Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


UHORSKO nebolo len Maďarsko../Za M. Terézie žilo v Uhorsku iba 21% Maďarov/.

UHORSKO nebolo len MAĎARSKO.../ Náš článok začnime známym výrokom M. M. Hodžu, ktorý svojho času povedal: "UHor je tak dobrý Slovák, ako je Maďar." Preto tvrdenia, že len Maďar je Uhor sú nepravdivé a zámerne zavádzajúce, čo je dôslednejšie rozobrané v inom článku na tejto webovej stránke. No napriek tomu treba ešte raz zdôrazniť, že tak ako si maďarské kmene po príchode osvojili pojem "Karpaty" i keď od tohto pomenovania sa na našom území odvodzuje aj známa Karpatská mohylová kultúra z obdobia doby bronzovej, rovnako tak sa vo svojej práci J.M. Kořínek /1899 -1945/ zmieňuje aj o karpatskom kmene, o ktorom prvá zmienka sa nachádza už aj u Ptolemaia z 2. stor., v podobe kmeňa Karpathos oros, keď spolu s názvom pohoria sa pomenovali aj tunajšie kmene, ktoré tam žili. Okrem iného sa z tej doby spomínajú i názvy osídlené na úpätí "hory - gora/hora," les, ktorý vo svojej jazykovej zásobe mali napríklad aj Albánci, ale i slovenské a české kmene. Aj ďalšie slovo "u hory" /Epidauros, gr./jazykovedec Kořínek, je toho názoru, že týmto pomenovaním, je aj názov kmeňa, ktorý žije pri hore či vedľa nej, a že ... ak v tomto predindogermánskom období sú tieto pomenovania, čo po ňom potvrdil aj ďalší bádateľ a jazykovedec Maria Alinei, /ktorý išiel ešte ďalej do minulosti pri svojich výskumoch,/ keď on toto obdobie skúmal až po mladšiu dobu kamennú, a tiež zistil, že prví Indoeurópania vynašli aj kultiváciu pôdy s ktorou tu žili a svoj život skrášľovali lineárne zdobenou keramikou. No a boli to oni, ktorí vlastne ako prví osídlili Európu. A keďže Slovania patria do tejto kultúrnocivilizačnej skupiny, je ich prítomnosť v tomto stredoeurópskom priestore predhistorická, čo je obdobie doby bronzovej až po železnú. /Toto ale nenaznamená, že týmto vylučujeme ďalší veľký príchod Slovanov do oblast stredného Dunaja či českej kotliny v dobe tzv. Veľkého sťahovania národov vo 4.-6. storočí./ M.Alinei tiež ponúka v celej lexikálnej škále praslovanské názvy, keď napríklad pôda ležiaca ladom je aj podľa neho u Slovanov chápaná rovnako ako i Germánov, a u oboch sa toto slovo "land", zaužívalo pre pôdu "ležiacu ladom," čo vlastne znamená "úhor." Podľa slovenského historika J. Stanislava /1904-1977/ slovo Ugri, ktoré sa používalo pred 10.storočím, sa podľa neho až neskôr z neho utvorila latinská transkripcia "Hungarus" a od 15. storočia sa ustálilo už pomenovanie Uhorsko, v ktorom prevažovali slovanské kmene. Za M.Terézie žilo v Uhorsku iba 21% Maďarov, tak píše Ladislav Zrubec v článku, ktorý uverejnil v SNN v č.39/1999, kde píše, že "V mnohonárodnostnom Uhorsku od začiatku nášho tisícročia žili aj Maďari, ktorí si postupne vytvorili vlastnú hegemmonistickú politiku predovšetkým tým, že pomaďarčovali najmä Slovanov", ktorých kraje od r. 907 okupovali. Svedčia o tom aj exaktne potvrdené dokumenty MZV, ktoré v r. 1946 na mierovej konferencii v Paríži predložil štátny tajomník Vl. Clementis. Keď zároveň na spomenutej konferencii uviedol, že koncom 18. storočia, t.zn. v období panovania M. Terézie a jej syna Jozefa II., žilo v mnohonárodnostnom Uhorsku iba 21% Maďarov. Je vedecky doložené, že aj pokresťančovanie začal na dnešnom území Maďarska ako prvý presadzovať ešte Pribina a jeho syn Koceľ, keď za ich panovania až do vpádu staromaďarských kmeňov do Panónie bolo postavených tridsať kostolov. Takýto počin sa v tej dobe hodnotil ako najvyšší stupeň kultúrnosti národa, na základoch čoho po ich vpáde do Panónie, začali starí maďarskí náčelníci pokresťančovať aj svoj ľud. Je známe, že starí Maďari nevedeli ani orať, ani siať obilie, lebo to boli sťahovaví kočovníci a bojovníci na koňoch. Zaoberali sa iba pasením dobytka, živili sa výlučne mäsom a roľnícku prácu vôbec nepoznali. Známy maďarský historik Ferenc Salamon /1825-1892/ napísal, že nomádske kmene do Svätoplukovej ríše vpadli takmer bez rodín, ako jazdecký pluk /viď.:Századok 1876, s.730/. A maďarský historik, člen maďar.akadémie vied, Ignác Acsády /1845-1906/ napísal /Jobágy története Magyarországon 1903/, že starí Maďari napadli Svätoplukovu ríšu v počte necelých stotisíc duší a 20-25 tisíc jazdcov. A tak sa od roku 907 do Uhorska začlenilo popri Slovensku aj Slovinsko, Chorvátsko, Dalmácia, Sedmohradsko /teda západ. časť Rumunska/, Bosna, Vojvodina,...a aj preto panovníci týchto krajín boli Slovania. No postupom času, ako si Maďari začali upevňovať svoju moc, dochádza k ich pomaďarčovaniu, a to dokonca i pod hrozbou šibeníc a ďalších krutých trestov. Keďže v Uhorsku ešte stále žila koncom 18. storočia až 1/3 Slovákov, tak podľa L. Zrubca, napríklad ev. kňaz Mátyás Rat /1749-1810/, vydavateľ prvého maďarského časopisu Magyar Hírmondó, vtedy napísal: V Uhorsku žijú väčšinou Slovania - Chorváti, Slováci, Slovinci, Srbi a Rusi, preto by mala byť v Uhorsku slovenčina prijatá ako úradný jazyk. Rovnako aj šľachtic František Just z Necpál, nar. 1780 a funkciou stoličný hodnostár, ako turčiansky podžupan a kráľovský radca žiadal na uhorskom sneme, aby slovenčina bola v Uhorsku uznaná ako úradná a diplomatická reč. Za prijatie slovenčiny ako štátneho jazyka, stála aj naprostá väčšina neskorších slovenských kultúrnych dejateľov, ako napr. A. Máčaj, H. Jankovič, D. Horčička, D. Krman, B. Tablic, A. Bernolák, J. Fándly, J.M. Hurban, Ľ. Štúr a ď. V 40. rokoch 20. storočia sa k oprávnenej požiadavke Slovákov tej doby postavil aj americký vedec, profesor Price, lebo slovenčinu pokladal za základ všetkých slovanských jazykov. Tento lingvista túto myšlienku nielenže uviedol vo svojej knihe, ale ju aj vyslovil na varšavskom kongrese slavistov. Vtedy zároveň poľská delegácia navrhla, aby sa slovenčina schválila ako prvý slovanský jazyk, z ktorého sa odvíjali /na základe exaktného výskumu/i ďalšie slovanské jazyky. Všetky prítomné slovanské delegácie, okrem českej, poľský návrh prijali takýmto uznesením: Slovenský jazyk je najstarší a podľa neho sa vytvorili ďalšie slovanské jazyky. /pozri aj: Kanadský Slovák, Slovenčina najstarší slovanský jazyk, Toronto 23. marca, 1989/. Aj podľa ostatných historikov a jazykovedcov je slovenčina vstupnou bránou ku všetkým slovanským jazykom. Významný maďarský jazykovedec, akademik István Kniezsa /1898-1965/, člen maďarskej akadémie vied, vyznamenaný Kossuthovou cenou, vedecky dokázal a určil, že Maďari majú vyše 1200 slovenských slov, ktoré bežne používajú. Ďalší maďarský jazykovedec László Hadrovics v knihe Szavak szolások /1975/ uviedol, že dodnes je veľa maďarských bežných slov, ktoré majú slovanský-slovenský pôvod. Túto myšlienku potdvril aj ďalší maďarský vedec Lajos Kiss, ktorý v r. 1976 exaktne dokázal, že okrem slovanských slov má maďarčina veľa slov, ktoré síce majú povrchovú štruktúru maďarskú, ale sú napodobnením slovanských - slovenských slov. Aj preto nejeden lingvista sa zamýšľal na tou skutočnosťou, prečo Maďari nemajú svoj pôvodný čistý jazyk? Podľa výskumov jazykovedcov vieme, že koncom 9. a začiatkom 10. storočia prišli na naše územie nomádske kmene starých Maďarov. No tí sa skladali z viacerých nomádskych rodov, ktorých dohromady tvorilo iba niekoľko tisíc, napísal Anonymus, kronikár kráľa Belu III. /1173-1196/. To dokazuje, že neskorší potomkovia kočovných bojovníkov ak chceli prežiť, museli si mečom podmaniť domáce obyvateľstvo, ktoré bolo v abslútnej väčšine a využiť jeho kultúrne bohatstvo. A táto skutočnosť psychologicky traumatizuje Maďarov už vyše deväťsto rokov a neblahý dopad to má aj na neskorších maďarských politikov. Tí pod touto neurotickou traumou sa rozhodli o takú asimiláciu nemaďarských národov žijúcich v Uhorsku, akú svet ešte do tých čias nepoznal. Uskotočňovalo sa to zrejme aj preto, že až do roku 1848 iba zemianstvo tvorilo v krajine "národ", ktorému sa oficiálne hovorilo "nactio hungarica." A v tom boli zahrnutí nielen Maďari, ale aj ostatné slovanské národy ako sme ich už spomenuli, no i Nemci. Takže uhorská šľachta sa skladala zo všetkých týchto národov, tu v Uhorsku žijúcich. Preto do doby cisárovnej M. Terézie /1740-1780/ bola maďarská reč neúradná, rovnako ako ktorýkoľvek iný jazyk v krajine. Maďarský historik I. Acsády spomína, že v r.1767 v celom Uhorsku nariadenia pre urbariáty boli písané latinsky, slovensky a maďarsky. Tak napríklad na Trnavskej univerzite /od r. 1769/ bola slovenčina na rovnakej úrovni ako maďarčina. Veď podstatná časť uhorskej šľachty mala slovenský, srbský, chorvátsky, rumunský či nemecký pôvod. Predstavitelia mnohonárodnej uhorskej šľachty mali slovanské, resp. slovenské priezviská ako napr.:Benický, Domanický, Beňovský, Jesenský, Makovický, Medňanský, Motešický, Ostrolúcky, Rakovský, Podmanický, Turánsky, Záborský, Záturecký a ď./J.Škultéty, O bývalom hornom Uhorsku, 1919, s.27/. Maďari si na základe týchto koncoviek postupne k svojim priezviskám začali pripisovať ypsilon /Tolnay, Teleky, Pálfy atp./ I keď Maďari "Y" nepoužívajú ako i, ale iba ako mäkčeň /nyár,nyúl,tyúk /. No keďže sa chceli vyrovnať slovenským šľachticom, ako uvádza L. Zrubec, tak tiež si aj svoje priezviská zakončovali ypsilonom. Aj preto bol slovenský zeman na rovnakej úrovni ako zeman maďarský, a to až do obdobia totálnej maďarizácie za grófa A. Apónyiho a K.Tisza, keď zakázali a napokon zrušili i slovenské gymnázia a Maticu slovenskú v druhej polovici 19. storočia. A ako sa hodnotí Maďarsko v súčastnosti? Nebudeme tu spomínať na adresu Maďarov kritiky z konca 19. storočia, či už nórskym spisovateľom a nositeľom Nobelovej ceny B.Bjorsenom, alebo Škótom Viatrom a ďalšími významnými dejateľmi, ktorí svetu veľké humánne posolstvo už odovzdali, ale tentokrát to bude americký vedec L.L.Cavelli-Sforza, profesor na Stanfodskej univerzite, ktorý v r. 1991 napísal: "Maďarsko je v Európe anomália. Jazyk ázijský, ale obyvateľstvo európske, väčšinou slovanské. A títo Slovania sú pôvodným obyvateľstvom Karpatskej kotliny. Väčšina obyvateľov Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská. Je prevážne slovanská, definitívne európska. Zostalo im iba meno a ich hyperbolický jazyk. Maďarských génov u nich niet." /Scientific American, november 1991./ J.S.-Ž.