Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Koniec vlády západných univerzít? 2./Svetový deň študenstva;Vyoký trest za sex.zločiny na univerzite USA

5. 6. 2010
KONIEC VLÁDY ZÁPADNÝCH UNIVERZÍT? 12.07. 2012, Londýn. Do konca tohto desaťročia budú štyria z desiatich absolventov univerzít pochádzať z dvoch krajín – Čína a India. S odvolaním sa na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) to uvádza britská BBC. Podľa OECD je zrejmý vplyv rastu ázijských ekonomík pred ekonomikami USA a západnej Európy. Predpoveď na rok 2020 hovorí, že Čína bude mať v tom roku až 29 percent z celosvetového počtu absolventov vo veku 25 až 34 rokov. Najväčší pokles v tomto smere budú mať USA, až 11 percent, pričom sa prepadnú na tretie miesto, za spomínanú Čínu a Indiu. Je predpoklad, že USA a krajiny EÚ budú mať v rámci sveta len niečo viac ako štvrtinu mladých absolventov. Pokles sa predpokladá aj v prípade Ruska. Naopak, nárast v počte mladých absolventov bude v Indonézii, ktorá by mala dosiahnuť 5. miesto. Najlepšie univerzity na svete 2011. Ako uvádza korešpondent BBC venujúci sa práve otázke vzdelávania, vysokoškolské vzdelávanie sa stalo odrazom ekonomickej výkonnosti. V ére po II. svetovej vojne dominovali univerzity v USA, záopadnej Európe, v Japonsku a Rusku, pričom najmä USA bola superveľmocou v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Najväčšími hráčmi vsúčasnosti sú momentálne Čína a India. Ako uvádza BBC, práve nárast počtu absolventov vysokých škôl odzrkadľuje snahu týchto krajín s vyspelými ekonomikami v otázke vysokokvalifikovaného a vysokoplateného zamestnania. Namiesto nekvalifikovanej práce sa orientujú na vysokošpecializovanú činnosť. Správa OECD dokonca stojí na strane Číny a Indie. Tvrdí, že rozvoj vysokoškolského vzdelávania v týchto počtom populácie superštátoch pomôže k lepšej zamestnanosti. Mladí absolventi VŠ v r. 2010: V r. 2010 bolo 120 miliónov absolventov VŠ, z toho v percentuálnom vyjadrení to bolo: Čína ............................................ 18% USA ..............................................14% India .............................................11% Rusko ............................................11% Japonsko ........................................ 7% Indonézia, Kórea............................... 4% VB, Mexico, Brazília, Francúzsko.......... 3% Nemecko, Kanada, Turecko, Španielsko..2% Ďalší.................................................12% Prognóza pre rok 2020 bude celkom 204 miliónov absolventov, z toho v percentuálnom vyjadrení sa predpokladá, že to bude: Čína ................................................ 29% USA .................................................11% India ................................................12% Rusko ............................................... 7% Japonsko .......................................... 4% Indonézia .......................................... 6% VB .................................................... 4% Mexico, Brazília .................................. 3% Francúzsko, Kanada, Turecko, Španielsko 2% Ďalšie ................................................12% 2./Áno, Svetový deň študenstva je 17. november. Tento deň sa stal aj dňom boja za slobodu a demokraciu. Akéže to vlastne boli v tento deň túžby a očakávania, napríklad pred devätnástimi rokmi?! My starší, čo sme už toho niečo prežili, sme si, pravdaže, viac ako tí druhí uvedomovali, že každý spoločenský systém by objektívne mal zachovávať aspoň dve základné premisy: 1. prirodzenú zásadu slobody myslenia, a tým aj konania (samozrejme v intenciách etických noriem); a za 2. zásadu dodržiavania demokratických predpokladov spravovania štátu a života v ňom. U mňa obidva spomenuté východiskové predpoklady určovali skoro celé moje životné postoje, a to až do takej miery, že som sa stal človekom, ktorý jednak zažil vojnu vyvolanú fašistickým Nemeckom, no ale i komunistickú diktatúru, kde neobmedzene vládla štátostranícka moc, ktorá kruto prenasledovala každého, kto sa nepodriadil jej diktátu; či už to bolo za Gottwalda, alebo v odbobí Husákovho represívneho, tzv. normalizačného režimu. Najmä toto normalizačné obdobie poznačilo môj život výrazným spôsobom. Ak sa potom na Deň študenstva pozerám cez takúto prizmu svojho života, tak pre mňa ako človeka a navyše i pedagóga, je tento deň 17. november, významnou udalosťou, najmä ak si v ňom pripomíname ešte aj boj za slobodu v roku 1989. Tento Deň študenstva si svet začal pripomínať od 17. novembra 1939, keď český národ vyjadril svoj otvorený protest proti nacistickej okupácii, a tí zavraždili študenta J. Opletala a následne jednotky SS popravili aj ďalších 9 študentov v Prahe, Brne a zároveň nacisti uzatvorili i vysoké školy. No a v tento deň, 17. novembera 1989, sa znova tak ako vždy predtým, ale už v podmienkach Husákovho socialistického Česko-Slovenska, pražskí študenti znova rozhodli pripomenúť si tento pamätný Svetový deň študenstva, položením kvetov na pamätných miestách, kde došlo ku krvipreliatiu v časoch nemeckej okupácie Česka. A keďže obe totality, či tá nacistická alebo komunistická, akékoľvek hromadné protesty nenávideli, lebo v každom z nich videli ohrozenie svojej moci, tak túto moc aj použili.Ozbrojení príslušníci Zboru národnej bezpečnosti vtedy proti študentom, ktorí na pamätných miestach pálili sviečky zakročili hrubou a neprimeranou silou, aby ich rozohnali, čo vyvolalo spontány hnev aj ďalších občanov. S pražskými študentmi ale tento raz prejavili sympatie aj študenti slovenskí, a tak iskra nespokojnosti z Prahy preskočila aj na Slovensko a zapálila oheň i v slovenských školách a mestách. Takže oba tieto pamätné dni, i keď ich od seba delí celé polstoročie, spojila vlastne jedna, jediná idea - boj za slobodu a demokraciu. No a pretože základným motívom každého boja za slobodu je obrana prirodzených práv človeka na dôstojný život; a ten začína od možnosti slobodného prejavu svojej vôle a túžob, ale i myslenia, svedomia a prejavu až po činy, ktoré sa uskutočňujú v zmysle etických predpokladov a noriem /aspoň tak to má prebiehať v demokratických podmienkach/,- lebo cieľom ľudských dejín by vždy malo byť - zachovávanie slobody mravného jedinca či celku, teda celej spoločnosti, tak potom takýto boj má aj všeobecný a zmysluplný charakter. Pretože, ak sa až flagrantne zásady demokracie v akejkoľvek spoločnosti začnú porušovať, musí sa rátať s tým, že môže dôsť k prejavom nespokojnosti, ktorý často vyústi aj v revolučný prevrat. No pokiaľ totalita fašistická, ktorá má na svedomí aj vznik 2. sv. vojny, bola zmetená do prepadliska dejín hrôzostrašnou vojnou, ktorú sama vyvolala, tak tá druhá totalita, komunistická, zanikla aj v dôsledku neustálej represívnej politike voči vlastným občanom. To ne jednej strane, ale na strane druhej, neobstála ani v hospodárskej súťaži s kapitalistickým svetom, čiže sa stala neživotaschopná, a ako taká, si vlastne sama vykopala hrob. Preto je moje pripomenutie si 17. novembra ako sviatku slobody a demokracie, no zároveň, keďže som i pedagóg, aj Svetového dňa študenstva, i mojim sviatkom. J. Suja-Žiak VYSOKÝ TREST ZA SEXUÁL. ZLOČINY NA UNIVERZITE USA. 24.7.2012. Americké úrady pokutovala univerzitu štátu Pensylvánia vo výške 60 miliónov dolárov za sexuálne zločiny jej futbalového trénera.Univerzite, ktorá je známa svojimi futbalistami, bola tiež zakázaná účasť na študentských futbalových majstrovstvách na dobu 4 rokov. Výsledky univerzitného tímu za roky 1998-2011 majú byť anulované. Národná atletická študentská asociácia vyhlásila, že sankcie majú pokutový a výchovný charakter. Ide o trénera Jerryho Sanduskyho, ktorý bol uznaný za vinného zo 45 prípadov sexuálneho obťažovania maloletých. Rozsudok ešte nebol vynesený, ale Sandusky môže stráviť vo väzení zvyšok svojho života.