Hnutie Obsadte Wall Street je skoro ako idyla.../?/ 2./ Prof. Columbijskej univerzity J. Stiglitz o kríze a bankách...
Ešte raz o Hnutí proti chudobe v USA.
Dnešné ráno som sa prebúdzal naozaj ako z krásneho sna; keď som si vypočul nášho korešpondenta z USA na SR, ktorý povedal: - Hnutie proti chudobe v USA neohrozuje kapitalistov, ktorí môžu spokojne spávať, - Áno, je včasne ráno, dňa 11.12. 2011, a ja s údivom počúvam sprievodné rozprávanie od nášho korešpondenta, ktorý opisuje priam idylicky život mladých ľudí v jednom stanovom tábore v USA, že mám obavu, aby sa aj naší mladí ľudia tam nerozbehli a nepodporili ich v tomto bezstarostnom, skoro až romantickom a idylickom spôsobe živote v chudobe. Veď čo im schádza, keď mladá blonďatá učiteľka si hrá pred stanom na gitare a nemusí mať žiadnú starosť o to, že nebude mať čo na obed dať do úst, lebo vedľajší stan zariadený ako kuchyňa sa o nich postará rovnako ako ďalší stan so zdravotným personálom, ak by nebodaj niekto onemocnel. Veď ten ich protest v darovaných stanoch so stále dopĺňanými potravinami od vďačných darcov im celkom postačuje k bezstarostnému a spokojnému životu...
Ak si k tomu primyslíme, že toto protestné hnutie: Obsaďte Wall Street, pripravuje aj benefičný hudobný album, na ktorom sa budú hudobne podieľať Third Eye Blind, David Crosby a Graham Nash, Jackson Browne, Lucinda Williams, DJ Logic, Ladytron a ďalší, tak čo si viacej mladý človek priať.
Hudobník Jason Samel, ktorý album zostavuje, povedal, že cieľom je vyzbierať jeden až dva milióny dolárov na pomoc hnutiu, ktoré protestuje proti proti moci bánk a sociálnej nespravodlivosti.
Album bude dostupný už túto zimu, spočiatku iba v digitálnej forme, uviedla agentúra AP.
Nuž veru, to je tá pravá, vysnívana Amerika, pomyslel som si, kde vás aj chudoba preslávi!
Preto sa nečudujme, že hnutie: Okupuj Wall Street, zapúšťa korene aj v ďalších amerických mestách, ktorých číslo už presiahlo 80. A podľa všetkých predpokladoch, začnú sa aj aktivizovať. A práve dnes, 12.XII.2011 sa éterom šíri správa, že Hnutie Obsaďte Wall Street chce zablokovať americké prístavy.
Demonštranti z hnutia Obsaďte Wall Street (Occupy Wall Street) plánujú blokádu amerických prístavov od Anchorage na Aljaške až po San Diego v Kalifornii. Informovala dnes o tom tlačová agentúra AP.
Pri prístave v Oaklande, ktorý sa prívržencom hnutia úspešne podarilo odstaviť v novembri, bude zraz o 5.30 hod miestneho času. Protestné pochody cez rozľahlé prístavné komplexy v Los Angeles a Long Beach sa očakávajú ešte skôr.
Skupiny členov hnutia zo Seattlu, Tacomy a kanadského Vancouveru tiež plánujú blokády. Hnutie proti sociálnej nerovnosti a nenásytnosti korporácií - Obsaďte Wall Street (Occupy Wall Street) - sa začalo pred niekoľkými mesiacmi na Manhattane v New Yorku.
Plán odstavenia prístavov je pravdepodobne najdramatickejším gestom od policajných akcií, pri ktorých bola strhnutá väčšina zvyšných táborov hnutia v USA. Odbory prístavných robotníkov sa od blokády dištancovali.
-----------------------------------------
Čech Daniel Veselý, to však vidí aj takto:
- Tento rok je přímo uhranut skutečným vzepnutím občanské společnosti na čtyřech kontinentech, počínaje Arabským jarem, které zažehl očistný a zároveň smrtící oheň mladého Tunisana a jehož plameny rozpoutaly ještě na jaře a v létě protestní tsunami v Řecku, Španělsku a Velké Británii, aby přinesly horké evropské léto. A nyní nadešel neméně žhavý Americký podzim. Ten jako by symbolicky zasáhl srdce ekonomického Predátora nedaleko od „Liberty Plaza“ v podobě hnutí Occupy Wall Street (OWS) a kruh jako by se uzavřel. Budeme moci po odeznění požáru, až na čtyřech kontinentech zbudou jen doutnající uhlíky moci hovořit o masové revoluci, jež nemá od konce 60. let obdoby?
Lidé tak z celého světa protestují proti chamtivým politikům a finančníkům, organizují demonstrace, na kterých tito lidé vyjadřují svoje rozhořčení proti vládním škrtům a nemravnému chování velkých finančních magnátů.
Protesty ze dne na den sílí proti finanční politice Wall Street a v podstatě proti celému Systému, který zvýhodňuje 1% americké populace a pauperizuje /ochudobňuje/ zbylých 99% Američanů.
Pritom D. Veselý pripomína ešte iba tak na okraj, že dôvody k tejto masovej nevôli proti bohatstvu na jednej strane a chudobe na strane druhej, najmä čo sa príjmov dotýka, sú USA v rovnakej kategórii ako Rusko či Irán.
K podpore tohto hnutia OWS sa pripojili aj odborové zväzy, študenti, učitelia, ekologickí aktivisti, vojnoví veteráni, odporcovia trestu smrti (kauza Troye Davise, ktorý bol navzdory protestom z celého sveta nedávno popravený, aj keď boli vážne pochybnosti, že by mohol byť vinný).
2./ Profesor Columbijskej univerzity a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu profesor Joseph Stiglitz to vidí podľa rozhovoru pre Hospodárske noviny takto:
- Banky, ktoré neboli nezávislé, si viedli v kríze lepšie, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Hospodárske noviny a podľa neho najviac svoju úlohu pri riešení krízy nezvládla Americká centrálna banka ale rovnako i Európska centrálna banka.
V najbližších niekoľkých rokoch nevidím na obzore ekonomické zotavenie, hovorí Joseph Stiglizt. Okrem iného k tomu prispievajú úsporné opatrenia, ktorými sa jednotlivé krajiny snažia skrotiť svoje dlhy.
Stiglitz kritizuje tiež myšlienku nezávislosti centrálnych bánk. Rozhovor prebiehal na Columbijskej univerzite v New Yorku v čase, keď sa na Wall Stret zhromažďovali demonštranti protestujúci proti štátnej pomoci bankám.
Kto by mal riadiť výmenný kurz?
Joseph Eugene Stiglitz (* 9. októbra 1943, Gary, Indiana) je nositeľom Medaily Johna Batesa Clarka (1979) a Nobelovej ceny za ekonómiu (2001)a zastával funkciu viceprezidenta a hlavného ekonóma Svetovej banky.
Zaoberá sa najmä problematikou ekonomického rozvoja a globalizačných procesov vo svetovej ekonomike. V širšom povedomí je známy ako kritik činnosti medzinárodných inštitúcií, ale rád skritizuje aj to čo sa pánom vo washingtone nepáči.
Zdroj: Wikipedia. Podľa tohto zdroja Dr. Stiglitz sa zamýšla i nad tým, že trhy samy o sebe fungujú dobre, mala byť zdiskreditovaná finančnou krízou. Trhy sú veľmi nestabilné, vrátane výmenných kurzov.
Dnes si podľa mňa väčšina neideologických ekonómov myslí, že výmenné kurzy by mali byť riadené. Nemali by byť pevné ani úplne voľné. Musíte zvážiť, ako moc nižším kurzom posilníte vývoz a zároveň zvýšite infláciu a to vyvažovať.
Ale nemali by ste nechať hýbať s kurzom trhy podľa toho, ako majú alebo nemajú rady Grécko alebo Nemecko. Exportéri by nemali znášať náklady iracionality trhov a z toho plynúceho pohybu kurzov.
Kto by teda mal riadiť kurz? Nezávislá centrálna banka alebo vláda prostredníctvom centrálnej banky?
Najprv treba povedať, že okolo nezávislosti centrálnych bánk je veľa ideológie. Banky, ktoré neboli nezávislé, si viedli v kríze lepšie. Americká centrálna banka je nezávislá, Európska centrálna banka je nezávislá, ale viedli si v kríze zle. Prečo? Ide o všeobecný princíp. Každý je niekomu zodpovedný, otázkou je komu.
Americká centrálna banka bola zodpovedná trhom a nie spoločnosti. Robila, čo chceli finančné trhy, nie čo pracujúci. Bola nezávislá od spoločnosti. Preto je tu toľko zloby proti centrálnej banke, aj medzi ľuďmi v Kongrese. Lekcia z krízy je, že centrálne banky boli nadmerne nezávislé a tú našu nakoniec ovládol Wall Street.
Výmenné kurzy, dane, priemysel, to sú veci, do ktorých má vláda hovoriť. Všetky tieto veci treba riadiť zodpovedne. Je potrebné vytvoriť inštitucionálny rámec, ktorý vytvorí stabilitu a zodpovednosť.
Ako má teda vyzerať zodpovedná centrálna banka?
Príklad dobrého inštitucionálneho rámca je India. Má vysoký stupeň nezávislosti, je profesionálna ale v konečnom dôsledku je zodpovedná vláde.
Najhorší príklad centrálnej banky je naopak Európska centrálna banka (ECB). V USA sa teraz zameriavame nielen na infláciu ale aj na zamestnanosť, rast a teraz aj na finančnú stabilitu. Celý svet hovorí, musíme sledovať všetky tieto veci. ECB sa chová konvenčne a má vo svojich stanovách ekonomickú filozofiu, ktorá zlyhala.
Aj kongresman republikán.strany E. Ron PAUL často kritizuje najmä militantne naladených kandidátov na prezidenta USA, ktorí sú prepojení na zbrojárske zložky, čo im pomáha vyhrávať v prezidentských primárkach, lebo obhajujú ich vojenské záujmy. Je to veľká škoda pre Američanov a celý svet, tvrdí Ernest Ron Paul, tiež kandidát na prezidenta USA pre r. 2012. Ako republikán, si za svoje protizbrojárske a protimilitantné postoje viackrát proti sebe postavil viacerých svojich kolegov a jastrabov z Pentagonu, čím stráca byť vstrede pozornosti. Je to tým, že sila korporatínych medií a finančných oligarchov zničí akéhokoľvek kandidáta, ktorý chce problémy riešit racionalne. Jeho vystúpenia sú cenzurované nielen v USA, ale aj na celom svete, a paradoxne i české správy vystrihli tú jeho pasaž prejavu, kde kritizoval Izrael napríklad za vlastnictvo 200-300 jadrových zbraní, keď hovoril o nutnosti zastavit vojenské taženie v Afganistane (najmä Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu) a liberálnych ekonómov (podľa jeho slov "trhových fundamentalistov").