Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Dejiny vzostupu, úpadku a pádu eura? Rusi euru dôverujú; 2./ Sme na rozhraní vojen.globálneho konfliktu...?

ÚVOD. 1.1.2012 | Stanislava Luppová /krátené/. Ako sa to celé začalo. Od pamätného Silvestra 2001 ubehlo už desaťročie. Obyvatelia 12 krajín prijali novú menu. Stalo sa tak 1.I.2002. Európa sa však na svoj veľký deň pripravovala už roky. A samotná myšlienka jednotnej meny je ešte podstatne staršia. Európsky menový systém sa začal plánovať už koncom 60-tych rokov. V roku 1969 sa v Haagu stretli hlavy členských štátov vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva a súhlasili, že Európa bude smerovať k úplnej hospodárskej a menovej únii. "Dohoda mala veľký význam, rozhodnutie malo značný hospodársky a politický vplyv na členské štáty. Európska hospodárska a menová únia sa mala stať hospodárskym a menovým ekvivalentom národného štátu," pripomína Juraj Sipko v publikácii Európska menová únia a euro. Russia Now o tom píše: Dejiny vzostupu, úpadku a pádu impéria eura? Časť I. 1.01.2012, 11:00 Obyvatelia 12 krajín Európskej únie začali pred desiatimi rokmi 1. januára 2002 po prvýkrát platiť novou spoločnou menou – eurom v hotovosti. Ale zdá sa, že práve v rok jeho desiateho výročia, nastupuje deň pravdy. Za desať rokov sa môžu vydeliť tri obdobia dejín eura: rok 2002 – 2007 – stanovenie a rozkvet, 2008 – 2009 - svetová kríza a rok 2010 – 2011 – systémová kríza Európskej únie. Dnes si pripomenieme počiatočné a najspokojnejšie obdobie života európskej meny. Euro uviedli do obehu v hotovosti v roku 1999 a jeho kurz určili vo výške 1,17 k doláru. Ale euro stihlo padnúť za prvé tri roky o 30%. No už v roku 2002 sa meny vyrovnali a následne euro už nikdy nestálo menej ako jeden dolár. Experti uznali euro sa značný úspech. Hovorí Agvan Mikaeljan, hlava audítorskej firmy ACG FinExpertiza: - Je to absolútne bezprecedentný experiment v dejinách ľudstva, pretože štáty sa dobrovoľne dohovorili o princípoch vzniku spoločnej meny bez spoločného emisného centra a spoločného riadenia financií. Všetky krajiny zóny eura riadia svoje rezervy eura samostatne. Na dnešok je ekonomika eurozóny jednou z najsilnejších. Euro nadobúdalo svoju hodnotu veľmi rýchlo. Aj svetové finančné inštitúcie vtedy ocenili novú valutu, obzvlášť v porovnaní s americkým dolárom. Americká ekonomika rozčarovávala ekonómov a vojenské operácie USA v Afganistane a Iraku spochybnili rozumnosť jeho vedenia. Analytici stále častejšie začali rozprávať o budúcom krachu doláru a prechode čestného titulu hlavnej svetovej meny na euro. V máji 2003 zafixovali trhy prvý skok eura voči doláru o úroveň vyššiu, ako sa určilo pri jeho zrode. Euro naberalo až do konca roka 2007 s neveľkými kolísaniami na váhe. Napomohla tomu aj kríza, ktorá sa začala s hypotékami a cenými papiermi v USA. Americké problémy darujúce euru maximálny kurz voči doláru, tak následne pochovali stabilný rast celej svetovej ekonomiky. Ako sa správala európska valuta v roku 2008 až 2009 – to sa dozviete v nasledovnej sérii dejín eura. Dejiny úpadku a pádu impéria eura? Časť II. 3.01.2012, 10:44 Európski predstavitelia moci zavádzajúci euro sľúbili, že bankovky v hotovosti budú najspoľahlivejšie a najchránenejšie voči falšovaniu. Ale vyhnúť sa falzifikátom sa až tak nepodarilo – lebo u falšovateľov peňazí sa stali populárne mince a 50 eurové bankovky... Pokračujeme v spomienkach na desať rokov, ktoré sme prežili so spoločnou európskou menou. Svetovú krízu v roku 2008 – 2009 vyprovokovala už spomenutá americká hypotéková kríza v roku 2007. No vtedy bolo euro ešte stále spoľahlivým útočiskom, kde sa investori pokúsili skryť pred problémami najväčšej svetovej ekonomiky. Ale už začiatkom roka 2008 bolo jasné, že americké problémy sa rozšíria na celý svet. Euro ale ešte stihlo pred zahájením aktívnej svetovej fázy krízy dosiahnuť doposiaľ neprekonaný rekord – v marci 2008 sa európska valuta priblížila k hranici 1,6 dolárov za jedno euro. Táto hranica sa tak ani neprekonala a následne sa nestabilnosť rozšírila aj v Starom Svete. No investori vyberali v tomto období z dvoch ziel to menšie, hovorí Avgan Miakeľan, hlava auditorskej firmy ACG FinExpertiza: -Eurozóna si pri všetkých jej nedostatkoch, ako aj to, že euro sa tak dlho vydržalo a drží sa naďalej, si zasluhuje vysoké ohodnotenie. Po vzniku krízy v roku 2008 utekala prevažná časť súkromných investorov diverzifikovať svoje aktíva do eura. Osud dolára bol veľmi hmlistý a osud eura – veľmi stabilný. Dôvera k euru bola veľká ešte aj preto, že z krízy obviňovali a to nie bez opodstatnenia, finančný sektor USA, ktorý sa vzdal kontrolnych mechanizmov dolára, čím defacto ho nekontrolovali predstavitelia vládnej moci, ale naopak ho ešte aj „prihrievali“. Na tomto pozadí vyzeralo vedenie Európskej únie vo svojej peňažno-úverovej politike rozumnejším a finančné obmedzenia pre krajiny vstupujúce do eurozóny, sa zdali byť spoľahlivou ochranou pred nepríjemnosťami. V roku 2007 – 2009 sa zóna obehu eura rozšírila o Slovinsko, Cyprus, Maltu a Slovensko. Krajiny uznali príslušnými kritériami garantujúcimi stabilnosť eura. Kríza, ktorá vznikla, poskytla tak nádej tým, kto hľadal ochranu u väčších susedov. Euru sa podarilo udržať vďaka v prvom rade Nemecku a samotná mena nedovolila potopiť sa Španielsku, Taliansku a Írsku... Z krízy 2008 – 2009 vyšla zjednotená Európa s istotou vo zvolenom kurze. Ale na poslednú chvíľu stihlo naskočiť do „európskeho vlaku“ i Grécko. A práve toto sa teraz stalo pre budúcnosť európskej valuty kľúčovým. Systémová kríza 2010 – 2011 už zjavne vošla aj do budúceho roka. O rozkole posledných rokov a prípadne možnom návrate národných valút si povieme v nasledovnej sérii o dejinách eura. Dejiny úpadku a pádu impéria eura? ... Časť III. 5.01.2012, 10:45 V mnohých francúzskych obchodoch sa doposiaľ na šekoch uvádzajú ceny nielen iba v euro, ale aj vo frankoch. Ale to, čo sa zatiaľ zdá byť iba ako nostalgia, sa čoskoro môže stať skutočnou nevyhnutnosťou. V prípade zrieknutia sa eura krajiny budú musieť zjavne potrebovať prechodné obdobie. A vtedy nadobudnú dve valuty na šeku nový zmysel – nebudú spomínať na minulosť, ale sa bude hľadieť do budúcnosti. Rok 2010 – 2011 bol pre spoločnú Európu so spoločnou menou prelomový. Experti poukazujú na to, že príčiny zavedenia eura neboli iba ekonomické – a už v tom spočívalo ohrozenie jeho existencie. Hovorí Igor Nikolajev, expert spoločnosti FBK /FBK Company/ vchádzajúcej do Medzinárodnej siete audítorsko-konzultačných firiem PKF: - Vznik eurozóny žiaľ predurčili politické motívy. A ak vo vyriešení ekonomických otázok prevláda politika, vždy sa to končí zle. No dnešné systémové problémy Európskej únie a eurozóny neboli príčinou vzniku politických rozporov a dokonca ani svetovej finančnej krízy. Hlavnou príčinou je, ako je teraz zjavné, veľmi veľké prianie niektorých krajín vyzerať lepšie, ako sú v skutočnosti. Grécko nesplnilo ako prvé prevzaté záväzky. A pomoc mu odňala zdroje u iných krajín a efekt domina zaúradoval. Viera v spoločnú menu je zatiaľ veľká, ale už sú pripravené plány aj východiská z eurozóny jednotlivých krajín, aj o ukončení existencie eura. Medzi kandidátmi na vystúpenie z nej sa ako zralé ukazujú rôzne krajiny, čo do ich významu. Hlavným outsiderom je nesporne Grécko. No všetkých oveľa viac strašia reči, že zónu eura môže opustiť Nemecko. To však by bolo fiasko a je len málo pravdepodobné, že sa tak stane. Ale nádej predsa len pretrváva, podotýka Agvan Mikaeľan, hlava audítorskej firmy ACG Finexpertiza: - Zdá sa mi, že krajiny eurozóny neuregulujú na túto otázku za jeden, alebo jeden a pol roka. Pripúšťam, že akési krajiny vystúpia z eurozóny. No euro zostane predsa len druhou rezervnou menou. Výhod od zjednotenia a spoločnej valuty má Európa predsa len viac, ako v prípade rozpadu. Ak sa odstráni informačný nátlak, ktorý podporujú americké investičné banky vo veľkom rozsahu, euro si rýchlo zlepší svoje pozície. To bola posledná séria z cyklu Dejiny eura venovaného desaťročiu spoločnej európskej meny a jej problémom. Ruská Centrální banka neočekává rozpad zóny společné evropské měny a nehodlá vážně měnit strukturu mezinárodních rezerv, - oznámil první místopředseda Centrální banky Alexej Uljukajev v kuloárech Světového ekonomického fóra v Davosu. Podle jeho slov se ruská Centrální banka orientuje na realistické scénáře, například evropskou recesi nebo značné snížení kurzu, s rozpadem eurozóny ale nepočítá a nehodlá se vzdát eura jako měny, která se v podstatě osvědčila. RUSI EURU DOVERUJÚ. Ruská Centrální banka neočekává rozpad zóny společné evropské měny a nehodlá vážně měnit strukturu mezinárodních rezerv, - oznámil první místopředseda Centrální banky Alexej Uljukajev v kuloárech Světového ekonomického fóra v Davosu. Podle jeho slov se ruská Centrální banka orientuje na realistické scénáře, například evropskou recesi nebo značné snížení kurzu, s rozpadem eurozóny ale nepočítá a nehodlá se vzdát eura jako měny, která se v podstatě osvědčila. 2./ Sme na rozhraní globálneho vojenského konfliktu? 4.01.2012, 16:09 © Кoláž: «Hlas Ruska» USA vyhlásili nehladiac na upozornenia Iránu, že budú naďalej upevňovať zoskupenie leteckých lodí v Perzskom zálive. Experti vravia, že strany sa už ocitli v nebezpečnej blízkosti od zahájenia reálnych vojenských operácií. Dnes sa skončili vojenské cvičenia Iránu v oblasti Hormuzského prielivu. Cez neho ide 40 % námorného exportu ropy do Európy a USA. Iránske vojenské vedenie pohrozilo zatvoriť prieliv a USA hneď vyslali do tejto oblasti útočnú skupinu na čele s leteckou loďou John C. Stennis. Iránsky vrchný vojenský veliteľ Ataolla Salehi pohrozil na odvetu na to USA nepríjemnosťami, ak sa zoskupenie rozšíri a vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na zabránenie akýmkoľvek hrozbám a má na to všetko potrebné. USA odpovedali, že neukončia operáciu, ktorá je zameraná na zaistenie bezpečnosti v regióne. Zatiaľ sa konanie strán viac podobá na hru svalmi, pretože v skutočnosti ani jedna strana nepotrebuje vojnu, je presvedčený orientalista Boris Dolgov: - Irán nepotrebuje konflikt s USA, pretože nemá toľko síl, aby mohol odporovať USA, ktoré majú silných spojencov, napríklad Izrael. Čo sa týka samotných USA, tak vo vedení tejto krajiny, hoci sú aj podporovatelia USA, no sú aj takí, ktorí zastupujú záujmy ľudí, ktorí nechcú pokračovanie tohto konfliktu. A tu všetko závisí od rozhodnutia politického vedenia. Zatiaľ rozhodnutie o zahájení vojenských operácií proti Iránu nie je. V USA sú presvedčení, že Irán sa odvážil na demonštráciu sily a hrozby kvôli tvrdým medzinárodným sankciám: iránske vedenie provokuje konflikty na medzinárodnej scéne, aby odpútal pozornosť vlastných občanov od vnútorných ekonomických problémov. Je to dosť odvážna verzia, myslí si Boris Dolgov: zatiaľ sa Iránu darí odporovať sankciám. No snaží sa zabrániť ich ďalšiemu rastu: - Ak sa nezavedie embargo na import ropy z Iránu – čím v súčasnosti hrozí Západ – bolestivo sa to odrazí na iránskej ekonomike. Ale zatiaľ import existuje, Irán získava dosť veľké prostriedky a môže odporovať existujúcim sankciám. Nebezpečnosť spočíva v tom, že v prípade zahájenia aj neveľkej vojenskej kampane v Perzskom zálive, tento konflikt sa onedlho môže stať globálnym. Zasiahnu doň skoro všetky krajiny regiónu. A to vôbec nebude vojna všetkých proti Iránu. Táto krajina má spojencov, myslí si expertka ruského Ústavu Orientalistiky Lýdia Kulaginová: - Regionálne veľmoci sú pravdaže proti akýmkoľvek vojenským operáciám v regióne. Pretože akékoľvek vojenské operácie – aj operácie za účasti len lietadiel – budú príčinou odvetného útoku Iránu, ktorý bude nasledovať práve na susedné krajiny. V krajinách Perzského zálivu je prevažne negatívny vzťah k Iránu: za prvé, kvôli šiítskeho problému, za druhé, kvôli jadrovej politiky Iránu. Ale sú aj krajiny – napríklad Turecko alebo Libanon, ktoré budú v prípade vojny podporovať Irán a aj mu pomáhať. Hlavným spojencom Iránu je Sýria a cieľom všetkých operácií USA na Blízkom Východe ostáva zvrhnutie politických režimov oboch krajín. Pravda zatiaľ ani v jednej krajine sa im nepodarilo aktivizovať líbyjský scenár. V mnohom preto, že OSN a Rusko a Čína aj naďalej vystupujú proti akýmkoľvek vojenským operáciám proti Iránu a Sýrii a trvajú na vyriešení problémov diplomatickými metódami. Čas napovie ako ďalej... - V Perskom zálive Izrael a USA sa pripravujú na bezprecedentné spoločné cvičenia čo do rozsahu, protiraketovej obrany. Ako informovalo izraelské vojenské velenie, prebehnú v najbližšie týždne pod kódovým názvom Surová výzva 12. Predpokladá sa, že počas manévrov sa vyskúša modernizovaný systém PRO Hec 3 /Strela 3/ zameraný na zadržanie balistických rakiet ešte v stratosfére. Vojaci tvrdia, že manévre boli naplánované dávno a nesúvisia s dnešnými udalosťami, vrátane s nedávnymi raketovými skúškami v Iráne. Prezident USA Barack Obama 31. decembra podpísal zákonodarný akt, podľa ktorého USA môžu uzavrieť prístup k finančnému systému krajiny cudzím spoločnostiam, ktoré pokračujú v spolupráci s Ústrednou bankou Iránu. Prezident Iránu Mahmúd Ahmadinežád ostro skritizoval akcie USA, ale vyjadril istotu, že Ústredná banka Iránu dokáže čeliť nátlaku Spojených štátov. Vyhlásil, že banka je oporou krajiny a je dosť pevná, aby zmarila úmysly nepriateľov. DOBROU SPRÁVOU POPRI NEJASNEJ SITUÁCIE V PERZSKOM ZÁLIVE ALE JE: 6.1.2012. - Že USA chcú pokračovať v diskusiách s Ruskom o otázkach vybudovania systému protiraketovej obrany v Európe. Vyhlásil to námestník ministra obrany USA Alexander Vershbow v interview pre agentúru BNS. Podľa neho okrem bilaterálnych rokovaní USA počítajú s posúdením problému vo formáte NATO – Rusko. Ale ako to už býva, vyhlásenie je jedna vec a skutočnosť druhá. Preto Rusko dalo USA jasne najavo, pokiaľ nedôjde k jednaniu a k uzavretiu riadnej, právne podpretej písomnej zmluvy, nie je možné očakávať, že sa vzdáme svojej ostrahy nášho územie. Ak USA v niektorej krajine na východe Balkánu či v Turecku nainštalujú svoje vojenské systémy či rádiolokačné pozorovania, okamžite Rusko zaktivizuje v Kalininogradskej oblasti svoje obranné vojenské protiopatrenia!