Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Sen o veľkom Maďarsku a či reminiscencie...?!

SEN O VEĽKOM MAĎARSKU a či reminiscencie na fašistické Maďarsko ...?! Trúfalosť maďarského parlamentu, - dovolávanie sa obdobia po Mnichovskej konferencie z 29. septembera 1938?! Človek nevychádza z úžasu nad tým, čo už dlhšiu dobu pozorujeme v správaní sa predstaviteľov maďarskej vlády. Tí, nie a nie sa zmieriť ako porazená krajina vo dvoch svetových vojnách s tým, že si nemôžu diktovať podmienky, ani uplatňovať žiadne nároky na reštaurovanie veľkého Maďarska z pomníchovských čias, teda z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami. Takzvané Veľké Maďarsko vtedy vzniklo z vôle nemeckého, nacistického kancelára Adolfa Hitlera, a tie časy sú nenávratne za nami. Po prehratej 1. svetovej vojne bolo Maďarsko ako spolkový štát v dualistickom zväzku s Rakúskom, ktoré prehralo vojnu a naň sa vzťahujú v plnom rozsahu aj všetky ustanovenia pre porazené spolkové štáty, prijaté na versailleskej mierovej konferencii r. 1919 a na mierovej konferencii v Trianone r. 1920, podpísanej dňa 4. júna medzi Maďarskom a Československom. Tu sa vtedy Maďarsko zaviazalo odstúpiť ČSR územie Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. A v takýchto prípadoch sa žiadna porazená krajina nemôže odvolávať na to, že k podpisu bola víťazom donútená zmluvu podpísať! V dejinách prehratých vojen vždy to bola tak, že víťaz diktuje podmienky! No a v tej druhej svetovej vojne, keď Maďarsko ako jedniná krajina zotrvala po boku nacistického Nemecka ako najvernejší spojenec až do úplnej porážky fašistických vojsk Hitlerovej tretej ríše, sa rovnako naň vzťahujú všetky podmienky voči porazeným štátom stanovených na Postupinskej konferencii. Tá sa konala 17.7. až 2. 8. 1945, keď boli po zásluhe víťaznými mocnosťami potrestaní všetci, ktorí nesú zodpovednosť za vyvolanie 2. svetovej vojny. V politickej rovine šlo najmä o uskutočnenie tzv. 4 D, čo znamenalo, že by sa také obdobie ako bolo v Nemecku a v ďalších fašistických krajinách, ktoré sa dali na cestu fašizmu pred a počas 2. svetovej vojny, nemalo už nikdy vo svete zopakovať. Vtedy sa aj stanovili tieto politické, protivojnové opatrenia: demokratizácia, demilitarizácia, denacifikácia a dekartelizácia. Konferencia zároveň zriadila Radu ministrov zahraničných vecí, ktorá ako svetový orgán bola ustanovená pre riešenie všetkých otázok spojených s povojnovým usporiadaním sveta. Ale vráťme sa do 30. rokov 20. storočia, kde sa to všetko začalo. Tu by som rád v skrátenej podobe zopakoval ako sa situácia odohrávala vo vzťahu k nám v dobe, keď sa nemecký fašizmus na čele A. Hitlerom odhodlal uzurpovať a upravovať pomery a nové hranice štátov v strednej Európe tak, ako by to najlepšie vyhovovalo jeho expanzívnym, vojenským plánom. Už vtedy nemecký generálny štáb 1. 6. 1937, zahájil práce na prepadnutí ČSR. Zároveň vo februári 1938 Hitler presadil pod hrozbou vstupu nacistických vojsk do Rakúska na funkciu ministra bezpečnosti rakúskej vlády svojho agenta A. Seysse-Inguarta. Rakúsky predseda vlády Schuschingg ihneď podáva demisiu a na jeho miesto je dosadený 11. marca 1938, Hitlerov agent Seysse-Inguart. A ten už v tom samom dni večer povolil nemeckým vojskám prekročiť aj rakúsko-nemecké hranice. S jeho pomocou sa tak do 13. marca 1938 uskutočnilo aj samotné pripojenie Rakúska k nemeckej riši, tzv. anšlus Rakúska. Novým kancelárom sa stal sám, Hitlerom dosadený človek, teda agent Seysse-Inguart. A bol to on, ktorý zároveň vydal aj nový zákon o oficiálnom pripojení Rakúska k Nemeckej ríši. Po vyše mesiaca od anšlusu, a to dňa 24. 4. 1938, sa schádza v ČSR sudetonemecký zjazd v Karových Varoch, kde čs. Nemci žiadajú ako piata kolóna nacistického Nemecka, vlastnú samosprávu. Našou odpoveďou na túto stupňujúcu nepriateľskú situáciu v republike, je vyhlásenie čiastočnej mobilizácie, a to dńa 21.5.1938 v celej ČSR. O tri mesiace, teda dňa 24. 8. 1938 je podpísaná aj nemecko-poľská spolupráca zameraná proti ČSR. Na stranu Hitlera sa tak pridalo aj Poľsko, ktoré prostredníctvom svojho velvyslanca J. Lipského, predĺžilo s Nemeckom pakt z r. 1934, čím si navyše aj ono začalo uplatňovať nárok na niektoré časti územia ČSR, v prípade, že dôjde k vojenskému konfliktu medzi Nemeckom a ČSR. Hitlerova nedočkavosť s uzurpovaním ČSR bola ale tak veľká, že už v nasledujúcich týždňoch dochádza k prvým jednaniam, vtedy s najdôležitejším partnerom s Anglickom. Bola to schôdzka kancelára A. Hitlera s vtedajším predsedom anglickej vlády N. Chamberlainom dňa 15. 9. 1938 v Berchtesgadenu. Tu britský premiér Hitlerovi prisľúbil, že ho v jeho požiadavke o odstúpení územia, kde žije viac ako 50% Nemcov v ďalších jednaniach podporí. Rovnako to zopakoval aj o týždeň neskôr /22. 9. 1938/ v Godesbergu. Teraz ale Hitler od anglického ministerského predsedu Chamberlaina požadoval aj ubezpečenie o okamžitom vyprataní pohraničných oblastí Čiech a Moravy, kde žilo viac ako 50% Nemcov, už spomentých na predchádzajúcom stretnutí. Hitler tu tiež požadoval aj uspokojenie územných požiadaviek pre svojho fašistického spojenca Maďarska na juhu Slovenska. Britský premiér Chamberlain, ale vtedy ešte nemal mandát od svojej vlády, aby sa odvážil vysloviť okamžitý súhlas s týmito požiadavkami Hitlera, tak mu iba prisľúbil účasť na ďalšom stretnutí. K tomu došlo už o týždeň na konferencii v Mnichove, dňa 29.9.1938. Tu sa zišli všetci zainteresovaní okrem zástupcu ČSR. Za Anglicko to bol N. Chamberlein, za Francúzsko E. Daladier, za Taliansko B. Mussolini a za Nemecko A. Hitler. Vtedy sa tu v Mnichove všetci uzniesli na odtrhnutí pohraničného územia Čiech a Moravy od republiky Ceskoslovenskej. Na druhý deň po mnichovskom diktáte došlo aj k podpisu britsko-nemeckej deklarácie, ktorá potvrdzovala neporušiteľnosť dohody z r. 1935, kde sa vyjadrovalo aj obojstranné prianie mierového spolužitia medzi Nemeckom a VB. Na toto nebezpečenstvo, ktoré Hitler rozohrával v Európe, ešte dňa 26.9.1938, teda iba tri dni pred začatím konferencie, upozornil aj americký prezident F.D. Roosevelt, ktorý poslal svoj apel Hitlerovi, Benešovi, Chamberlainovi a Daladierovi s výzvou, aby sa unáhlene nič neuzatváralo, ale aby sa aj naďalej v jednaniach pokračovalo. Nie, tento apel Hitler nebral do úvahy, a na jeho naliehanie sa ihneď za tri dni všetci predstavitelia schádzajú v spomenutom bavorskom Mníchove. Vtedy tu Hitler dosiahol všetko čo chcel, a tak ČSR stratila až 1/3 svojho územia, spolu s 34% obyvateľov. Na mníchovskej konferencii sa hrubo pošliapala naša suverenita ako nezávislého a slobodného štátu, a nespravodlivo sa rozhodlo "o nás bez nás." Vtedy západní spojenci Hitlerovi vyhoveli zrejme aj preto, že Západ bude mať od neho už pokoj, a so zbytkom Európy nech si potom robí čo chce. Nuž si aj začal uplatňovať svoje ďalšie nároky voči susedom; najmä voči ČSR, keď tieto svoje požiadavky Hitler zo dńa na deň stupňoval. Začalo to bežnými ohováračkami, a ku podivu dosť podobnými s takými, akých sme svedkami dnes, ktoré k nám prichádzajú zpoza Dunaja. Tak napríklad pohraničné oblasti obývané Nemcami začal Hitler považovať akoby za svoje územie a sudetských Nemcov huckal proti štátu, ktorý bol ich domovom, lebo v ňom žili a mali všetky svoje práva rovnako ako ich mali aj oba štátotvorné národy Česi a Slováci. Nemci si po konferencii v Mnichove bez akýchkoľvek problémov privlastnili nielen obývané pohraničné územia tzv. Sudety, ktoré boli obývané Nemcami, ale si tým zabezpečili aj dôležité surovinové zdroje, najmä tak prepotrebné uhoľné revíry, no i strategické železnice, cesty atp., ktoré boli pre nastávajúce vedenie vojny nacistického Nemecka priam nepostrádateľné. Nehovoriac o následnom vojenskom obsadení a zavedení protektorátu na celom území Čiech a Moravy, ktoré Nemci uskutočnil 16.3.1939. Okrem toho zároveň dochádza na základe zmluvy Nemecka a Talianska k tomu, že za osem mesiacov o zriadení Protektorátu Hitler vyhovuje aj územným nárokom Maďarska, a to v otázke odstúpenia južných oblastí Slovenska a istých častí Zakarpatskej Ukrajiny, ktoré budú pričlenené k fašistickému horthyovskému Maďarsku. Vtedy, dňa 2. 11. 1939, MZV Nemecka J. von Ribbentrop a fašistického Talianska G. Ciano, podpísali vo Viedni dohodu, ktorou vyznačili aj novú hranicu medzi Slovenskom, Podkarpatskou Rusou a Maďarskom. Nová hranica nezachovávala dokonca ani etnický princíp proklamovaný a prijatý v Mnichove, čím tak Slovensko stratilo 10 390 km štvorcových územia s 854 217 obyvateľmi, kam treba zarátať aj vyše štvrť milióna Slovákov. /I keď aj tí ostatní, v drvivej väčšine boli vlastne tiež iba pomaďarčení Slováci, čo sa najmä v období dualizmu vo veľkom uskutočňovalo, a ľudia tieto pomaďarčené priezviská majú až dodnes./Bližšie pozri na tejto web.stránke: T.G. Masaryk.../ U nás na Slovensku, najmä na Orave, Kysuciach a Spiši určité územia pripadli Poľsku. Nemecko si obsadilo Devín ako strategický bod na sútoku Moravy do Dunaja, aby tak malo pod kontrolou predmostie Bratislavy a územie pod ňou, a to aj s Ptržalkou. Neskôr autonómna slovenská vláda v Bratislave mala vlastne na druhej strane Dunaja, za suseda už aj Nemecko. Situácia na Slovensku po abdikácii Eduarda Beneša ešte pred vymenovaním nového prezidenta Emila Háchu, po spomenutých mníchovských udalostiach, má rýchly spád, ktorý sa završuje pozvaním Jozefa Tisu do Berlína k Hitlerovi na poradu, dňa 13. marca 1939, kde nemecký fašistický vodca Tisovi garantuje samostatnosť, ale iba v tom prípade, ak vyhlási Slovenský samostatný štát. Tak sa stalo, že na druhý deň, po príchode J.Tisa z Berlína do Bratislavy, sa zvoláva na 14. marca 1939 slovenský snem, na ktorom predseda snemu M. Sokol skoncipoval zákon o slovenskom štáte, kde v § 1. sa píše: "Slovenská krajina sa vyhlasuje za samostatný a nezávislý slovenský štát." Samozrejme riadne oklieštený. Predsedníctvo zvolilo novú vládu na čele Dr. J. Tisom. Takže od 14. marca 1939 sa píše nová kapitola dejín a to už samostatného Slovenska. Preto, ak sa dnes niekto opováži vyhlasovať v zjednocujúcej sa Európe také prehlásenia, ako sa to robilo v Európe dobe fašistického panstva za Hitlera, - lebo súčasné počínanie v Budapešti sa k ničomu inému pripodobniť nedá, - o čom svedčia aj všetky vystúpenia ako maďarského predsedu vlády, tak aj presdedu parlamentu László Kövéra, ktorý vyhlásil: "Maďari na Slovensku nemusia rešpektovať Parížsku mierovú zmluvu." - Tak takéto prehlásenia druhého najvyššieho predstaviteľa Maďarska, ktoré možno jednoznačne charakterizovať, ako choré výkriky do tmy v 21. storočí. Tie sa v ničom nelíšia od prehlásení predvojnových maďarsko-fašistických a nacistických pohlavárov, i keď žijeme predsa len v inej dobe a v iných podmienkach. Veď celý svet zmluvy uzavreté po 1. svetovej vojne v Paríži rešpektuje a uznáva ako stále právoplatné a nezmeniteľné, no pre Maďarsko, akoby to neplatilo! A to rovnako platí aj o usporiadaní sveta po 2. svetovej vojne, kde Postupinská dohoda a Benešove dekréty, vydané z príkazu víťazných veľmocí, sú rovnako právoplatné a nik ich nemá právo meniť! A čo sa týka súčasných vnútorných záležitostí Slovenska, tak tie si budeme spravovať na základe demokratických princípov, ktoré sú trvale platné aj inde vo svete. A za tým účelom bola už pred rokmi medzi Slovenskom a Maďarskom vytvorená aj stála komisia, ktorá by mala sporné otázky permanentne riešiť. Takže také prehlásenie predsedu parlamentu v Budapešti, ako že: Vodným dielom Gabčíkovo-Nagymaros, "slovenská strana brutálne zmenila hranice a maďarský štát by mohol v takej situácii použiť aj vojenskú silu" atp. Tak to je predsa len v 21. storočí a v zjednocujúcej sa Európe taká trúfalosť, ktorá sa môže prirovnať iba ak k tej Hitlerovej schizofrenickej rétorike, ktorá už vôbec nepatrí dnešnému, kultúrnemu svetu, najmä nie štátu, ktorý je v EÚ! Pritom ale naša pravicová vláda mlčí a slovenská diplomacia nerobí celkom nič! Áno, táto vláda by mala vedieť, že otázka Gabčíkova a Nagymarosu bola už dávno uzavretá na európskom súde v Haagu, a to v náš prospech. To by vo svojej nóte mala naša súčasná vláda maďarskej strane dôrazne nepripomenúť. Ale doteraz sa tak nestalo, preto treba iba dúfať, že po ich odchode zo scény sa v budúcnu už niečo také nebude opakovať! Reakcia Smeru-SD /prevzaté z denej tlače./ Strana Smer-SD naliehavo vyzýva vládu SR, aby na vyjadrenia predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra reagovala protestnou nótou. Rovnako má urýchlene vypracovať stratégiu obrany národnoštátnych záujmov SR vo vzťahu k Maďarsku. Reaguje tak na niektoré výroky druhého najvyššieho ústavného činiteľa Maďarska, ktoré povedal v rozhovore pre včerajšie vydanie českého denníka Hospodářské noviny. Stranu pobúrili napríklad slová o tom, že Maďari na Slovensku nemuseli rešpektovať Parížsku mierovú zmluvu. Za ešte neprijateľnejší považuje jeho názor, že pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros slovenská strana údajne brutálne zmenila hranice a maďarský štát mohol v takej situácii použiť vojenskú silu. "Smer-SD dôrazne protestuje proti jeho výrokom, ktoré nielen urážajú SR, ignorujú medzinárodné zmluvy a rozhodnutie medzinárodného súdu, ale naznačujú oprávnenosť použitia vojenskej sily voči SR," zdôraznil na dnešnej tlačovej konferencii podpredseda strany Marek Maďarič. Tieto vyjadrenia sú podľa Maďariča odpoveďou na ústupčivú až servilnú zahraničnú politiku SR. Pod Kövérové výroky sa vraj čiastočne podpisuje aj to, ako vláda Ivety Radičovej a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurindanereagujú na všetky arogantné a agresívne kroky Orbánovej politiky. Slovensku vraj hrozí útok zo strany Maďarska. Autor: TASR Smer-SD opätovne žiada poslancov vládnej koalície, aby zvážili svoju podporu návrhu na novelizáciu Ústavy SR z ich dielne. Tá reaguje na maďarskou ústavou zakotvenú podporu uplatnenia kolektívnych práv maďarskej menšiny v susedných štátoch. Podľa poslanca NR SR Juraja Blanára vládna zahraničná politika dostala na frak tiež tým, že maďarská strana zrušila v pondelok spoločné rokovanie zahraničných výborov oboch parlamentov v Budapešti. To sa malo uskutočniť v stredu 8. júna. Iniciátorom tohto kroku mal byť práve Kövér. Tieňová ministerka zahraničných vecí Smeru-SD Oľga Algayerová to považuje za facku z Budapešti štipľavú ako feferónka. "Je na čase konať. Vyjadrovať sa k tomu kultivovaným spôsobom, ale domáhať sa svojich práv ako rovnocenný