Rubeľ vystriedal dolár v obchod.vzťahoch s Iránom; 2./ Rusko je proti sankciám, proti terorizmu aj proti vojne s Iránom ...
Russia Now:
Ruský rubeľ sa stane menou pre výpočty v obchodných bilaterálnych vzťahoch medzi Ruskom a Iránom. Vyhlásil to veľvyslanec Islamskej republiky v Moskve Said Mahmud Reza Sadžadi.
Podľa neho ešte v minulom roku na summite Šanghajskej organizácie spolupráce prezident Ruska Dmitrij Medvedev navrhol svojmu iránskemu kolegovi Mahmúdovi Ahmadínežádovi prejsť na účtovanie v rubľoch. „Od tejto chvíle mnohí naši obchodníci začali viesť účty s ruskou stranou nie v dolároch, ale v rubľoch“, - povedal iránsky veľvyslanec. Teraz sa celé účtovanie s Ruskom bude uskutočňovať iba v rubľoch.
Akcie Teheránu – to je v prvom rade odvetný krok na nové sankcie, ktoré USA zaviedli proti Islamskej republike. Začiatkom januára prezident Barack Obama svojim výnosom uzavrel prístup k americkému finančnému systému tým zahraničným spoločnostiam, ktoré pracujú s Ústrednou bankou Iránu.
Z hľadiska Ruska sankcie voči Ústrednej banke sú nezákonné. Svojim krokom Moskva dáva na vedomie, že problém s iránskym jadrovým programom môže byť vyriešený iba za pomoci rokovaní, povedal Sadžadi.
Za akciami Ruska nestojí iba politika, ale aj ekonomický záujem, hovorí politológ, Leonid Poľakov, keď povedal:
- Rubeľ v posledných piatich rokoch sa predstavil na medzinárodnom dejisku ako pomerne spoľahlivá mena. Napomáha to aj myšlienka prezidenta RF Medvedeva o založení Medzinárodného finančného centra v Moskve. K tomu je spoľahlivejšie používať národnú menu v situáciách, keď sú tu globálne svetové riziká.
Príchod takého hráča, ako Irán – to je nový stimul pre ruské hospodárstvo, zvýšenie dopytu po jeho národnej mene, domnieva sa ruský expert Dmitrij Alexandrov:
- Majú naše krajiny bilaterálne vzťahy? Majú. Majú spoločné projekty? Majú. Otázka je v tom, či Irán dokáže včas platiť. Aj keď predtým, v krízovej dobe, Irán sa ukázal ako spoľahlivý partner, ktorý vždy plní svoje záväzky. Hlavné je, aby nevzniklo akési politické nepochopenie s našimi európskymi a americkými partnermi.
Toto nepochopenie sotva vznikne, pretože Irán sa vzdal použitia dolára v účtovaní nielen s Ruskom, ale aj s Čínou, Japonskom a Indiou.Zahraničné investície do ekonomiky Ruska dosiahli 48,5 miliárd USD.
Priame zahraničné investície do ekonomiky Ruska v roku 2011 činili 48,5 miliárd USD, čo je o 28,3% viac ako sú ukazovatele z roka 2010.
Maximálnu výšku dosiahli v prvom štvrťroku roka 2011 /15,4 miliárd USD/. V druhom štvrťroku činil tento ukazovateľ 10,5 miliárd USD, v treťom – 9,7 miliárd USD a vo štvrtom – 12,9 miliárd USD.
2./MZV: Rusko vystupuje proti ropným sankciám voči Iránu.
Dňa 11.01.2012, 22:15
Rusko vystupuje proti ropným sankciám voči Iránu nehladiac na jeho práce v oblasti doobohatenia uránu. Vyhlásil to námestník ministra zahraničných vecí RF Sergej Riabkov. Podobné sankcie nemajú podľa neho nič spoločné s vyriešením úlohy upevniť režim nešírenia zbraní hromadného ničenia. Otázka obnovy dôvery voči iránskemu jadrovému programu by sa mala riešiť kolektívne. Strany posudzujúce opatrenia o uvalení ropného embarga na Irán, podrývajú jednotu šestky medzinárodných sprostredkovateľov, dodal Riabkov.
Diplomat takisto podčiarkol, že „vojenská operácie voči Iránu by bolo veľmi veľkou chybou a hrubým omylom. Následky podobného hypotetického rozvoja by boli pre región a globálnu bezpečnosť ďalekosiahle“.Kríza okolo Iránu sa znovu vyhrotila. Na správu iránskych vedcov o obnovení obohatenia jadrového paliva Moskva a Washington odpovedali kritikou a svetové ceny ropy znovu začali kolísať.
Irán naďalej obohacuje urán do 20-percentnej úrovne v novom podzemnom stredisku Fordow. Experti sa domnievajú, že po prekonaní tohto 20-percentného prahu Iránu nič nebude prekážať vo výrobe jadrových zbraní. Takýto scenár sa nehodí ani pre Západ, ani pre Rusko. V Moskve konštatovali, že Teherán naďalej ignoruje požiadavky svetového spoločenstva a to vyvoláva poľutovanie.
Ministerka ZV USA Hillary Clintonová vyzvala iránske mocenské kruhy, aby okamžite prerušili tieto práce a pritom zdôraznila, že Washington sa bude naďalej držať diplomatickej cesty urovnania problému.
Avšak pre Washington nikdy nestačila len diplomacia. Oveľa častejšie sa používa ekonomický a politický nátlak. Prezident USA Barack Obama 31. decembra podpísal zákonodarný akt, podľa ktorého USA môžu uzavrieť prístup k finančnému systému krajiny cudzím spoločnostiam, ktoré pokračujú v spolupráci s Ústrednou bankou Iránu.Teraz americkí senátori vyzývajú EÚ, aby súrne uvalila embargo na dodávky ropy z Iránu. Samotné USA to nemožu urobiť, pretože si nenakupujú ropu od Iránu. Ale všemožne sa snažia vyvinúť nátlak na túto krajinu za pomoci spojencov.
Prezident Iránu Mahmúd Ahmadinežád ostro skritizoval akcie USA, ale vyjadril istotu, že Ústredná banka Iránu dokáže čeliť nátlaku Spojených štátov. Vyhlásil, že banka je oporou krajiny a je dosť pevná, aby zmarila úmysly nepriateľov.
V novembri USA, Kanada a Veľká Británia už aj zaviedli sankcie voči energetickému a finančnému sektoru Iránu. Pritom sa všemožne snažia vyvinúť nátlak na túto krajinu za pomoci spojencov. Netreba zabúdať, že nebezpečenstvo pre Irán vychádza aj od Izraela. Veď ešte nedávno izraelskí politici vyhlásili, že ich krajina je pripravená zaútočiť na iránske objekty.
K vyhroteniu vzťahov Iránu a Západu dochádza na pozadí nedávneho škandálu, vyvolaného správou MAAE. V nej sa tvrdilo, že Teherán vraj je na prahu zahájenia výroby jadrovej zbrane. Irán považoval zverejnenie správy za priamy krok na ceste k silovému zasahovaniu do jeho vnútorných záležitostí. A pohrozil uzavrieť Hormuzský prieplav, cez ktorý Západ prepravuje blízkovýchodnú ropu. Hneď na to USA a NATO začali posielať do regiónu vojenské lode. No i napriek tomu netreba hneď očakávať plnohodnotné bojové akcie, domnieva sa vedec-orientalista Vladimír Sotnikov:
- Obe strany si uvedomujú, že existuje akási hranica, ktorá necháva možnosť riešiť otázky za pomoci diplomatov. Američania fakticky nanútili svoje ekonomické sankcie voči Iránu, ale teraz, na prahu prezidentských volieb, pre prezidenta Obamu nie je výhodné začínať akési vojenské harašenie voči Iránu.
Avšak napriek vyhroteniu situácie môže Teherán naďalej počítať s diplomatickou pomocou Ruska a Číny. Tak v Moskve, ako v Pekingu sú presvedčení, že vojna sa môže stať katastrofou nielen pre región, ale i pre celý svet.
3./Japonsko a Čína sa nechystajú bojkotovať dodávky ropy z Iránu.
11.01.2012, 13:46
Kvôli vysokým cenám energetických nosičov na svetových trhoch Japonsko a Čína neplánujú pripojenie sa k embargu rovnako ako radu krajín na dodávky ropy z Iránu.
USA sa snažia presvedčiť svetové spoločenstvo, aby sa pripojilo k sankciám voči islamskej republike. Ak by sa predsa len sankcie uplatnili na nátlak USA, Teherán hrozí uzavrieť Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza do 40% svetových dodávok ropy.
- Ak sa nezavedie embargo na import ropy z Iránu – čím v súčasnosti hrozí Západ – bolestivo by sa to odrazilo na iránskej ekonomike, ale Irán tlaku oddolá. Zatiaľ import existuje, Irán získava dosť veľké finanč. prostriedky a tak môže odporovať existujúcim sankciám.Nové sankcie voči Iránu a možný vojenský úder po ňom medzinárodné spoločenstvo bude považovať za pokus o výmenu režimu v tejto krajine, domnievajú sa v Moskve.
Námestník ministra TV Ruska Gennadij Gatilov v interview agentúre Interfax poznamenal, že v poslednom čase je tu zreteľná tendencia k vyostreniu situácie okolo Iránu. Schválenie západnými štátmi jednostranných sankcií, ktoré presahujú rámec rozhodnutí BR OSN. Ten nielen že negatívne ovplyvňuje obyvateľstvo Iránu a jeho hospodárstvo, ale tiež podkopáva medzinárodné úsilie na urovnanie jadrového programu Teheránu, podčiarkol diplomat.
Nebezpečie spočíva ale v tom, že v prípade zahájenia aj neveľkej vojenskej kampane v Perzskom zálive, tento konflikt vyvolaný americkými sankciami sa môže onedlho stať globálnym. Čo znamená, že by doň zasiahli všetky krajiny regiónu. A to vôbec nebude vojna všetkých proti Iránu. Táto krajina má spojencov, myslí si expert ruského Ústavu Orientalistiky Lýdia Kulaginová:
- Regionálne veľmoci sú pravdaže proti akýmkoľvek vojenským operáciám v regióne. Pretože akékoľvek vojenské operácie – aj operácie za účasti iba lieteckých síl – by boli príčinou odvetného útoku Iránu, ktorý by mohol nasledovať práve na susedné krajiny. V krajinách Perzského zálivu je prevažne negatívny vzťah k Iránu: za prvé, kvôli šiítskeho problému, za druhé, kvôli jadrovej politiky Iránu. Ale sú aj krajiny – napríklad Turecko alebo Libanon, ktoré budú v prípade vojny podporovať Irán a aj mu pomáhať.
Hlavným spojencom Iránu je ale Sýria a to aj preto, že cieľom všetkých operácií USA na Blízkom Východe ostáva zvrhnutie politických režimov oboch krajín. Pravda zatiaľ ani v jednej krajine sa im nepodarilo aktivizovať líbyjský scenár. A to aj preto, že OSN, Rusko a Čína i naďalej vystupujú proti akýmkoľvek vojenským operáciám proti Iránu, či Sýrii a trvajú na vyriešení problémov diplomatickými metódami.Čas napovie ako ďalej...
Vojenský stret v Hormuzskom prielive prirovnal jeden z vysokých námorných dôstojníkov USA k "bitke na nože uskutočnenej v telefónnej búdke".
Iránske revolučné gardy pracujú na malých lodiach, ktoré by mohli spôsobiť americkým veľké problémy.
Pokiaľ by chceli Spojené štáty úžinu zamínovanú Iráncami znovu sprejazdniť, museli by použiť minolovky a na ich ochranu nasadiť torpédoborce a veľké vojnové lode.
"Pokiaľ sa ma spýtate, o čom premýšľam celú noc, potom je to Hormuzský prieliv a možnosť, že zamierime do Arabského mora," priznal náčelník námorných operácií admirál Jonathan W. Greenert.
Starosti mu robí zrejme predstava, že by na americké lode vyslané do úžiny mohlo zaútočiť samovražedné komando. Revolučné gardy majú k dispozícií stovky rýchlych člnov vyzbrojených raketami a torpédami. V prípade, že by na niektoré plavidlo zaútočili naraz desiatky týchto člnov, nie je isté, že by sa Američanom podarilo všetky včas zastaviť.
Počítačová simulácia takéhoto útoku, ktorú v roku 2002 nechalo za 250 miliónov dolárov vytvoriť ministerstvo obrany USA, dospela k záveru, že by dôsledky iránskej akcie boli pre americké vojnové lode "zdrvujúce."
Vojenská rozviedka v tejto súvislosti varuje najmä pred "osobnou iniciatívou" fanatických veliteľov na nižšej úrovni, schopných zaútočiť za akýchkoľvek okolností.
Krajiny Európskej únie posúdia jadrový problém Iránu a opatrenia na jeho vyriešenie 23.januára 2012.
4./BUDE IRÁN SCHOPNÝ DO ROKA VYROBIŤ JADROVÚ BOMBU?!
11.01.2012, 15:07
V Iráne bol včera spáchaný bonbový atentát na atómového fyzika Mustafa Ahmadi Roshana - profesora Teheránskej polytechnickej univerzity, pri ktorom atomový vedec zahynul. I napriek tomuto teroristickému útoku, Irán o rok bude mať technológie obohatenia uránu na úroveni potrebnej k vytvoreniu jadrového výbušného zariadenia, domnievajú sa autoritatívni ruskí vojenskí experti.
Komentujúc údaje MAAE o tom, že Irán začal obohatenie uránu do 20%, experti tvrdia, že takýto stupeň obohatenia uránu nestačí na vytvorenie jadrového výbušného zariadenia alebo jadrovej bojovej hlavice. Ale po dosiahnutí 20% obohatenia, ďalšiu cestu do úrovne 90% je možné prejsť dosť rýchlo – v priebehu necelého roka.
Nátlak USA a Izraela môže nabádať Teherán k urýchleniu schválenia rozhodnutia o vytvorení jadrovej zbrane, zdôrazňujú odborníci.
Rusko vystupuje proti ropným sankciám voči Iránu principiálne, a to nehladiac ani na jeho práce v oblasti doobohacovania uránu. Vyhlásil to námestník ministra zahraničných vecí RF Sergej Riabkov.
Podobné sankcie nemajú podľa neho nič spoločné s vyriešením úlohy upevniť režim nešírenia zbraní hromadného ničenia. Otázka obnovy dôvery voči iránskemu jadrovému programu by sa mala riešiť kolektívne. Strany posudzujúce opatrenia o uvalení ropného embarga na Irán podrývajú jednotu šestky medzinárodných sprostredkovateľov, dodal Riabkov.
Diplomat takisto podčiarkol, že „vojenská operácie voči Iránu by boli veľmi veľkou chybou a hrubým omylom. Následky podobného hypotetického rozvoja by boli pre región a globálnu bezpečnosť ďalekosiahle“.
Islamistickí militanti v Iráne odpálili päť bombových náloží.
- Stalo sa tak v uplynulých dvoch rokoch, a vtedy prišlo o život niekoľko ďalších jadrových expertov. Teherán z ich smrti obvinil Izrael, USA a Britániu s tým, že chcú zlikvidovať kľúčové postavy kontroverzného iránskeho jadrového programu. Irán popiera tvrdenia Západu o tom, že tento program má aj tajné vojenské ciele.
Tak napríklad v apríli 2010 explodovala blízko auta atómového fyzika Masúda Alího Mohammeda na diaľku riadená bomba. Stredajší útok navyše pripomína atentát z novembra 2010, keď bola z okoloidúceho motocyklu vrhnutá nálož na automobil Madšída Šahríárího.
Podľa Teheránu za útokmi stojí Izrael a Spojené štáty.
USA môžu vojensky zaútočiť na Irán, domnieva sa tajomník Bezpečnostnej rady Ruska Nikolaj Patrušev. Vyhlásil, že je tu pravdepodobnosť vojenskej eskalácie konfliktu, ku ktorému Izrael nabáda Spojené štáty. Podľa neho sa USA „snažia premeniť Teherán z nepriateľa na lojálneho partnera a preto by chceli tam za každú cenu vymeniť vládnuci režim“.
Podľa údajov Patruševa sa na dosiahnutie týchto cieľov používa ekonomická blokáda a pomoc opozičných síl. Tajomník Bezpečnostnej rady RF tiež poznamenal, že Rusko, Čína, India a rad ďalších krajín vynakladá veľké úsilie na vyriešenie iránskeho problému mierovou a rokovacou cestou.
ROZHODNUTIE O MOŽNOM VOJ.ÚTOKU /18.1.2012/.
Rozhodnutie o vojenskom útoku na Irán sa zatiaľ neprijalo. Vyhlásil to dnes podpredseda vlády a minister obrany Izraelu Echud Barak. Ešte sme neprijali také rozhodnutie a nerozmýšľali o termíne jeho prijatia, všetko to je v ďalekej budúcnosti, vyhlásil podpredseda vlády.
Jeho vystúpenie bolo venované budúcej návšteve do Izraelu hlavy Výboru veliteľov štábov Ozbrojených síl USA generála Marina Dempsey. Predpokladá sa, že generál sa pokúsi presvedčiť izraelské vedenie neuskutočňovať žiadne silové akcie proti Iránu.
USA každým dňom menia svoje názory na Irán.
Dňa 21.1.2012.
Ozbrojené sily USA sú plne pripravené na akcie v prípade zablokovania Hormuzského prielivu Iránom. Vyhlásil to minister obrany USA Leon Panetta. Skôr Washington varoval, že nedovolí uzavrieť prieliv, cez ktorý sa prepravuje tretina vyťaženej ropy vo svete.
Ak by k prípadným akciám proti Iránu došlo, tak USA disponujú 15-tisícovým armádnym zoskupením rozmiestneným v Kuvajte, práporom námorných pešiakov a tiež výsadkárskou skupinou lodí vrátane vrtuľníkovej lode a dvomi skupinami lietadlových lodí. V ich zložení sú dve atómové lietadlové lode, raketové krížniky a mínonosky.
VOJNA V IRÁNE môže spôsobiť chaos v celom svete – vyhlásil francúzsky prezident N.Sarkozy. keď 20.1.2012 povedal:
„Vojenský zásah tento problém nevyrieši ale spôsobí vojnu a chaos na celom Blízkom Východe a možno i v celom svete. Francúzsko urobí všetko preto, aby zabránila vojenskému zásahu“, prehlásil dnes Nicolas Sarkozy. Francúzsko trvá na urovnaní konfliktu s Íránom cestou zprísnenia ekonomických sankcií.