Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Profesor Dr. Jur HRONEC, DrSc., matematik a zakladateľ slovenského vysokého školstva. Jur Hronec nebol len popredný matematik, ale aj vynikajúci pedagóg, verejný činiteľ a zakladateľ viacerých vysokých škôl na Slovensku. Narodil sa l7. mája l88l v Gočove okr. Rožňava, a v máji 2006 sme si pripomenuli jeho l25. výročie narodenia. Pochádzal z viacčlennej rodiny maloroľníka Ondreja Hronca a matky Zuzany, rod. Piribékovej. Jur mal dvoch bratov, ale jemu, vďaka mimoriadnym schopnostiam, sa dostalo najvyššieho vzdelania: po skončení gymnaziálnych štúdií v Rožňave v rokoch l894 - l902, odchádza na obdobie piatich rokov /l902-06/ študovať matematiku a fyziku na univerzitu do rumunskej Kluži /Cluji/, kde sa ho ujal trnavský rodák prof. Ľudovít Schlezinger, u ktorého obhájil aj doktorskú dizertáciu. Téma písomnej práce bola: Matematika ako prostriedok výchovy charakteru /l906/. Po skončení univerzity začal pôsobiť ako stredoškolský profesor na kežmarskom lýceu, a v r. l922 i v Košiciach. O J. Hroncovi bolo známe, že ako stredoškolský profesor pri svojej učiteľskej práci nikdy nepoužíval poznámkový notes, lebo každého žiaka poznal tak dokonale, že k jednotlivým jedincom mohol pristupovať vždy špecificky s ohľadom k ich vedomostiam, no i povahovým a charakterovým črtám. Pri svojej pedagogickej práci nemal v obľube zastrašovanie žiakov a za celých l6 rokov svojho pôsobenia na strednej škole nedal z matematiky prepadnúť ani jedného žiaka*, pritom ich vždy dokázal získať a motivovať pre štúdium svojho predmetu. Snáď to bolo aj preto, že im bol svojim správaním príkladom, lebo ako pedagóg dôsledne dbal, že nie mentorovanie, ale predovšetkým obyčajná každodenná poctivá práca na sebe, je zárukou úspechu učiteľa v škole. A navyše, sám svojou túžbou po ďalších vedomostiach to aj patrične dával najavo, lebo všetok svoj voľný čas, najmä počas prázdnin, vždy venoval odbornému sebazdokonaľovaniu; aby sa hlbšie oboznámil s rozvojom modernej matematiky, ale i s najnovšími pedagogickými zásadami učiteľa, ktoré by mohol uplatňovať pri svojej ďalšej pedagogicko-výchovnej činnosti. O tejto forme získavania poznatkov sa vie, že neváhal ponavštevovať aj niektoré prestížnejšie univerzity v Európe: takto v rokoch l908-09 štúdijne pobudol na univerzite v Göttingene, potom r. l9l0 v Berlíne, a v ďalších rokoch l9ll-l2 v porýnskom Giessene, kde zároveň obhájil aj druhú svoju doktorskú dizertačnú prácu z oblasti diferenciálnych rovníc, a tým získal v poradí už druhý titul doktora /PhDr/. Po tejto dizertačnej obhajobe mu r. l9l3 dokonca do Kežmarku prišla ponuka z USA, aby prednášal na univerzite v Springfielde. On však túto možnosť nevyužil aj napriek tomu, že v tomto podtatranskom mestečku k svojej učiteľskej práci až tak dobré podmienky nemal, aby nezatúžil prednášat na univerzite. Z akého dôvodu však ponuku odmietol, nevedno. Možno sa iba domnievať, že vzhľadom k svojmu náročnému prístupu voči sebe, chcel ešte lepšie poznať stav rozvoja matematiky aj inde v Európe; či už vo Švajčiarsku, kde sa na krátko zastavil, lebo na zürišskej technike pôsobil aj jeho krajan A. Stodola. No predovšetkým ho priťahovala ešte stále v mysliach ľudí žijúca predstava o francúzskej Mekke kultúry, umenia a vedy - parížska Sorbona, aby i tu poznal stav rozvoja modernej matematiky, čo r. l9l4 uskutočnil. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a ustanovení l.Č-SR nastali pre J. Hronca nové obzory jeho práce. Natrvalo sa rozlúčil s pedagogickým pôsobením stredoškolského profesora v Kežmarku i s obľúbenými prednáškami v Kruhu spišských stredoškolských profesorov, a v novej republike sa začal zamýšľať nad dobudovaním vysokého školstva, predovšetkým na Slovensku. Po docentskej habilitáci v r. l923 v Prahe sa najprv odobral pôsobiť na obdobie rokov l924-l938 na Vysokú školu technickú do Brna. Po ročnom pôsobení je mu udelená pedagogická hodnosť mimoriadného profesora a po troch rokoch je menovaný aj riadnym vysokoškolským profesorom. Určitú dobu tu vykonával i funkciu dekana Stavebnej fakulty /l928-29/, no s ubiehajúcim časom, najmä od r. l936, sa jeho záujem stále intenzívnejšie začína upriamovať k rodnému Slovensku. Už na jeseň tohto samého roka sa stáva predsedom Akčného výboru pre vybudovanie vysokého školstva technického charakteru, a za týmto účelom sa mu podarilo na rôznych celoštátnych podujatiach a vysokoškolských akciách okolo seba sústrediť aj pokrokovú inteligenciu a študentov k tomu, že sa napokon odhodlal uskutočniť svoj vlastný plán: - založiť na Slovensku vysoké školstvo technického a prírodovedného zamerania: - Slovenskú vysokú školu technickú, Prírodovedeckú fakultu a hospodárske školy. Začalo to pri oslavách 300. výročia založenia univerzity v Trnave, kde ako zástupca brnenskej techniky poukázal na skutočnosť, že Slovensko malo už pred tristo rokmi tie isté fakulty - teologickú, filozofickú, právnickú a lekársku - ako ich má dnes. Založenie prírodovedných a technických škôl zdôvodňoval aj ekonomicky a kultúrne. Preto ako pedagóg, - opierajúci svoje názory o pozitivistickú filozofiu, v rámci ktorej sa vyžaduje pri riešení problémov vedecký prístup podopretý faktami, - bol J. Hronec v r. l935 vo svojich vyhláseniach exaktne vecný, a svoj plán podoprel konkrétnymi príkladmi. Vtedy otvorene a pred tvárou, takpovediac celej verejnosti, poukázal na výdavky, ktoré boli čs. vládou poskytnuté vysokému školstvu v Čechách, na Morave a na Slovensku. Vo svojom vyhlásení uviedol, že Č-SR v uvedenom roku „...vydala na vysoké školy v Čechách 8l 3l2 000 korún, na Morave 36 7l5 200 korún a na Slovensko len l0 3l3 800 korún, keď dal štát na techniky a príbuzné vysoké školy v tomto roku v Čechách 3l 225 900 korún, na Morave l7 926 l00 korún a na Slovensko štát neinvestoval nijaké peniaze, to svedčí o veľkom nepomere. Niet sa čo čudovať, že slovenská mládež chce, aby každá krajina rovnomerne a spravodlivo dostávala svoj podiel...“** Tento stav celkom jednoznačne nastoľoval otázku založenia Vysokej školy technickej aj na Slovensku, čoho zástancom bol i Zväz slovenského študenstva a široká slovenská verejnosť. Za týmto účelom sa zorganizovala aj podpisová akcia a vznikol Akčný výbor zo zástupcov politických strán, v ktorom mal Hronec svoje čestné miesto. Vláda túto skutočnosť vzala na vedomie a nastolenú požiadavku akceptovala tým, že dňa 23. júna l937 vládnym zákonom zriadila - Vysokú školu technickú M. R. Štefánika, so sídlom v Košiciach. Za prvého rektora profesorský zbor zvolil dňa 4. 8. l938 Jura Hronca. Keď ale na základe Hitlerom zosnovanej Viedenskej arbitráži /2. ll. l938/ pripadli Košice Maďarsku, jej otvorenie sa tu neuskutočnilo a J. Hronec musel hľadal nové riešenie kam školu umiestniť. Najprv ju premiestnili do Prešova, no výhodnejšie podmienky sa našli v Martine, ale ani tu neostala dlho a po krátkej dobe sa natrvalo presťahovala do Bratislavy. V meste na Dunaji sa J. Hronec l. októbra l940 podieľa na zriadení aj Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity, na ktorej začal pôsobiť ako neplatený profesor. Keď sa ale v októbri l940 i jeho pričinením z odboru obchodného inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej zriaďuje Vysoká škola obchodná, stáva sa jej prvým dekanom. Vo svojom pláne rozširovania vysokého školstva na Slovensku pokračuje aj po druhej svetovej vojne. Už v r. l946 položil základy pre vznik Pedagogickej fakulty v Bratislave, ktorej sa na obdobie rokov l946-48 stal dekanom. Po oslobodení si zároveň začal viac ako kedykoľvek predtým uvedomovať, že pre Slovensko sa črtá dobrá možnosť lepšieho a efektívnejšieho využitia prírodného bohatstva, najmä so zreteľom na lesníctvo a chemickú technológiu spracovania drevnej hmoty, ktorej naša krajina má nadostač. To ho motivuje k tomu, že ešte v r. l946 sa stáva predsedom komisie pre založenie Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach. Z nej sa neskôr /l952/ vyčleňuje, resp. vzniká nová Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre a Veterinárna fakulta v Košiciach, no zároveň aj Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene. Jur Hronec popri tejto osnovateľskej činnosti pri zakladaní vysokého školstva nezanedbáva ani iné pedagogické úlohy či kultúrno-spoločenské povinnosti. Veď okrem toho, že je vedúcim katedry matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, je tu navyše v rokoch l945 - l946 aj rektorom SVŠT a hneď potom sa stáva i predsedom Slovenského múzea. Zároveň, ešte v r. l945, sa spolu s L. Novomeským stal aj druhým predsedom Matice slovenskej, a na jej čele zotrval až do r. l954. Tu sa žiada pripomenúť, že Matica už od svojho vzniku v r. l863 bola ustanovizňou nielen kultúrnou, ale aj vedeckou. Preto z jeho iniciatívy ako predsedu, sa začali vo Vydavateľstve MS vydávať pre potreby slovenského školstva učebnice, zborníky a časopisy, ako napríklad: odborný mesačník, Technický obzor slovenský s prírodovednou prílohou, ktorý zohrával významnú a nezastupiteľnú úlohu pri zdokonaľovaní úrovne slovenských technikov a prírodovedcov. Okrem toho sa pomocou tejto odbornej tlače, široká verejnosť zoznamovala aj o potrebe budovania technického a prírodovedného školstva na Slovensku. J. Hronec popritom vykonával aj funkciu - predsedu Umeleckej a vedeckej rady. V r. l949 je mu Univerzitou Komenského udelený čestný titul Dr. h.c. Z toho, čo sme si tu o J. Hroncovi povedali, je vidieť, že mal práce, no predovšetkým tých funkcií naozaj viac ako dosť. A ako vysokoškolský profesor musel zvládať aj vedecko-pedagogické úlohy, ktoré boli bezprostrednou súčasťou jeho pedagogického poslania; veď vo funkcii vedúceho katedry sa musel starať nielen o svoj vlastný, osobný odborný rast, ale aj o podriadených učiteľov a o samotné organizačné vedenie a zabezpečovanie chodu katedry. I v tejto oblasti bol známy tým, že popri náročnosti voči sebe vyžadoval aj od ostatných sústavné štúdium najnovšej odbornej literatúry, lebo jeho trvalým krédom bolo, - že teoretické vedomosti sú hlavným a najdôležitejším základom osobnosti každého učiteľa. A bol to on, ktorý na Slovensku ešte na začiatku svojej učiteľskej kariéry ako prvý zavádza, napríklad uplatňovanie matematických metód do bežnej pedagogicko-učiteľskej praxe. Pri tejto práci vždy zdôrazňoval nezastupiteľnosť osobnosti učiteľa, čomu sa venoval aj publikačne, keď mu k tejto téme vyšlo i niekoľko článkov či dokonca odborných diel, ako napr.: Vyučovanie a vyučovacia osobnosť /l923/, začo dostal aj štátnu cenu. V r. l926 vydal aj druhé dielo, Učiteľova osobnosť, kde vyzdvihuje úlohu každého pedagóga ako vysokoškolsky erudovaného učiteľa s tvorivými schopnosťami. Osobitný dôraz pritom kládol na výchovu a odbornú zdatnosť technikov a inžinierov. Popri týchto vedecko-pedagogických dielach začal vydávať aj svoje matematické práce. Tak napríklad jeho prvá učebnica sa zaoberala algebraickými rovnicami a aplikáciou lineárnej algebry na štúdium geometrie lineárnych a kvadratických útvarov. V ďalších učebniciach venovaných matematickej analýze podal aj základ počtu pravdepodobnosti, teóriu aliptických integrálov, teóriu funkcií komplexnej premennej a základné poznatky z teórie konformného zobrazenia. Jednu učebnicu venoval aj teórii obyčajných diferenciálnych rovníc a druhú teórii parciálnych diferenciálnych rovníc. Pritom sám ako vedec-matematik sa už od vysokoškolských štúdií venoval predovšetkým výskumu v oblasti diferenciálnych rovníc. Tento záujem u neho vzbudil už vyššie tu spomenutý krajan Ľ. Schlezinger. Z tejto výskumno-matematickej problematiky celkom napísal okolo 24 samostatných vedeckých prác a okrem toho vydal jedenásť kníh a vysokoškolských učebníc, a to i v nemčine, francúštine a v ďalších cudzích jazykoch. Vo svojich prácach sa zameriaval poväčšinou na štúdium a rozbor Fuchsovej teórie lineárnych diferenciálnych rovníc a na jej rozšírenie na systémy týchto rovníc. Pri tomto skúmaní sledoval najmä vzťah medzi fundamentálnou maticou riešení a fundamentálnymi substitúciami patriacimi k jednotlivým singulárnym bodom. Týmto sa dopracoval k zovšeobecneniu Fuchsovej relácie na systém diferenciálnych rovníc. Ukázal, že integrály z funkcií tvoriacich fundamentálny systém riešení sa dajú vyjadriť aj pomocou výrazov súvisiacich fundamentálnymi substitúciami. Pri skúmaní vzťahov medzi dvomi adjungovanými diferenciálnymi systémami a k nim patriacimi fundamentálnymi substitúciami, napokon určil aj počet Fuchsových relácií. Z toho vyvodil záver, že pomocou nich je možné vypočítať aj niektoré určité integrály funkcií vo vzťahu k riešeniu lineárnych diferenciálnych systémov. Okrem toho riešil aj ďalšie problémy lineárnych diferenciálnych rovníc a zaoberal sa aj pohybmi o neznámych stupňoch voľnosti. V posledných prácach sa venoval aj štúdiu transformácie parciálnej diferenciálnej rovnice 2. rádu o nezávislých premenných do kánonického tvaru. Popritom písal aj množstvo článkov do novín a časopisov. No veľká zásluha mu patrí najmä za to, že bol prvý, čo začal vydávať svoje matematické knihy a učebnice v slovenčine, lebo v druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia, keď na Slovensku vysoké školstvo technického a prírodovedného charakteru iba vznikalo, vysokoškolská učebnicová literatúra z matematiky a fyziky bola iba v českom jazyku. Za svojho pôsobenia vychoval až dve generácie vedcov-matematikov a vždy bol potešený, keď sa jeho poslucháči mohli zdokonaľovať z učebníc v rodnej reči. Ak by sme mali v krátkosti celé životné dielo J. Hronca zhrnúť do logického celku, tak sa dotýka takých troch hlavných oblastí jeho činnosti: vedeckej, pedagogickej a verejnej. O vedeckej a pedagogickej sme sa už zmienili, preto by som rád ešte niečo povedal aj o tej tretej oblasti, kde ako akademik, ale i známy a rohľadený vedec bol prizývaný, najmä k verejnej, resp. spoločensko-kultúrnej činnosti. Preňho bolo samozrejmosťou, že ako pedagógovi by sa patrilo zapájať všade tam, kde ho spoločnosť potrebovala. Preto okrem vyššie spomenutých viacero jeho odborných funkcií, ktoré vykonával, bol už od založenia SAV v r. l953 jej funkcionárom, no zároveň i čestným členom niekoľkých ďalších vysokých škôl. Popritom sa neraz aj sám stal iniciátorom rôznych prospešných odborných podujatí či akcií, ako povedzme, že z jeho iniciatívy sa začali na slovenských stredných školách organizovať matematické súťaže, ktoré už od r. l95l začali byť organizované ako Matematické olympiády. Alebo sa napríklad hneď po založení SAV stal podpredsedom jej Matematicko-prírodovednej sekcie atp. K takýmto významným postom ho už od r. l92l predurčovalo, predovšetkým jeho členstvo v Jednote čs. matematikov a fyzikov /JČMF/, keď sa neskôr stal aj jej význačným funkcionárom a od r. l956 po obhájení doktora vied /DrSc./, i predsedom jej Slovenského výboru. Záujem o jeho členstvo ešte v r. l926 prejavila aj Kráľovská česká spoločnosť náuk, ktorej sa stal dopisujúcim členom. O dva roky sa stal aj členom pražskej Učenej spoločnosti P.J. Šafárika /l928/. Napokon od r. l936 je aj členom Moravsko-sliezskej prírodovednej spoločnosti. A aby nestratil kontakt o najnovších trendoch rozvoja matematiky vo svete, k čomu ho všetky tieto funkcie zaväzovali, tak začal udržiavať styky aj s významnými matematikmi v zahraničí, a zároveň sa aktívne zúčastňoval i na mnohých štátnych a medzinárodných konferenciách či sympóziach, kde vystupoval so svojími matematickými referátmi. Je na škodu veci, že popri bohatej vedecko-pedagogickej činnosti sa len zriedkakedy v biografických prácach o ňom píše, ako o agilnom kultúrno-spoločenskom pracovníkovi, napríklad v Matici slovenskej. Síce sa spomenie, že zastával funkciu predsedu Matice, ktorú vykonával spolu s Lacom Novomeským od r. l945, ale tým to zväčša končí. Preto by sme mali tento nedostatok napraviť a povedať, že J. Hronec bol pre MS, - no najmä ako člen vedenia v matičnom výbore, kde zastupoval vedu a presadzoval jej vedeckú orientáciu, - priam nepostrádateľný. V tejto súvislosti by som rád podčiarkol, že predovšetkým v tomto, takpovediac jeho funkčnom období, vydavateľstvo MS zohrávalo pre vysoké školstvo a vedu na Slovensku nezastupiteľnú úlohu. A nebolo to náhodné, ak popredný matematik sa zapojil do tejto činnosti na pôde Matice, lebo ako o tom veľmi podrobne píše v zborníku Z dejín vied a techniky na Slovensku v XVII čísle, v článku: Matematika v projektoch vedeckých odborov MS aj M.T.Morovics, „...matematika bola v projektoch vedeckých odborov Matice slovenskej“ rozvíjaná od jej založenia, t.z. od druhej polovice l9. storočia.*** A nielen matematika, ale aj fyzika a ďalšie vedné disciplíny, ako napríklad geológia /zemevid/, ktorú na pôde Matice od jej založenia rozpracuvával aj jeden z jej prvých zakladateľov Dionýz Štúr, no a jeho l80. výročie narodenia si pripomenieme už na budúci rok. Ďalej stojí za zmienku i sponzorská podpora MS, a tá bola poskytnutá, popri mnoha iným študentom aj neskoršiemu významnému slovenskému fyzikovi Jánovi Fischerovi, ktorý prejavil záujem študovať fyziku vo švajčiarskom Zürichu, a jeho okrúhle l00.výročie narodenia sme si pripomenuli práve vlani v Eisteinovom roku. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Tieto skutočnosti - t.z. úzka spätosť MS s vedou - si J. Hronec dobre uvedomoval, preto sa vždy s ochotou zapájal aj do jej širšieho celospoločenského hnutia, ako napríklad, že sa i verejne, ako o tom píše vedecký pracovník MS M.Eliáš, „zasadzoval za rozšírenie jej členstva a miestnych odborov na celé Slovensko.“ J. Hronec veľmi dobre chápal, že takáto jeho činnosť na pôde MS má pozitívny dopad nielen na posilňovanie identity Slovákov, ale aj na rozvoj matematickej vedy a ďalších vedných disciplín. On ako vysokoškolský pedagóg a zároveň i predseda MS namal problém s tým, že by sa mal aj navonok prejavovať ako vlastenec. Veď neraz pri svojich verejných vyhláseniach upozorňoval na potrebu posilňovania národného ducha, ako napríklad keď vyzýval na povojnové „vrátenie sa Slovákov z Maďarska na Slovensko.“ A že aj na tomto, takpovediac národnom poli bol úspešný, svedčí aj tá skutočnosť, že počas jeho predsedovania sa predovšetkým jeho zásluhou v r. l950 oproti r. l944 zvýšil počet členov MS zo 74 000 na l00 000 a počet miestnych odborov z 336 na l l25. Za jeho predsedovania Matica ročne vydávala okolo dvesto titulov kníh, dvanásť vedeckých zborníkov a šesť časopisov. A to aj vďaka tomu, že Matica slovenská bola pod jeho vedením najväčším slovenským vydavateľstvom. J. Hronec však s MS nezdieľal osud iba v dobrých časoch, ale i v časoch zlých, a tie nastali po Februári l948, keď došlo k obmedzeniu jej činnosti: vtedy sa začalo s likvidáciou jej členskej základne a vedecká práca sústredená vo vedných matičných odboroch s patričnou tradíciou, sa presunula do Slovenskej akadémie vied. Aj vydavateľská práca z Matice sa presúva do vydavateľstva VEDA. Tým sa to ale nekončí, lebo treba skoncovať aj s tzv. buržoáznym nacionalismom. A ten postihol i Hroncovho spolupredsedu L. Novomeského, ktorého už nová politická garnitúra stačila odsúdiť a posadiť do väzenia. Takže všetká ťarcha za ďalší osud Matice teraz spočívala iba na J. Hroncovi. Preto ako jej predseda, neúnavne hľadal nejaké to východisko, ako sa z tejto ťažkej situácie dostať. Ale márne! Komunistická moc v r. l954 už prijala Zákon o Matici slovenskej, ktorý ju v podstate zmenil na Slovenskú národnú knižnicu a Knihovedný ústav. A v tom roku zároveň zanikla aj jeho funkcia - predsedu Matice slovenskej. Bol to vlastne dôsledok toho, že v Sovietskom zväze bola MS ešte stále i v povojnovom čase ponímaná, ako buržoázna kultúrna inštitúcia.**** J. Hronec, ako mimoriadne čestný a pracovitý človek s viacnásobným titulom doktora, bol už od r. l927 nositeľom Štátnej ceny a od r. l948 aj Národnej ceny. V roku l953 sa stal akademikom SAV, a r. l955 bol vyznamenaný Radom práce. Napokon r. l962 mu bola celkom po zásluhe, ako význačnému pedagógovi, udelená aj zlatá medaila J. A. Komenského in memoriam.. Ako sme si v stručnom prehľade ukázali, jeho život bol vrchovato naplnený činorodou prácou v prospech vedy a Slovenska vôbec. Treba však povedať, že toto svoje vyťaženie, ktoré bolo niekedy až na hranici únosnosti, on však nikdy nepociťoval ako dajaké bremeno, i keď s pribúdajúcimi rokmi jeho fyzická a psychická odolnosť tomuto náporu už ďalej nevládala čeliť. A tak dňa l. decembra l959 Jur Hronec vo veku 78 rokov v Bratislave umrel. Pochovaný je ale v rodnom Gočove, v krásnom to prostredí Slovenského rudohoria, ktoré nadovšetko miloval. O význame jeho osobnosti svedčí aj posledná rozlúčka, na ktorej sa zúčastnili viacerí jeho kolegovia a spolupracovníci snáď zo všetkých česko-slovenských VŠ, ako o tom píše v časopise Myšlienky a fakty aj jeden z priamych účastníkov pohrebu, emeritný profesor RNDr. J. Chrapan, DrSc.***** Celoživotné vedecké dielo J. Hronca, či už bolo vydané knižne, ale aj publikované štúdie a články v zborníkoch, časopisoch či novinách, ktoré napísal, - to všetko je pre matematiku a fyziku mimoriadne cenné. Preto jeho hlavné vedecké práce si na záver tejto stručnej biografie ešte chronologicky pripomeňme: Publikácie knižné: Matematika ako prostriedok výchovy. Kluž l906; Vyučovanie a vyučovacia osobnosť. Košice l923; Učiteľova osobnosť. Bratislava l926; Algebraické rovnice a ich použitie na analytickú geometriu. Brno l932; Lineárne diferenciálne rovnice obyčajné. Praha l938; Diferenciálny a integrálny počet I-II. Martin l94l-46; Diferenciálne rovnice I-II. Bratislava l956-58. Publikované štúdie a články: Herleitung der Fuchsschen Periodenrelationen für lineare Differentialsysteme. Teubner, Leipzig l9l2; Fuchssche Periodenrelationen für lineare Differentialsysteme. Matematische und Naturwissenschaftliche Berichte aus Ungar, 27, l9l3; Differentialrendszerek két-két sing. pontja között vett integráljai és az azok fundamental-substitucioi közötti öszefüggéss. Magyar Tudományos Akadémia Értesítöje, 3, l9l3; Fuchsove relácie pre lineárne diferenciálne systémy a počet ich členov. Časopis pro pěstování matematiky a fysiky, 52, l923, s. 209-250; K teórii diferenciálnych rovníc. Rozpravy Akadémie věd a umění, 3l, l923, č. 37; Fuchsove relácie a obmedzené integrály. časopis pro pěstování matematiky a fysiky, 54, l925, s. 320-326; Algebraické rovnice pro koeficienty lineárnych diferenciálnych systémov. Tamže, 56, l927, s. 80-85; Zmeny steny válcovitej nádoby pod tlakom kvapaliny. Technický obzor, 36, l928, č.l; Lineárne diferenciálne systémy riešiteľné hypergeometrickými radmi. Rozpravy II. třídy Čes. akadémie 37, l929, č.43; Prevedenie Fuchsovho lineárneho diferenciálneho rádu na Gausov diferenciálny systém. Časopis pro pěstování matematiky a fysiky, 57, l928, s. 276-280; Kvadratická plocha so stredovou osou v nekonečnosti. Bratislava, 7, l933, s. l2l-l25; Vysokoškolské požiadavky Slovenska. Slovenské pohľady, 5l, l935, s. 665-672; Fuchsova diferenciálna rovnica, keď determinujúca rovnica má viacnásobné korene líšiacích sa v celých číslach. Technický obzor, l938; Aký má byť dobrý učiteľ. Jednotná škola, 3, l948, č. 6,7; K teórii diferenciálnych systémov. In: Sborník vedeckých prác SVŠT l, l948, s. 95-99; Nutné a postačujúce podmienky bodov určitosti u diferenciálnych systémov. Časopis pro pěstování matematiky a fysiky, 74, l949, s.l87-l96; Pevné singulárne body nelineárnych diferenciálnych rovníc. Tamže, s. l96-l99; Nutné a postačujúce podmienky, aby diferenciálny systém o n rovniciach nemal body o neurčitosti. Tamže, 8l, l956, s. l07-l08; Normálne tvary parciálnych diferenciálnych rovníc 2. rádu o n nezávislých premenných. Tamže, s. l08-l09; Sur la théorie du systéme differential général a coefficients variables. In: Acta facultatis rerum naturalium universitatis Comenianae, Mathematica l, l956, s.3-l9; Sur la théorie du systeme différential général a coefficients variables. Tamže 2, l957, s. l-ll; Normaľnyje vidy uravnenij s častnymi proizvodnymi vtorogo porjadka o n nezavisimych peremennych. Tamže 2, l958, s. l65-l73; Die Bewegungen mit n Freiheitsgraden, wodie kinetische und die potentiele Energie mit derquadratischen Form gegeben ist. Tamže 3, l958, s. l-l3; Die doppelten Integrale der Fundamental-systemezwischen den singulären Punkten einiger Differential-systeme. Tamže, l959, s. l05-l3l. Literatúra: l. Dolan, O.: Univerzita Komenského. Bratislava l968, s.l36-l37; 2. Greguš, M. a kol.: Jur Hronec, Praha l98l; 3. Chrapan, J.: Myšlienky a fakty, aperiod. slov. prírodov.a technikov, r.9, č./36-39/, l-4/2003; 4. Jančuška, J.: Príručka pre spolupracovníkov ES. Martin l957, s.63-70; 5. Morovics, M.T.: Z dejín vied a techniky na Slovensku, SAV l997; 6. Švec, M.: Juraj Hronec. Martin l98l /súbor fotografií/; 7. Tibenský, J.: Dejiny vedy a techniky na Slovensku. Martin l979, s. 39l, 4l2-4l4, 436; 8. Žbirková, V.: Juraj Hronec pedagóg, Bratislava l975; Bibliografia: Zoznam publikácií akademika SAV Jura Hronca. Časopis pro pěstování matematiky, 85, l960, č.2, s. 224-225; Biografia: Acta mathematicare Universitatis Comenianae 40-4l, l982, s.7-l4; Matematici, fyzici a astronómovia na Slovensku II. Jednota slovenských matematikov a fyzikov, Ba l999, s. 72-74; Matematika v škole, l0, l960, č.4, s. l93-l97; Národný kalendár 2006, MS Martin, In: Otec vysokých škôl na Slovensku, s. l2l-l23./Autor: M. Eliáš/; Naša veda, 6, l959, č. l2, s. 553-554; Slovenský biografický slovník, II.zväzok E-J. MS, Martin l987, s. 4l3-4l5. Poznámky: * Pozri biografický článok vedeckého pracovníka MS Dr. M. Eliáša, /v NK 2006/, uvedený pod heslom „Biografia“. ** Tamtiež. *** Bližšie pozri článok M.T. Morovicsa, v práci pod sig.5/, „Matematika v projektoch vedeckých odborov Matice slovenskej,“ s. l05-ll0. **** Sovietsky románopisec Boris Polevoj, ktorý pred koncom vojny MS navštívil, tak vo svojich spomienkach „Po tridsitich rokoch“, /pri oslavách SNP/ ju opísal takto: V l9. storočí na maďarské odnárodňovacie snahy „slovenská inteligencia odpovedala na takúto politiku hnutím za zachovanie slovenskej svojbytnosti. To bolo popudom k utvoreniu inštitúcie Matica slovenská... Do povstania to bola čisto buržoázna inštitúcia,všemožne sa izolovala od politiky, stránila sa internacionalizmu.“ /Bližšie pozri: Sovětská literatura. Měsíčník svazu spisovatelů č. l2/l975, s. ll4 a ď./ ***** Pozri článok uvedený v prameni Myšlienky a fakty, pod sig. 3/, od prof. J. Chrapana:„Slovenská fyzikálna spoločnosť má desať rokov“ l. časť, s. 6l-69. Július SUJA-ŽIAK