Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Dlhy u amerických študentov neúmerne narastajú; 2./R.Fico:Buď dohoda, alebo daňová vojna; 3./Pomoc EÚ sa odkladá...?

Dlhy amerických študentov neúmerne narastajú. "Stále viac amerických študentov sa prehýba pod ťarchou pribúdajúcich pôžičiek a prepad by sa mohol podobať hypotekárnej kríze," hovoria podľa serveru U.S.News odborníci. Celkový objem študentských pôžičiek v ostatnom roku po prvý raz presiahol bilión dolárov (asi 0,76 bilióna eur). K vysokému nárastu pritom došlo práve vlani. Ešte v roku 2010 sa hodnota študentských úverov pohybovala "iba" na hranici 100 miliárd dolárov, to znamená na desatine minuloročnej čiastky. Väčší dlh než na kreditkách. Podľa štúdie "Student Loan Debt Bomb: America 's Next Mortgage-Style Economic Crisis" Američania aktuálne dlhujú v rámci študentských úverov viac ako na kreditných kartách. "Vzhľadom na to, že sú pôžičky rozprestreté medzi oveľa menej ľudí, než je tomu v prípade úverových kariet, je dlhové bremeno, ktoré pripadá na jednotlivca, výrazne vyššie," uvádza správa. "Objavuje sa stále viac náznakov, že študentské pôžičky vyvolajú ďalšiu vlnu problémov," zdôrazňuje úverový analytik Andrew Jennings. Neschopnosť splácať totiž neznamená len zhoršenie sociálnej situácie dlžníkov, ale tiež problémy pre veriteľa. "Ak dlžník prestane splácať hypotéku, môže mu banka vziať dom. Čo ale so študentmi?" spomína jeden z amerických komentátorov. Prvé známky možného spomalenia na trhu študentských úverov hlási napríklad americká asociácia NACBA. Tá združuje advokátov, ktorí chránia bankrotujúcich jedincov. Osemdesiat percent týchto právnikov hlási, že množstvo zadlžených študentov, ktorí hľadajú pomoc, rastie. V roku 2011 miera úverového zlyhania podľa amerického ministerstva školstva predstavovala 8,8 percenta. Problémom je nájsť si prácu. Ako uvádza U.S.News, pôžičky na štúdium si neberú len samotní študenti, ale aj ich rodičia. Tí buď dlhujú celú sumu, alebo ju spolufinancujú. "Do roku 2007 nebolo problém zohnať prácu, takže sme nemali jediný dôvod pochybovaťo tom, že naše deti nezvládnu nájsť miesto a pomôžu nám pôžičku splatiť," komentuje americký veterán, ktorý sa podieľal na spolufinancovaní pôžičky pre svojho syna. Ten má teraz 35 rokov, stále žije s rodičmi, lebo inak by bol bez domova. Splácať prestal zvládať už v roku 2009, v súčasnej dobe užíva antidepresíva a márne sa snaží nájsť si prácu. Státisícové dlhy vzrástli za 30 rokov 900-krát. Zadĺžiť sa kvôli štúdiu sa v posledných desaťročiach stalo v USA bežným trendom. "Väčšina Američanov vníma univerzitné vzdelanie ako základný predpoklad úspechu a zabezpečenia priemerného príjmu," stojí v štúdii NACBA. Prostriedky na zaplatenie školného, ktoré za posledných 30 rokov vzrástlo takmer 900-krát, drahých učebníc, bez ktorých sa študenti na rozdiel od mnohých slovenských škôl nezaobídu a všetkých životných nákladov získavajú ako z vládnych, tak súkromných zdrojov. To znamená od bánk a ďalších finančných inštitúcií . Podľa americkej tlače si na vzdelanie požičiavajú dve tretiny mladých ľudí. Absolvent vysokej školy dlhoval v roku 2010 v priemere 25 250 dolárov (asi 19-tisíc eur). Ľudia, ktorí vyštudovali na prestížnych univerzitách, môžu mať záväzky až 100-tisíc dolárov (asi 76-tisíc eur). Autor: Tereza Holanová Dlhy amerických študentov neúmerne narastajú. "Stále viac amerických študentov sa prehýba pod ťarchou pribúdajúcich pôžičiek a prepad by sa mohol podobať hypotekárnej kríze," hovoria podľa serveru U.S.News odborníci. Celkový objem študentských pôžičiek v ostatnom roku po prvý raz presiahol bilión dolárov (asi 0,76 bilióna eur). K vysokému nárastu pritom došlo práve vlani. Ešte v roku 2010 sa hodnota študentských úverov pohybovala "iba" na hranici 100 miliárd dolárov, to znamená na desatine minuloročnej čiastky. Väčší dlh než na kreditkách. Podľa štúdie "Student Loan Debt Bomb: America 's Next Mortgage-Style Economic Crisis" Američania aktuálne dlhujú v rámci študentských úverov viac ako na kreditných kartách. "Vzhľadom na to, že sú pôžičky rozprestreté medzi oveľa menej ľudí, než je tomu v prípade úverových kariet, je dlhové bremeno, ktoré pripadá na jednotlivca, výrazne vyššie," uvádza správa. "Objavuje sa stále viac náznakov, že študentské pôžičky vyvolajú ďalšiu vlnu problémov," zdôrazňuje úverový analytik Andrew Jennings. Neschopnosť splácať totiž neznamená len zhoršenie sociálnej situácie dlžníkov, ale tiež problémy pre veriteľa. "Ak dlžník prestane splácať hypotéku, môže mu banka vziať dom. Čo ale so študentmi?" spomína jeden z amerických komentátorov. Prvé známky možného spomalenia na trhu študentských úverov hlási napríklad americká asociácia NACBA. Tá združuje advokátov, ktorí chránia bankrotujúcich jedincov. Osemdesiat percent týchto právnikov hlási, že množstvo zadlžených študentov, ktorí hľadajú pomoc, rastie. V roku 2011 miera úverového zlyhania podľa amerického ministerstva školstva predstavovala 8,8 percenta. Problémom je nájsť si prácu. Ako uvádza U.S.News, pôžičky na štúdium si neberú len samotní študenti, ale aj ich rodičia. Tí buď dlhujú celú sumu, alebo ju spolufinancujú. "Do roku 2007 nebolo problém zohnať prácu, takže sme nemali jediný dôvod pochybovaťo tom, že naše deti nezvládnu nájsť miesto a pomôžu nám pôžičku splatiť," komentuje americký veterán, ktorý sa podieľal na spolufinancovaní pôžičky pre svojho syna. Ten má teraz 35 rokov, stále žije s rodičmi, lebo inak by bol bez domova. Splácať prestal zvládať už v roku 2009, v súčasnej dobe užíva antidepresíva a márne sa snaží nájsť si prácu. Státisícové dlhy vzrástli za 30 rokov 900-krát. Zadĺžiť sa kvôli štúdiu sa v posledných desaťročiach stalo v USA bežným trendom. "Väčšina Američanov vníma univerzitné vzdelanie ako základný predpoklad úspechu a zabezpečenia priemerného príjmu," stojí v štúdii NACBA. Prostriedky na zaplatenie školného, ktoré za posledných 30 rokov vzrástlo takmer 900-krát, drahých učebníc, bez ktorých sa študenti na rozdiel od mnohých slovenských škôl nezaobídu a všetkých životných nákladov získavajú ako z vládnych, tak súkromných zdrojov. To znamená od bánk a ďalších finančných inštitúcií . Podľa americkej tlače si na vzdelanie požičiavajú dve tretiny mladých ľudí. Absolvent vysokej školy dlhoval v roku 2010 v priemere 25 250 dolárov (asi 19-tisíc eur). Ľudia, ktorí vyštudovali na prestížnych univerzitách, môžu mať záväzky až 100-tisíc dolárov (asi 76-tisíc eur). Autor: Tereza Holanová 2./ ROBERT FICO NAVRHUJE...! Bratislava 26.2.2012. Ozdravovanie verejných financií po marcových parlamentných voľbách by malo prebiehať na základe celospoločenskej dohody všetkých relevantných subjektov, a to tak, aby neohrozovalo rast slovenskej ekonomiky. Deficit bez dodatočných zásahov tento rok nedosiahne naplánovaných 4,6 %, ale hodnotu medzi 6 a 7 %. Myslí si to predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Za jeden stôl s vládou by chcel posadiť predstaviteľov zamestnávateľov, zamestnancov, bánk, vedy aj cirkví. "Je to vec dohody všetkých zainteresovaných na Slovensku, či sú pripravení zúčastniť sa na takejto konsolidácii verejných financií. Ak to bude tak, že otvoríme túto tému a povieme si, máme záväzok 3 % v roku 2013, a banky povedia, že ani za čerta, podnikatelia povedia, ani čertovi a každý vám bude odkazovať, vyberte si to od ľudí, tak potom bude daňová vojna," avizoval v rozhovore pre TASR Fico. Pokiaľ by malo dôjsť k zvyšovaniu daní, týkať by sa to podľa neho malo bohatých, a nie ľudí s priemernými a nízkymi platmi. Minimálne dočasne by sa mohlo podľa Fica zvýšiť aj zdanenie bánk. "Aj oni musia mať záujem na tom, aby ľudia chodili do roboty, aby si brali hypotéky, aby normálne žili. Tak sa poďme dohodnúť, že na štyri, päť rokov sa urobia prechodné rozhodnutia na konsolidáciu verejných financií a na podporu hospodárskeho rastu," priblížil opozičný líder. Pripustil aj potrebu škrtov v rozpočte, napríklad vo forme prepúšťania vo verejnej správe alebo rušenia špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni. Úsporné opatrenia by však nemali brzdiť hospodársky rast. "Zdroje, ktoré sa získajú vyššími daňami a škrtmi, musíme racionálne rozdeliť. Časť musí ísť na znižovanie deficitu a časť ako stimul do hospodárskeho rastu a zamestnanosti," zdôraznil. V tejto súvislosti sa jeho strana plne hlási napríklad k pokračovaniu projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) pri budovaní infraštruktúry. Na podporu rastu slovenskej ekonomiky by sa mali viac využívať aj prostriedky, ktoré u seba akumulujú banky. "Treba možno s bankami hovoriť, či a za akých podmienok sú pripravené uvoľniť obrovský kapitál, ktorý v tých bankách je, na podporu veľkých investícií. V súčasnosti je kríza dôvery, nie kríza peňazí. Peňazí je v bankách nenormálne množstvo, ale sú zmrazené. Musíme presvedčiť bankový sektor, aby aktívnejšie vstúpil do vecí, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia," vysvetlil Fico. Podobný názor má aj v prípade dôchodkových správcovských spoločností (DSS). "Keby som bol premiérom, tak si sadnem s predstaviteľmi DSS a hľadám odpoveď – máte tam naakumulované peniaze, ste veľmi konzervatívni pri nakladaní s nimi, poďme nájsť cestu, ako ich lepšie využiť," konštatoval šéf Smeru-SD. Každý musí podľa neho zvážiť, či bude chcieť byť súčasťou celospoločenskej dohody, ktorú dnes Slovensko potrebuje viac ako inokedy. "Ak budeme vo vláde, budeme uprednostňovať dohody. Je to najlepší spôsob, neuveriteľne sa nám to osvedčilo pri krízovej rade," pripomenul expremiér. Zároveň vystríhal, že bez existencie takejto spoločenskej zhody bude musieť štát rozhodnúť autoritatívne. "Ja som za dohodu, aby každý v horizonte nejakých štyroch rokov povedal – takto idem prispieť ku konsolidácii verejných financií, k podpore hospodárskeho rastu," dodal Fico. 3./ POMOC Európe sa odkladá? Dňa 27:2:2012. Cez víkend sa v Mexico City, ani nie mesiac po Davose, stretli opäť politici z dvadsiatich najväčších ekonomík sveta (G20), aby riešili ako zažehnať dlhovú krízu v Európe. V hre je veľa - dvojbiliónový balíček pomoci. Politici z dvadsiatich najväčších ekonomík sveta (G20) riešili v Mexico City... Debata medzi ministrami financií sa znova točila o tom, či sa má Európa zachraňovať sama navýšením eurovalu, alebo aj s pomocou Medzinárodného menového fondu (MMF). Skoro všetky zúčastnené krajiny tvrdia, že Európa si najprv musí pomôcť sama, až potom, keď pomoc nebude stačiť, jej pomôžu aj druhí. Klinec po hlavičke však trafil mexický prezident, ktorý povedal, že v previazanej svetovej ekonomike sú všetci na jednej lodi a nezáleží na tom či je diera v prvej, druhej či tretej triede. Loď treba opraviť. Nemci už majú dosť Grécka. Najväčší tlak bol na stretnutí vyvinutý na Nemcov. Tí totiž váhajú s posilnením eurovalu. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble tvrdí, že v marci padne rozhodnutie, či sa euroval posilní, alebo nie. Nemeckí politici dúfajú, že záchranný mechanizmus už nebude treba navyšovať. Neradi by totiž strácali body u voličov. A tí sú už poriadne nahnevaní pre pomoc Grécku, za ktorú Nemecko nedostáva žiadnu vďaku, ba práve naopak. Posledný prieskum ukázal, že až dve tretiny Nemcov sú za odmietnutie poslednej pomoci Grécku. Gréci na oplátku kreslia karikatúry nemeckej premiérky v nacistickej uniforme a pália nemecké vlajky. ŽEBY POSLEDNÁ ŠANCA? 5.3.2012. Záchrana Grécka visí na vlásku, veritelia sa stále zdráhajú odpustit dluhy. Grécko vstupuje do rozhodujúceho týždňa, kedy sa ukáže, či o dohodnutú výmenu štátnych dlhopisov prejaví záujem dostatočný počet súkromých veriteľov. Pokiaľ nie, môže celá snaha záchrany Grécka pred bankrotom skončit fiaskom, upozorňuje list Financial Times (FT). Podľa jeho zdrojov sa objavujú práve v tejto dobe isté obavy, lebo veľa veriteľov sa zdráha pristúpiť na podmienky výmeny. Takže nám neostáva nič iné ako čakať... Pomôžte si sami. George Osborne, britský strážca kasy, dodal, že jeho krajina nebude nalievať ďalšie peniaze do MMF, pokiaľ štáty eurozóny neschvália posilnenie eurovalu. Aj americký minister financií povzbudil Európanov, aby záchranný systém posilnili. To isté tvrdí aj brazílsky zástupca a dodáva, že rozvíjajúce sa ekonomiky pomôžu Európe až vtedy, keď sa reformuje kvotačný systém v MMF. Rozvíjajúce sa krajiny chcú mať väčšie slovo vo fonde, ak by doňho mali viac prispievať. Neoficiálne sa však hovorí, že peniaze z MMF sú pre Európu prichystané a o ich použití sa rozhodne v apríli na ďalšom stretnutí G20. MMF požaduje od členov navýšiť zdroje o 500 až 600 miliónov dolárov. Japonci už oznámili, že sú ochotní navýšiť svoj podiel vo fonde, aby pomohli Európe, ale až potom, ako sa navýši euroval. Ten by mohol mať po navýšení až bilión dolárov. Ropa v centre pozornosti. Ministri debatovali aj o vysokej cene ropy a čo sa s tým dá robiť. Guvernér japonskej centrálnej banky tvrdí, že pumpovanie peňazí do ekonomík centrálnymi bankami (kvantitatívne uvoľňovanie) nespôsobilo nárast cien ropy. Príčina bude skôr v tom, že Irán sa háda s USA o jadrovom programe a americké embargo na iránsku ropu škrtí vývoz tejto suroviny. Americký minister financií však nepotvrdil, že by USA boli na tom až tak zle, aby uvoľnili svoje ropné železné zásoby. Ich spojenec Saudská Arábia je spoľahlivý dodávateľ, ktorý navyše oznámil, že zvýši svoj export. Ekonomickí lídri tiež dúfajú, že ekonomický rast bude v tomto roku síce mierny s istými nástrahami na pokles, ale predsa len bude. Ak by obrat nenastal a recesia by pokračovala, bude treba z vreciek vyťahovať ďalšie peniaze na záchranu najslabších článkov v svetovej ekonomike.