Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Detva a jej zlato

4. 6. 2010
DETVA, obec, vlastne už mesto; rodisko to mojich rodičov, ktoré práve v roku 2008 oslávilo 370. výročie od svojho založenia, a to r.1638. Rozprestiera sa v oblasti Slovenského rudohoria pod južnými svahmi Poľany, ktorá toho pamätá najviac, lebo od čias kedy z útrob zeme ako sopka chŕlila na všetky svetové strany žeravú lávu, uplynulo už mnoho tisícrokov. A ako večnú pamiatku na tie nepokojné, prírodné burácajúce časy, kedy sopečný dym a popol zatienili Slnko aj na niekoľko týždňov či mesiacov, nám už pripomínajú iba skamenelé lávové útesy, ako Kaľamárka, ale aj bizarné skaly a bralá, s "čudnými názvami Strunga, Švošť, Perina, Katruša," ako o tom čítame i v knihe Lámanie pečatí.* Áno, aj o tom nám podáva svedectvo tento kraj, ktorý je akoby posiaty lazníckymi usadlosťami a kopanicami, ktorých je tu navôkol okolo Poľany až vraj do päťsto; Riečka, Krivec, Murínka, Skliarovo, Slanec, Jasenovo, Látky, Žabica, Bratkovica, Biele Vody a tak by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho. Keď sa človek pozrie na mapu, myslím na tú turistickú, najpodrobnejšiu, veru je tých kopaníc tu neúrekom. "Žijú si tam ľudia ďaleko od boha a svetských starostí; svojsky sa obliekajú, svojsky aj bývajú," majú svojské zvyky, obyčaje a svojsky sa aj zabávajú. Áno, sú to Detvania, žijúci na úpätí Poľany v Detve, o ktorej sa toto všetko dočítame v spomenutej knihe. "Je to nevšedná prehliadka minulosti tejto svojráznej obce, po veky obývanej ľuďmi takých rýdzich povahových čŕt, že sa stali predlohou eposov, v ktorých hrdosť, nepoddajnosť a vzdor, pravdovravnosť, húževnatosť a oddanosť, odvaha, neskrotnosť a odpor proti bezpráviu, boj za národné práva a jazykovú slobodu, spory s panstvom aj za cenu šibeníc, nezávisloť od vrchnosti, vytvorili čistý predobraz onoho urasteného, na svojej postati široko rozkročeného nesmrteľného Slováka." A podobne ho opísal aj náš štúrovský básnik Andrej Sládkovič.Je to on, Detvan. Ostatní ich aj prezývajú, vraj "holopupkáči", lebo ich vyšívané košele so širokými rukávmi sú také krátke, že tie veru pupok nezakryjú. A načo by aj! Veď pri rázovitom cifrovanom detvianskom tanci, by im dlhá košeľa iba prekážala. Celý odev je u Detvana taký rázovitý, aký má byť, ak má vyhohovovať jeho osobitému detvianskemu naturelu; na hlave malý klobúčik, na pleci zavesená kabanica v spodnej časti zo zašitými rukávmi, čo má tiež svoj význam... Pod kabanicou kožúštek, no a k tomu ľahké krpce, ktoré akoby pri chôdzi chlapcov v širokých gatiach samé nadnášali, a snáď aj preto si radi zacifrujú s neodmysliteľnou valaškou v ruke nejaký ten odzemok. A zrejme toto všetko, ako sa o tom v spomenutej knihe ďalej uvádza, sa stalo aj "zdrojom najzlomyseľnejších teórií, ako povedzme o neslovanskom pôvode Detvanov, ich presídlení z Hercegoviny či skade, čoho dôkazom by mali byť aj ich antropologické osobitosti, najmä počerná pleť, románska architektúra, ba aj kopa mien, vraj tureckého pôvodu, dosvedčujúcich balkánsku kolísku. Suja - vodnár; Čák - hodnostár; Kuri - dlhý; Ozgan - smelý; Jucha - mliečny; Bukel - farebný. Všetky tie mená nám defilujú pred očami. Ľupták a Melich. Babic a Nosáľ. Ďuriš, Gonda a Teľúch. Lapín, Golian, Murín, Krnáč a Sekereš. A Kucej. A Špodniak. A Kulich. Či Chebeň. Alebo Nôta. Každé meno. Životopis. História. A opakujú sa tie mená, ako idú pokolenia jedno za druhým." No a sú to Detvanci, Slováci roduverní, potomkovia tých pradávnych prisťahovalcov vraj z Balkánu, ktorí so svojimi zvykmi a svojráznou kultúrou si priniesli sem pod Poľanu aj fujaru, čudesný to fúkací hudobný nástroj, ktorý nemá vo svete obdobu. A vďaka tejto osobitosti sa zapísala aj do knihy UNESCO, ako vklad Detvanov do kultúrneho svetového dedičstva.Takže fujara zostane navždy aj takýmto spôsobom ako osobytný slovenský klenot zvečnená v pamätnej knihe Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a osvetu, čo pri vstupe Slovenska do spoločenstva Európskej únie, má zvlášť významný a vysoký kredit. *Pozri aj: B. Chňoupek, Lámanie pečetí, Smena, Bratislava 1984, s.436. Július Suja-Žiak 2./Tak veru, Detva nie je výnimočná iba svojim folklórom; zvykmi a svojráznou ľudovou kultúrou či rázovitým detvianskym naturelom ľudí, ktorí tu na Podpoľaní už po stáročia žijú, aby v pote tváre obrábali svoje laznícke políčka, ktoré im poskytujú skromné prostriedky na ich obživu. Nie je síce toho až toľko aby hodovali v hojnosti, skôr iba striedmo, ako tomu káže ich kresťanská skromnosť, no v čistom a v nezdevastovanom prírodnom prostredí, ktoré by malo zostať nezmenené. Už dlhšiu dobu sa vie, že v jej okolí, v lokalite Biely vrch, je bohaté nálezisko zlata, čo bohvieako nenadchlo tunajší ľud, ale skôr vnieslo medzi nich nepokoj. Detvania si svoju okolitú prírodu nadovšetko vážia a chránia ako ten najvzácnejší dar od Boha, preto sa im nemožno čudovať, že nechcú tento prekrásny svoj kraj ponechať podnikateľskému drancovaniu. Oni si veľmi dobre uvedomujú, ak by zvolili otvorenie jeho ťažby, že by sa síce znížila nezamestnanosť a rodinám by sa aj finančne polepšilo, ale o znečistenie prírody by predsa len neradi prišli... Preto som sa rozhodol, že na svoje webové stránky vložím text, ktorý bol uverejnený dňa 28.7. 2012 na Aktualitách.sk s nadpisom: - V DETVE JE VÝZNAMNÉ LOŽISKO ZLATA. Áno, je to ozajstné zlato, len nedávno ho tu objavili v lokalite Biely vrch pri Detve, ... ktoré je v súčasnosti najväčším známym a na Slovensku ekonomicky veľmi významným, objaveným ložiskom, ktoré vraj "prinesie profit nielen ťažiarskej spoločnosti, ale aj štátu a obyvateľom regiónu." V článku sa síce nepíše o tom, čo je to za podnikateľskú spoločnosť, tá "EMED Slovakia", lebo Detvanci by neradi na svojom území videli úžerných a nenásytných cudzincov, /tých vraj máme na svojom Slovensku aj tak viacej ako dosť/, takže rozhodovanie pre nich bude o to ťažšie. Túto zlatú lokalitu pre TASR to opísal aj vedecký pracovník Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Stanislav Jeleň, ktorý uviedol iba toľko, že táto zlatá lokalita je výnimočne zaujímavá čo do možného objemu, ktorý tu slovenskí geológovia predpokladajú. Podľa jeho slov tento názor nezdieľa iba on, ale vraj aj viacerí slovenskí odborníci na zlato. A to, "že sa objavilo také významné ložisko, je vraj úspechom najmä novej generácie geológov, ktorí dokázali na základe predbežných výsledkov prieskumu zistiť všetko podstatné o ňom a vypočítali, že v lokalite sa nachádza až 80 ton zlata, z toho vyťažiteľných môže byť asi 25 ton," uviedol Stanislav Jeleň. Ložisko je podľa neho ekonomicky veľmi zaujímavé. Cena zlata totiž v súčasnosti dosahuje približne 1600 USD za trójsku uncu a klesať už veľmi nebude. "Navyše, svetový dopyt po zlate dnes predstavuje asi 4000 ton za rok, pričom sa vyťaží len asi 2500 ton," pripomenul. A ako ešte dodal, "že pri týchto číslach sa bude každá ťažobná spoločnosť snažiť využiť všetky prostriedky na to, aby sa zlato v lokalitách, kde je vo vysokom množstve, vyťažilo. Mal by sa však nájsť kompromis medzi štátom, spoločnosťou a zainteresovanými v danom území," pripomenul. Profit pre štát vo forme odvodov a daní by podľa údajov ťažobnej spoločnosti EMED Slovakia mohol dosiahnuť asi 170 miliónov eur, ďalšími 13 miliónmi eur chce prispieť na podporu regiónu. Metódu lúhovania kyanidom, ktorú chce banská spoločnosť v prípade ťažby na Bielom vrchu použiť, považuje Jeleň za bezpečnú. "Kyanidy sú odbúrateľné priamo v prostredí. Terén sa môže nakoniec zrekultivovať a premeniť napríklad na vodnú plochu na potápačské účely," podotkol. Ako geológ ďalej uviedol na svojej prezentácii v rámci vedeckej kaviarne vo Zvolene, že zlato patrí medzi veľmi zriedkavé kovy v prírode, ktoré však pozná ľudstvo už viac ako 6000 rokov. Na Slovensku sa získava minimálne 2000 rokov. V 14. a 15. storočí bolo slovenské územie jedným z popredných producentov drahých kovov a centrá baníctva drahých kovov Kremnica a Banská Štiavnica boli známe v celej Európe. K zaujímavostiam zlata patrí, že z jednej unce (31,103 g) možno vytiahnuť drôtik dlhý až 80 km. Zlato je veľmi ťažké, má mernú hmotnosť 19,3 g/cm3 a jeden kilogram zlata možno odliať do kocky, ktorá má hranu asi 3,75 cm. Odhadované zásoby zlata v celej zemskej hydrosfére, ktorú tvoria rieky, moria a oceány, sa pohybujú na úrovni 20 miliónov ton. Za celú históriu ľudstvo vyťažilo asi 200.000 ton zlata. Vlani to bolo napríklad 2500 ton, pričom najviac, 314 ton získala zo zeme Čína. V našej dodnes jedinej činnej bani v Hodruši sa od roku 1992 vyťažilo asi päť ton tohto vzácneho kovu. Geológovia pritom vedia asi o 200 ložiskách a výskytoch zlata na Slovensku. Pozri aj ďalší článok na mojej web.stránke:Kríza, vlastnosti zlata a striebra ako platidla