Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


EMPEDOKLES A ANAXAGORAS - predchodcovia atomistickej filozofie v starom Grécku.Áno, boli to títo dvaja filozofi, ktorí po víťazstve otrokárskej demokracie v grécko-perských vojnách pripravili pôdu pre rozvoj atomistickej teórie, síce nie v tradičných oblastiach Grécka, v Iónii, kde vojna zanechala svoje stopy, ale na Sycílii. Myslíme na tú skutočnosť,keď štyri Empedoklove živly; zem, vodu, vzduch a oheň, Demokritos o pár rokov neskôr nazval "veľkými jednotkami priestoru a hmoty", mimo ktorých nejestvuje nič iné, než atomové spojenia. Empedokles /483-423 pr. Kr./ - narodil sa v meste Akragas. Bolo to druhé najvýznamnejšie mesto na Sycílii, hneď po Syrakúzach. Tu, na území Veľkého Grécka Empedokles vyrástol, nadobudol vynikajúceho vzdelania a stal sa známym nielen filozofom, ale aj politikom, vedcom, básnikom, rečníkom, a legenda z neho dokonca spravila i náboženského proroka. Nás však bude zaujímať predovšetkým ako filozof, ktorý za pralátku celého súcna považoval vyššie spomenuté štyri látky, resp. živly: zem, vodu, vzduch a oheň. Takéto širšie chápanie, povedali by sme, rozrôznenie či rozloženie hmoty na viac základných živlov, zároveň znamenalo, že Empedoklex vylúčil z hmoty jej vnútornú pohybovú vlastnosť, teda počiatok pohybu, takže u neho sa potom hmota stáva mŕtvou substanciou, ktorej pohyb dáva iba vonkajšia sila, a to je - láska a svár. Empedokles bol prvým filozofom, ktorý začal ako vedec robiť aj pokusy; tak napríklad takýmto spôsobom objavil, že vzduch je samostatným živlom. Ale robil pokusy aj s vodnými hodinami, a skúmal odstredivú silu. Vo svojej dobe už spoznal, že mesiac odráža slnečné svetlo, a svoje rodné mesto zachránil aj pred epidémiou, no a potom v ňom založil i medicínsku školu. Jeho heslom bolo: "Cesta k poznaniu je všade, treba ju len pozorovať ako sa javí." V zmysle tejto tézy viedol aj prednášky na spomenutej škole. Jeho skúmania prírodných javov a pokusy boli veľkým prínosom do oblasti vývoja teórie; keď vravel, že čo je neúčelné to hynie a čo je účelné to vytvára nové tvary. Táto myšlienka bola na svoju dobu skvelá, lebo veľmi dobre vystihovala evolučný proces vývoja živej hmoty. Podľa Empedokla prázdno neexistuje. Slnko nie je zdrojom svetla, ale podobne ako u pytagorovcov, i u neho je zdrojom svetla kryštalické teleso s ohniskom, v ktorom sa sústreďujú prvky ohňa zo svetlej pologule, a tie sa potom rozptyľujú po zemi. Mesiac je tiež krištalický a svoje svetlo prijíma od slnka. Hviezdy sa skladajú z ohňových prvkov roztrúsených po temnej pologuli a sú pripevnené k nebeskej klenbe. Zem je v strede sveta, a jej vnútrajšok tvorí oheň. Život na zemi si vysvetľoval tak, že vznikol v 4. po sebe nasledujúcich fázach; v prvej to boli jednotlivé časti tela, ktoré sa len tak túlali po zemi, v druhom období sa náhodne tieto časti pospájali, ale bez ladu a skladu, preto to boli iba také obludy. V treťom období je táto obludná jednota prerušená svárom, a tak vznikajú prispôsobiteľné bytosti. No a vo štvrtom období vznikajú z prispôsobiteľných bytostí rozmanité živočíšne druhy a ľudia, keď sa zároveň už aj medzisebou rozmnožujú a pohlavne diferencujú. Empedokles týmto naznačil aj istý mechanický princíp determinizmu. Hlavným orgánom myslenia je podľa Empedokla krv, vďaka ktorej je rozum človeka schopný myslieť. Veci vznikajú kvantitatívnym spojovaním prvkov. Pokračovateľom učenia Empedokla je Anaxagoras. Žil okolo r.500-428 pr. Kr. Narodil sa ale na maloázijskom pobreží v Kladzomenách. No v dobe víťazstva otrokárskej demokracie v Atenách za Perikla, ktorému bol aj učiteľom, žil v tomto meste. Tu celkom prežil 30 plodných rokov, ale zanedlho, po peloponézkej vojne, bol súdom aténskej otrokárskej demokracie obžalovaný a odsúdený z bezbožnosti k trestu smrti, zato, že slnko považoval za rozžeravenú masu. Trestu sa však vyhol,lebo bol osobným priateľom a radcom vládcu Atén, Perikla. Po tomto nepríjemnom zážitku života sa vracia späť do Malej Ázie, a za niekoľko rokov umrel v Lampsaku. Podľa Diogena Laertského, Anaxagoras po sebe zanechal iba jedno literárne dielo "O prírode". V ňom píše, že hmota ani nevzniká ani nezaniká, ale sa spája /mieša/ a rozpája /rozlučuje sa/. Kvality nevznikajú, ale existujú večne. Častice sú podľa Anaxagora do nekonečna deliteľné a najmenšia čiastočka je podobná celej veci. Rozum, ktorý eleati považovali za nástroj ľudského poznávania, chápal Anaxagoras obecnejšie, lebo ho považoval aj za hybnú silu /nús/, ktorá pôsobí v celej prírode. Hmote ako celku dáva pohyb práve nús. Teda nús je zdrojom pohybu a pôsobí ako vonkajšia sila. Svet sa riadí podľa vlastných zákonov, ktoré musíme poznávať za pomoci zmyslov, ale aj rozumu. Vychoval vynikajúcich Grékov; akými bol napríklad štátnik Perikles, vládca Atén v dobe najväčšie rozkvetu, druhým bol spisovateľ tragédií Euripides, ďalej to boli Archelaus a Metrodoras z Lampsaku. Všetci rozvíjali Anaxagorovo učenie a boli váženými osobnosťami nielen Atén, ale i celého Grécka. Július Suja-Žiak