Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


TÁLES Milétsky /624-547 pr. Kr../ Úvod. Táles Milétsky je zakladateľom Milétskej školy. Sem patria tí predstavitelia vedy, umenia a filozofie v starom Grécku, čo položili základy pre ich neskoršieho rozvinutie. Tu vlastne začína obdobie rozvoja starogréckej vedy, kultúry a filozofie v pravom slova zmysle. Je to VI. storočie pred Kr., a charakterizuje ho pôvodnosť, a tým i živelnosť, napr. v ponímaní prírodných dejov a sveta vôbec. Na tomto stupni poznania, zároveň dochádza k odklonu od povier a mýtov, a začínajú sa prvé pokusy pri vytváraní takých poznávacích procesov, ktoré by odrážali reálne javové stránky skutočnosti. To v myšlienkovej forme prechádza k rozumovému vytváraniu všeobecných súdov a úsudkov, či k analogickým formám pozávania prírodných dejov. Sú to tí Gréci, tzv. mudrci - ktorí sa stali prvými predstaviteľmi filozofie na území dnešnej Malej Ázie, /východné pobrežie Stredozemného mora./ K tomu aby sa stali filozofmi im ale predchádzala bohatá životná prax; ako napríklad, že boli prvými sprostredkovateľmi obchodu medzi Východom a Západom.Tento obchod sa uskutočňoval plavbou po pobrežných vodách Malej Ázie, aby tak zabezpečovali potrebným tovarom obchodné mestá, akými boli: Milétos, Efezos a Fokaia. No a boli to práve tieto mestá: Milétos a Efezos, ktoré aj zrodili prvých gréckych mudrcov /filozofov/ - Tálesa z Milétu a Herakleita z Efezu. Základným predpokladom ich učenia bolo, že sa zameriavali na poznávanie prírody, a k uznávaniu objektívnej existencie sveta, jeho večného pohybu, čo práve bolo vyvolávané ich každodennou praxou; napr. plavbou po mori, keď sa museli na týchto vodných cestách riadiť podľa hviezd, mesiaca a slnka. Táles Milétsky /624-547/ Ako obchodník a neskôr aj politik, ktorý sa zaoberal štátnickými záležitosťami, dobre poznal z predchádzajúcich ciest od Féničanov aj matematiku a astrónomiu. Tie sa mu stali aj nevyhnutnou súčasťou pre správnu orientáciu plavebných ciest, najmä do Egypta. V nich sa natoľko zdokonalil, že sa stal odborníkom aj v hydrotechnike a vo vojenskom umení. No vďaka egyptským kňazom sa stal odborníkom aj vo vymeriavaní pobrežného územia Nílom každoročne zaplavených úrodných plôch zeme.Okrem toho svojím analogickým myslením sa stal aj vynálezcom hydraulických hodín, vymeriavačom pomníkov, pyramíd, chrámov atp.Skutočnosť, že celý Egypt bol závislý na vodách Nílu, uňho evokovalo myšlienku, že voda, tá životodarná tekutina, je prazákladom všetkého,dokonca aj bohatstva Egypta, ktoré bolo závislé iba od vôd Nílu. Preto rád s touto krajinou aj obchodoval. A aby podnietil k obchodnej činnosti i ďalších Grékov, neváhal pritom využiť ani svojich už skôr získaných astronomických a klimatických vedomostí, najmä za účelom rýchleho zbohatnutia. Za tým účelom vopred uzavrel obchodnú zmluvu na lisovaný olej, lebo v nastávajúcom roku predpokladal dobrú úrodu. A keďže podľa jeho výpočtov sa skutočne jeho predpoveď splnila, tak vtedy aj veľmi zbohatol. Táles ajčastejšie obchodoval s Egyptom a s Babyloňanmi. Svoje časté cesty do Egypta, ktorý bol v tej dobe v kultúrnom rozvoji ďaleko pred Gréckom, dokázal veľmi efektívne zúročiť, či získanými teoretickými vedomosťami, tak aj technickými vynálezmi. Lebo egyptskí kňazi ešte dávno pred Tálesovým príchodom, od Chaldejcov prevzali veľa vedomostí, ako napríklad o predpovediach zatmenia slnka, čo vnímavý Táles si rýchlo osvojil.Aj preto v Grécku dokázal predpovedať, že napr. r. 585 alebo 597 pr. Kr. dôjde k zatmeniu slnka, pretože ho zatieni mesiac. Rovnako aj od Féničanov prevzal orientáciu pri plavbe po mori podľa Malého vozu /Malého medveďa/ na oblohe.Tálesovi bol od Egypťanov známy aj ročný pohyb slnka, a tak dokázal rok rozdeliť na 365 dní, a aj preto je mu pripisovaná zásluha pri vzniku kalendára. A ako staroveký spisovatelia zaznamenali, vedel v kalendári určiť aj meterologické dni s predpoveďami. Celú nebeskú sféru rozdelil na päť kruhov a nazval ich: 1.artický, ktorý je stále viditeľný; 2. je letný tropický; 3. je rovnodennostný; 4. je zimný tropický; a 5. je antarktický, neviditeľný. No a Zem Táles považoval za plochý disk, ktorý pláva po vodnej hladine. Jeho matematické vedomosti nám prezrádzajú, že si dokonale osvojil i babylonskú a egyptskú matematiku; číslo určil ako súhrn jednotiek, keď jednotku označil ako základné číslo, ktoré má vzťah k jednotlivým predmetom. Je známe, že Gréci od Féničanov s písmom prevzali aj pôvodnú sústavu rátania, teda aritmetiku. Aj v odbore geometrie sa Tálesovi pripisuje celá rada poučiek, ktoré potvrdzujú, že to bol on, ktorý si v Egypte osvojil vedomosti pri vymeriavaní zeme, a navyše tieto zdokonalil tým spôsobom, že im dal teoretickú podobu systému; ako napr. že u každého rovnoramenného trojúholníka sú si oba úhly pri základni rovné. Alebo, ak sa dve priamky pretínajú, sú si oba protiľahlé úhly týchto priamok rovné. Všetky tieto vedomosti boli veľmi nápomocné aj pri presnejšom určovaní vzdialeností lodí na mori, čo Táles aj pri svojich plavbách i využíval. No a celá škála týchto a ďalších vedomostí, ktoré Táles nadobudol, potom poslúžili ďalším mysliteľom pri ich tvorbe a zdokonaľovaní filozofických teórií, ale sa zároveň stali aj základom jeho filozofických názorov. Proklos o ňom zaznamenal toto: "Táles sám osobne objavil a mnohému naučil aj svojich žiakov, pričom jedným prednášal abstraktnejšou formou a druhým zas názornejšie." Táto zaznamenaná myšlienka nám jasne hovorí, že rozvoj starogréckej vedy sa stal základom aj jej filozofických zovšeobecnení. Tak napríklad vodu vo svojom kvapalnom skupenstve považoval Táles za základ hmoty. Aristoteles k tomu poznamenal, Táles podobne ako Hippon, pri určení vody za pralátku vychádzal zo "zmyslovej zrejmosti" t. z. zo svedectva, ktoré nám umožňujú iba zmysly. Táles totiž ešte nerozlišuje ontologickú a gnozeologickú stránku tohoto filozofického problému, takže napr. magnetovec, ktorý priťahoval železné predmety, chápal tak, že má dušu. Marxistická filozofia hodnotila Tálesa, síce, že je živelný materialista, ale keď narazili na jeho učenie, kde sa píše; "...že duša je schopná pohybu," a preto je "plná bohov, ktorí jej ten pohyb udávajú," zrazu ho označia, že je vo svojom materializme nedôsledný, živelný atp. Áno, na úsvite rozvoja vied a filozofie to bolo prirodzené, že vtedy nemohol nik byť v posudzovaní vecí a dejov tohto sveta dokonalý. Veď isté kultúrne,ale najmä polyteiztické náboženské a iné ideólogie, dávali svoju pečať všetkým, vtedy ešte iba rodiacím sa vedeckým či filozofickým názorom, takže robiť akékoľvek "duchaplné" uzávery či hodnotenia, nebolo predsa možné posudzovať z dnešných hodnotiacích hľadísk. Podstatné u Tálesa ale bolo to, že okrem už spomenutých jeho schopností, ktorými obohatil Grékov, boli jeho prírodovedecké poznatky, ktoré potom po ňom začali rozvíjať ďalší jeho žiaci z mesta Miléta: Anaximandros /610-546 pr. Kr./ a Anaximénes /cca588-525 pr.Kr./ Pozri príslušný článok - Miléťania. Július Suja-Žiak