Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


ISAAK NEWTON /l642 - l727/- FYZIK, MATEMATIK A ASTRONÓM. Dňa 20. marca 2007 sme si pripomenuli okrúhle 280. výročie úmrtia Isaaca Newtona /25.XII. l642 - 20. marca l727/. Tento preslávený anglický fyzik, ktorý objavil diferenciálny a integrálny počet v matematike,* zákon obecnej príťažlivosti, gravitácie t. z., že každá čiastočka hmoty priťahuje vždy inú čiastočku takou silou, ktorá je úmerná hmote každej z nich, ibaže v obrátenom pomere k štvorci vzdialenosti medzi nimi. Stanovil aj zásady hvezdárskej fyziky, ďalej rozpracoval teóriu fáz mesiaca, teóriu komét, prílivu a odlivu, rozložil svetlo a skúmal jeho farby a t.ď. Vysokoškolské vzdelanie nadobudol na univerzite v Cambridgi, ktorú ukončil v r. l665. V období rokov l669 - l70l pôsobil na tejto svojej alma mater ešte ako pedagóg, a to na katedre matematiky a fyziky. Potom prešiel pracovať do vedeckej Kráľovskej spoločnosti, a r. l703 sa stal jej prezidentom. Zároveň sa ešte v r. l699 stal aj členom prestížnej európskej Parížskej akadémie vied. I. Newton sa za svojho života stal najuznávanejším vedcom v Anglicku. Napísal viacero vedeckých prác, no najznámejšia sa stala práca: „Matematické princípy prírodnej vedy,“ ktorá okrem iného mala veľký vplyv aj na filozofiu, lebo tá o pár rokov neskôr - v dobe osvietenstva - začala prehodnocovať aj niektoré svoje zovšeobecnenia. Navyše, I. Kant z podnetu prác Newtona začal nabádať nemeckých vedcov a filozofov, aby si osvojili jeho induktívnu metódu, ktorou by sa pri vedeckej práci postupovalo od jednotlivých následkov k príčine, čo by aj vo filozofii viedlo k presnejšiemu odvodzovaniu všeobecných zákonov vývoja vedeckého poznávania. Túto jeho metódu I. Kant odporúčal najmä preto, že by pre vedeckú prácu bola užitočnejšia, ako keby sa vedci kŕčovite pridŕžali iba metódy deduktívnej, ktorú zaviedol do vedeckého poznávania ešte R. Descartes. Z toho je vidieť, že Newtonova fyzika mala v jeho dobe veľký vplyv na vedecké myslenie, čo pozitívne vplývalo na vtedajšiu vedu, a neobišlo to ani samotnú filozofiu. I. Newton vo svojej dobe spravil nesmierne veľký skok vo vedeckom poznaní najmä tým; že napríklad odhalil podstatu príťažlivosti pádu telies na zem, čím následne objasnil aj pohyb nebeských telies. A bol to práve tento problém, ktorý dovtedy umožňoval rôzným astrológom udržiavať, takpovediac pri živote tajomné nebeské sily ako svoj nástroj na balamutenie ľudí kadejakými, kvázy predpoveďami či dokonca báchorkami. Samozrejme, že ani Newton, i keď bol tvorivo mysliaci vedec, nedokázal vo svojej dobe úplne uspokojivo na všetky otázky odpovedať; tak napríklad o tzv. nebeskej harmónii tvrdil, že bez väčších katastróf /napr.možná zrážka Zeme s nejakým nebeským telesom/ je v podstate nemožná iba preto, lebo celý vesmír riadi Prvý hýbateľ, teda Boh. Sám síce priznával, že veľa vecí nevie, preto aj hovoril: „Nepredstieram, že viem, čo neviem.“ No v súlade so spoločenskými pomermi, ktoré ešte stále vo vedomí ľudí vtedy prevládali, tieto vedomostné medzery vypĺňal práve tým, že Bohu prisudzoval funkciu najvyššieho mechanika, ktorý akoby dohliadal nad tým, čo sám stvoril. Aj preto sa v jeho spisoch objavujú i ďalšie celkom nevedecké zdôvodnenia, ako napr., že pohyb a sila, teda energia nebeských telies, akoby sme povedali dnes v dobe Einsteina, je tiež výsledkom božieho diela... Tieto nedostatky, - z pochopiteľných príčin, obsiahnutých v Newtonovej mechanickej fyzike - vyvolávali u vedcov-fyzikov veľké diskusie. Ale keďže Newtonova fyzika bola ešte stále neprekonaná, tieto diskusie pokračovali a záhadu s pohybom sa dlho nedarilo vyriešiť. Trvalo to až dvesto rokov než sa to fyzikovi menom Albert Einstein, predsa len r. l905 podarilo. On Prvého hýbateľa odstránil tým, že vo svojej špeciálnej teórii relativity tento pohyb prisúdil energii E, ktorá pochádza z premeny dvojice elektron-pozitron v žiarenie ukrytého v mase každého telesa m, čo vyjadril aj vo svojej známej rovnici E=mc². Tu ale treba mať na zreteli, že základný kameň aj tohto objavu položil I.Newton. Tento navýznamnejší fyzik svojej doby sa dožil pomerne vysokého veku, keď umrel r. l727 vo veku nedožitých 85 rokov.Pochovaný je v Londýne, v slávnom národnom panteóne, medzi najvýznamnejšími osobnosťami Anglicka. _________________________________________________ * Roku 1675, teda o tri roky skôr ako ohlásil svoj objav Newton, predkladá vedeckému kolégiu rovnaký objav - diferenciálny počet aj G.W. Leibniz. No keďže rozpracovaný metodický postup bol lepší u I. Newtona, objav sa dostal do dejín vedy pre oboch s rovnakým stupňom zásluhy. Július Suja-Žiak