Izák C A B A N - filozof a pedagóg - prvý slovenský atomista.
Dňa l8. marca 2007 sme si pripomenuli 300. výročie smrti jedného z prvých slovenských filozofov, Izáka
Cabana.
Skonal vo veku 75 rokov /l8. 3. l707/ a keďže v slovenskom školstve ako filozof a pedagóg zohral významnú úlohu,
je namieste pripomenúť si jeho osobnosť. Najmä, ak v tomto roku zároveň uplynie aj malé okrúhle výročie jeho
narodenia.
Izák Caban sa narodil v zemianskej rodine otca Jána a matky Žofie, dňa 5. 7. l632 v Brezne. Študoval v Prievidzi, no neskôr aj v Šoprone. Od r. l655 odchádza študovať na filozofickú fakultu do nemeckého Wittenbergu. Tu sa zoznamuje s novými prúdmi vo filozofii a po návrate domov sa stal rektorom školy /riadiťeľom/ v Brezne /l659/. Vďaka tomu, že do vyučovania začal zavádzať nové pedagogické metódy, skoro sa tu stáva medzi žiakmi veľmi známou a obľúbenou kantorskou osobnosťou. Svojími dišputáciami, ktoré vraj boli vedené až príliš v modernom duchu, sa ale znepáčil superintendantovi D. Lánimu. Preto čoskoro prijíma ponuku Jána Bayera do Prešova, kde začal pôsobiť od marca l662. Caban tu prednášal teoretickú filozofiu a polemickú teológiu. No a tu pri svojich prednáškach či dišputách, uplatňuje svoje známe vyučovacie metódy, ktoré navyše obohacuje aj o pedagogické zásady J. A. Komenského. Koncom roka l870 z Prešova odchádza, zrejme aj kôli ostrým polemikám s jezuitmi, ale i v dôsledku nepokojov, ktoré súviseli s Vešeléniho sprísahaním voči Habsburgovcom.
Pripomeňme si v tejto súvislosti aspoň niekoľkými vetami vznik tejto cirkevnej školy v Prešove.
V l7. storočí osobitné miesto na našom slovenskom území zaujíma Prešovská akadémia, ktorá vznikla l53l roku pri Cirkevnom zbore tohto kráľovského mesta Prešov. Z myšlienkou vybudovať tu akadémiu prišiel prešovský rodák, rektor školy, filozof a pedagóg Ján Bayer. Cirkevné zhromaždenie sa vtedy uznieslo, že „...k uctievaniu boha, k zdravému rozširovaniu evanjelického náboženstva a k rozvoju svetského blahobytu“ sa založí v Prešove pod „vedením mužov slávnych a vo vedách vzdelaných,“ kde by sa okrem základného vzdelania vyučovalo aj „vyšším náukam, tak teoretickým ako aj praktickým.“
Za tým účelom sa vypísala finančná zbierka, keď sa získalo okolo l00 000 florénov, a k tomu ešte aj nejaké naturálie. Do tejto zbierky prispeli aj niektoré európske protestanské krajiny, medzi ktorými nechýbalo Švédsko, ale i domáca šľachta, konšeli, obchodníci a remeselníci mesta Prešov.
Škola mala l0 tried a vyučovať sa začalo l8. októbra l667. Vo vyšších triedach vyučovali výlučne profesori: v siedmej triede /logicorium/ vyučoval Eliáš Ladiver, v ôsmej /philoso-phorum/ Izák Caban, v deviatej /physocorum et methaphysicorum/ Michal Pongrác a v najvyššej /theologorum/, doktor Samuel Pomarius z Magdeburgu a ď.
Izák Caban tu na Prešovskej akadémii pobudol osem rokov, ale z vyššie spomenutých príčin a z ďalších celkom nevyjasnených okolností v r. l670 odchádza do nemeckého Tübingenu. Tu sa zúčastnil niekoľkých dišputácií a po dvoch rokoch odchádza do Sedmohradska, kde sa l676 stal riaditeľom na gymnáziu v meste Sibíni.
Všade, na všetkých školách kde pôsobil, zápalisto presadzoval svoju atomistickú teóriu, ktorou zároveň narúšal autoritu feudálnych inštitúcií. No nielen to, ale aj stále ešte dosť pretrvávajúce scholastické dogmy. Hlásal existenciu atómov aj keď ich nevidíme, lebo sú to najmenšie čiastočky hmoty, ktoré sú nedeliteľné, no nie sú rovnako veľké a majú rozličné tvary. Pohyb sa deje odsúvaním jedných atómov druhými. Atómy stvoril podľa Cabana Boh a v nich sú zároveň obsiahnuté aj zákonitosti i účelovosť. U hmoty uznával látku i formu. Forma má ale podstatu duchovnú, ako napr. ľudská duša, lebo tá je formou a môže vraj existovať aj mimo tela človeka. A táto forma je podľa neho i hýbateľkou vecí. No sám pohyb ako taký, pochádza od Boha, tvrdil Caban.
Jeho dielo je rozsiahle, lebo okrem filozofických prác písal aj pohrebné reči i básne. Preto si spomenieme aspoň to najhlavnejšie jeho filozofické dielo, ktoré mu vyšlo vo Wittenbergu l667 roku: Existentia atomorum ab iniuria quatuor et viginti argumentorum privata opera M. Isaaci Zabanil, celebris Lycei Eperiensis concrectoris vindicata Wittenbergae. In officina Finceliana extribebat Michael Mayer, Anno l667. /Tátp práca sa nachádza v knižnici ev. kolégia v Prešove./
Izák Caban mal veľmi vrelý vzťah k prírodným vedám, lebo vždy vo svojich prednáškach nezabudol zdôrazniť, že prírodu treba poznávať nezávisle na tom čo píšu aj uznávané autority, lebo tí sa môžu mýliť. Často poukazoval na správnosť skúmania vo vede, najmä ak sa robia experimenty, ako boli napríklad Torricelliho pokusy, ktoré už v tej dobe boli dobre známe aj u nás. Preto rád zdôrazňoval, že vedomosti sa majú získavať z prírody samej, lebo tá je pravou podstatou nášho poznania.
Roku l699 mu popravili syna pre urážku jeho veličenstva. Zronený touto strašnou rodinnou tragédiou ešte žil osem rokov, až napokon l8. marca l707 v Rumunskej Sibíni umrel. J. Suja-Žiak