Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Jan Amos KOMENSKÝ. /28.3.l592 - l5.ll.l670/ Jan Amos Komenský - pedadóg, filozof, spisovateľ a církevný dejateľ sa narodil 28. marca l592 v Nivniciach pri Uherskom Hradišti. Jeho otec, Martin Comeanius, pravdepodobne mlynár v Nivnici, neskôr mešťan a príslušník Jednoty bratskej v Uherskom Brode, sa narodil r. l604 a matka Anna okolo r. l605. Profesor Karlovej univerzity dr. Josef Kachník, ktorý sa životopisom Komenského v prvej tretine 20. stor. hlbšie zaoberal o ňom napísal, že jeho otec sa pôvodne volal Mikuláš Zmiga, čo v slováckom nárečí takéto priezvisko znamená, že „prchá, uteká, mizí.“ Čiže, v tunajšom moravskom význame, je „zmiga“ chápané tiež aj ako bludár, resp. „blúdiaci pútnik sveta“, a preto si podľa vtedajšieho zvyku svoje meno polatinčil na Comeanius, z čoho po vyjmutí „a“ vzniklo meno „Komenský,“ ako sa ono vo svojom Labyrintu nazýva. No a ku krstnému menu Jan, začal Komenský vo svojich spisoch používať aj biblické meno Amos, čo podľa starozákonného proroka Amosa malo význam - bojovníka proti skazeným mravom a lžiprorokom. V súkromnom živote však tento prídavok nepoužíval. Do roku l604 žil v Uherskom Brode a potom ho vychovávala teta Zuzana Nahálová v Strážnici, kde navštevoval reformnú školu Jednoty bratskej. V r. l605, počas vojenského vpádu uhorského magnáta Štefana Bočkaja na juhovýchodnú Moravu, bola Strážnica vypálená a Komenský tak stratil zdedený majetok po otcovi, a zároveň prestal navševovať aj školu lebo i tá zhorela. Preto r. l608 sa dáva na kňažskú dráhu, keď odchádza študovať církevnú školu Jednoty bratskej do Přerova. Tu získava úplné humanistické vzdelanie, znalosť biblie a náboženských reformných spisov. V r. l6ll až l6l4 začal so štúdiom filozofie a teológie na univerzitách v Herborne a v Heidelberku v Nemecku, kde ako dvadsaťročný napísal aj svoje prvé pansofistické dielo Divadlo sveta, v ktorom vyznáva lásku k rodnej vlasti a jazyku. R. l6l6 bol vysvätený za kňaza a potom pôsobil ako učiteľ a kňaz bratskej církve v Přerove, kde zároveň začal s písaním aj na ďalšom svojom diele, Pokladu jazyka českého, česko-latinskému a latinsko-českému slovníku, na ktorom pracoval okolo 40 rokov, ale pri požiari l623, keď mu vo Fulneku, kde bol v tom čase správcom bratského zboru, knižnicu podpálili a všetko prišlo na vnivoč. Po Bielej hore r. l62l, keď Španieli na strane Habsburgovcov v 30. ročnej vojne obsadili Fulnek a potom ho vypálili, ako sme sa už zmienili, tak vtedy mu v ohni zahynula nielen manželka Magdaléna, ale aj obe jeho deti. Takýmto strašným spôsobom bol touto pohromou Komenský postihnutý. Preto mu neostávalo nič iné, než to, že ešte v marci l625 sa rozhodol odísť cez Lužicu do poľského Lešna, kde sa podujal na úlohu - pripraviť ubytovanie aj pre ďalších českých náboženských exulantov. Po návrate do vlasti v rokoch l626-27 ešte pobudol v Třemešnom, ale po roku, na základe cisárskeho nariadenia, - že kto sa nevráti späť do lona rímskej církve, musí opustiť krajinu, - sa znova vracia do Lešna, kde už predtým zakotvil akol učiteľ a riaditeľ školy. Tu dokončuje svoje pansofistické spisy ako napr. Manuálnik alebo Jadro celej Biblie svätej, ktoré mu vyšlo až l658 v Amsterodame. Z tejto pohnutej doby pochádza aj jeho majstrovské dielo Mapa Moravy. V týchto, preňho dosť skľúčujúcich túlavých pobytoch napísal aj ďalšie dielo, Labirint sveta a raj srdca, no i niektoré ďalšie, menšie spisy. Keď mu kruté cisárske nariadenie, ani v neskoršom období neumožňovalo vrátiť sa do vlasti a prežívať svoje osamotené roky v pokoji, je Komenský nútený v Lešne stráviť skoro tretinu svojho plodného života. Veď napokon tu vlastne položil aj základy pre svoju neskoršiu slávu. Naďalej vyučuje na gymnáziu, kde rozvíja svoju teóriu mravoučnej náuky a venuje sa organizačnej práci na škole. Nezaháľa ani v bádateľskej práci, veď napokon tu napísal svoju Didaktiku, čiže umenie vyučovať, ale aj svoju Bránu jazyka otvorenú. A práve tieto diela zožali veľkú slávu, lebo ho preslávili skoro v celom vtedajšom kultúrnom svete. Obe vedecké práce boli preložené až do l2 jazykov európskych a ázijských krajín. Týmito prácami vyvolal Komenský taký rozruh, že zrazu bol pozývaný do viacerých európskych štátov, aby o svojich vyučovacích metódach informoval aj tam: tak v r. l64l-42 žije v Londýne, kde sa mal venovať organizovaniu vedeckej práce v celom Anglicku, t.z., že sa mal podieľať na založení akadémie vied, reforiem škôl a zmierenia ev. církví, ale mal napomôcť aj všeobecnej náprave náboženstva a nastolenie mieru. No revolučné pomery, ktoré tu v Anglicku za kráľa Karla I. a parlamentu vtedy vládli, mu tieto úlohy neumožnili zrealizovať. Cestou do Londýna sa Komenský stretol, vo vtedajšom svete s už presláveným francúzskym filozofom René Descartom v Leydene, keď spolu pobudli niekoľko chvíľ i v spoločnom rozhovore, pri ktorom síce nedošlo ku zhode ich názorov, lebo Komenský ako aj duchovný, mal na niektoré filozofické problémy iný názor ako prísne racionalisticky zmýšľajúci Descartes, čo mu francúzsky filozof dal jednoznačne najavo, lebo keď mal na niektoré, zrejme nábožensky ladené otázky odpovedať, tak jednoducho sa ohradil, že on „okruh svojej pravdy nikdy neprekročí.“ Komenský bol týmto rozhovorom sklamaný, ale keďže vo svete ho poznali ani nie ako filozofa, ale skôr ako pedagóga, dostal pozvanie aj do Ameriky, aby tam zriadil vzdelávací ústav. No žiadali ho aj do Švédska, kde sa načas usadil v pruskom Elbingu, ktorý Švédi okupovali, a tu upravoval didaktické spisy pre všetky švédske školy. Medzitým bol menovaný biskupom Jednoty Bratskej, a vtedy sa vracia späť do Lešna. Tu ho zastihlo aj ďalšie životné nešťastie, keď mu zomrela druhá manželka Dorota, a takto mu zostalo na starosti bez matky až päť drobných dietok. Popri všetkých tých útrapách, ktoré prežíval, ešte stačil napísať aj prácu, Najnovšia metóda jazykov, s nádejou, že po Wesfálskom mieri sa predsa len vráti domov do vlasti a v započatom diele bude pokračovať na domácej pôde. Táto nádej s návratom sa mu však nesplnila, preto roztrpčený prijíma r. l650 aspoň pozvanie moravských bratov na Slovensko. Tu v Uhorsku, aby si udržal kniežaciu priazeň, navštevuje sídlo Rákociovcov v Sedmohradsku. Na štyri roky sa usadil v Blatnom Potoku /Sárospataku/ na dvore vdovy po Žigmundovi Rákocim. Medzitým ho ale obyvatelia Lešna pozývajú späť do Poľska, a tak sa napokon, nie celkom spokojný pobytom v Blatnom Potoku, rád vracia do Lešna. Cestou sa zastavil v Prešove, v Levoči, kde sa ho snažili získať za správcu školy. Jurajovi Rákocimu napokon ešte napísal politický traktát, v ktorom definuje práva a potreby národov vo vzťahu k ich vladárom. V Lešne v r. l654-56 žil v nádeji, že v monarchii vznikne veľká protireformačná koalícia proti Habsburgovcom, no všetko ostalo iba pri nádeji. Lebo Lešno v tejto dobe obsadilo švédske vojsko, ktoré vtrhlo do Poľska. Komenský preto svoju nádej začal upriamovať na Karola X. Gustáva, na ktorého píše oslavné verše v očakávaní, že jeho výprava do Poľska môže byť počiatkom novej svetlej epochy. Avšak v apríli l656 poľské vojská za podpori ruských vojsk sa dostali do ofenzívy a priblížili sa až k Lešnu, ktoré sa im podarilo celé vypáliť ako kacírske „heretické“ hniezdo. Vtedy Komenský už podruhýkrát stráca všetok svoj majetok vrátane kníh a stáva sa tak vyhnancom nielen vo svojej vlasti, ale aj v samotnom Poľsku. Preto sa ešte v tom samom roku rozhodol prijať pozvanie Vavrinca de Geer do Holandska. Mestská rada Amsterodamu mu poskytla hmotnú pomoc, takže tu ostal aj pôsobiť. V r. l657 mu za finančnej podpory vlády v Amsterodame vyšli všetky jeho dôležité práce, ktorých obsah už publikoval vo svojich predošlých pansofistických dielach. Všetky svoje didaktické práce tu vydal v súbornom náklade a v peknom zväzku pod názvom: Opera didactica omni. V celom Komenského zápase s nepriazňou osudu, ktorý ho stíhal, nedošlo k želanému upokojeniu a zmiereniu, akoby si bol sám prial. Ani jeho prevolanie k zástupcom Anglicka a Holandska na konferencii v Brede/l667/, keď sa snažil o zmierenie týchto dvoch bojujúcich krajín, aby i tu bol nastolený mier, nenašiel zo strany znepriateľených strán kladnú odozvu. Preto sa v Amsterodame po celých l4 rokov, ktoré tam do svojej smrti prežil, sústreďuje na rozsiahlú prácu, najmä na poli národnej a náboženskej Jednoty Bratskej, ktorá bola roztrúsená po celom svete. Je zaujímavé, že Komenský stále i v dosť pokročilom veku sa neúnavne venuje ako agilný činovník, či už na poli vedeckom alebo organizačne v náboženskej oblasti. No ťažisko jeho práce treba predovšetkým vidieť v oblasti výchovy a didaktiky, lebo tu je považovaný za zakladateľa vedy o výchove a vyučovaní. V tejto práci bol veľkým a odhodlaným optimistom po celý svoj život. Takže celé jeho pedagogické dielo je synkritické, založené na bohatom využívaní analógie a rozmanitých názorných učebných pomôcok. Lásku k deťom odporúčal pestovať už od útleho detstva a nabádal ju uplatňovať na všetkých stupňoch škôl. U nás na Slovensku sa jeho pedagogické diela tlačili od r. l626 v Levoči, v Bardejove, Bratislave, Trenčíne, Žiline, a jeho učebnice sa používali aj v niektorých latinských mestkých školách. Jeho životné dielo našlo odozvu aj u niektorých naších buditeľov: napr. A. Sládkovič je prvým autorom básne o Komenskom u nás, kde je ponímaný ako významný pedagóg. Aj po vzniku l.ČSR sa všetky školy hlásili k jeho odkazu. Napokon jeho meno nesie v názve aj naša najstaršia vzdelávacia ustanivzeň, Univerzita Komenského v Bratislave. Jan Amos Komenský umrel v Holandsku l5. novembra l670, a od jeho smrti uplynie v tomto roku v novembri už rovných 335 rokov. Je pochovaný asi 20 km od Amsterodamu v Nardene. Július Suja-Žiak Poz.:Uverejnené v SNN 6. l2. 2005 čís.25, roč.l6/20/.