1./ Rusko nebude "svetovým žandárom"; 2./ Medvedev vyzval k decentralizácii moci; 3./ S ruštinou po EÚ
1./V.Putin: Rusko sa nechce zmeniť na „svetového žandára“
Dňa 17.10.2011, 21:46.
Rusko sa neusiluje o získanie titulu veľmoci a tým viac sa nesnaží stať „svetovým žandárom“, ale nikomu nedovolí narušiť jeho národné záujmy, vyhlásil premiér Vladimír Putin v interview pre tri ruské televízne kanály. Podčiarkol takisto, že Rusko nikdy nebude satelitom iných štátov. Moskva bude podľa premiéra budovať priateľské styky s inými krajinami a korektne hájiť národné záujmy. Putin podotkol, že Rusko „v minulých časoch rovnako ako i dnes a v budúcnosti uskutočňovalo a bude uskutočňovať vyváženú politiku zameranú na to, aby vytváralo dobré podmienky pre rozvoj svojej krajiny“ a to pri zachovaní vyváženej bipolárnej bezpečnosti s dotknutou krajinou. To dáva priestor aj k Rusko-čínskej spolupráci v oblasti bezpečnosti. Prvé správy o tejto bezpečnostnej spolupráci priniesli aj svetové agentúry zo dňa 20.10.2011, keď v Pekingu práve prebieha 6 kolo rusko-čínskych konzultácií o otázkach strategickej bezpečnosti. Rusko-čínske konzultácie, ktoré sa založili na iniciatíve hláv štátov, prebiehajú pravidelne od už od roka 2005.
Počas schôdzky strany posúdili otázky spoločného boja proti medzinárodnému terorizmu, extrémizmu a separatizmu. Strany takisto podčiarkli dôležitosť spolupráce v zabránení nelegálnej imigrácii a v zvýšení kontaktov medzi občanmi oboch krajín.
Ďalej Putin ocenil, že predsedovia vlád krajín EurAzES (Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan) schválili rozhodnutie o pripojení sa Kirgizska k Colné únii s Ruskom. Biškek požiadal o pripojenie sa k Colnej únii na jar roku 2011.
Podľa ruského premiéra Vladimíra Putina na podporu ekonomiky Kirgizska z protikrízového fondu EurAzES môžu byť pre krajinu vyčlenené aj určité zdroje. Predtým už bola časť prostriedkov z fondu venovaná na podporu ekonomík Bieloruska a Tadžikistanu.
2./Rusko má dosť veľké zásoby k tomu, aby bolo pripravené na akýkoľvek scenár rozvoja situácie vo svetovej ekonomike. Na plenárnom zasadaní poradenskej rady pre zahraničné investície v Moskve o tom uistil premiér RF.
Zároveň Putin pripomenul, že Rusko prešlo cez minulú hospodársku krízu s minimálnymi stratami. Zahraničné spoločnosti investovali od roka 2009 po celý tretí štvrťrok 2011 do ekonomiky Ruska vyše 100 miliárd USD a za deväť mesiacov roka 2011 činí rast priamych investícií skoro 20%.
Aj za tým účelom Európska banka pre rekonštrukcie a rozvoj (EBRR) poskytla tento rok investície na činnosť ruských podnikov v celkovej výške 1,7 miliárd Eur, čo činí fakticky tretinu celého balíka banky. Vyhlásil to prezident EBRR Tomas Mirov v Moskve na zasadaní Konzultačnej rady pre zahraničné investície.
Podľa neho celkovo investície EBRR do Ruska za posledných 20 rokov presiahli 18 miliárd Eur. Banka financovala celkovo vyše 700 projektov. V roku 2012 EBRR plánuje naďalej podporovať diverzifikáciu ekonomiky Ruska, zvýšiť energetickú efektívnosť, rozvíjať malé a stredné podniky a upevniť finančný sektor.
Putin sa zároveň 1á. októbra v Petrohrade vyslovil aj za tesnejšie spojenie postsovietskych republík do Euroázijskej únie, kde by bola uplatňovaná zásada - zóna voľného obchodu.
Dńa | 19.10.2011
Ruský premiér Vladimir Putin si za hlavný cieľ svojej politickej agendy vytýčil užšiu integráciu dnes už suverénnych krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
Putin to povedal potom, ako oznámil svoj plán v marci tretíkrát kandidovať na post ruského prezidenta.
Putin v článku publikovanom ešte 4. októbra vyzval na vznik Eurázijskej únie. V utorok zasa ohlásil vytvorenie novej postsovietskej zóny voľného obchodu. "Na naše veľké prekvapenie, po dlhých, napätých no nakoniec konštruktívnych rokovaniach sme dospeli k vyriešeniu hlavnej témy," povedal Putin po rokovaniach s jeho náprotivkami z ostatných postsovietskych republík v Petrohrade.
"Dohodli sme sa, že dnes podpíšeme v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ) dohodu o voľnom obchode," dodal Putin. SNŠ, ktoré má 11 členov, vzniklo pre urgentnú potrebu dať nejakú štruktúru nezávislým republikám, ktoré tvorili Sovietsky zväz až do jeho rozpadu v roku 1991.
Jeho súčasťou nie sú tri pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré Moskva okupovala počas druhej svetovej vojny, a po vojne s Ruskom v roku 2008 vystúpilo aj Gruzínsko. Izolované, no energeticky bohaté Turkménsko je od roku 2005 asociovaným členom a požiadalo o možnosť vyjadriť sa k zmluve do konca roka.
Podľa Putina o viac času na vyjadrenie požiadali aj Azerbajdžan a Uzbekistan. Putin tiež podporil myšlienku zníženia globálnej závislosti na americkom dolári.
--------------------------------------------------------------------------------
Medvedev vyzval k decentralizácii moci.
17.10.2011, 19:46
Prezident RF Dmitrij Medvedev nariadil Rade Federácie /horná komora parlamentu/ aby analyzovala situáciu a ponúkla komplexné riešenie problému nového rozdelenia právomocí medzi federálnym ústredím štátu a jeho regiónmi. Táto úprava štátnej správy by sa mala vykonať tak, aby sa počet federálnych orgánov a federálnych úradníkov mal podstatne znížiť.
Medvedev sa zároveň domnieva, že „gubernátori a regionálne zhromaždenia by mali získať také množstvo právomocí, ktoré budú potrebné a postačujúce na vyriešenie akýchkoľvek úloh, ktoré by zároveň boli schopné samy určovať ďalší hospodársky a sociálny život svojho územia a zároveň by tak mohli aj viac presadzovať a využívať svoje právomoci.“
-------------------------------------------------------------
3./S RUŠTINOU PO EÚ. V PARÍŽI SA KONALO FÓRUM O RUSKOM JAZYKU.
Ruský jazyk by mali uznať v Európskej únii za jeden z oficiálnych. K takému smelému záveru prišli účastníci Ruského fóra na ruskom veľvyslanectve v Paríži. Po prvýkrát sa na ňom zišli delegáti všetkých organizácií ruskej diaspóry Francúzska.
Vyše 6 miliónov obyvateľov krajín EÚ rozpráva po rusky. Vo Francúzsku ich nazývajú ako Rusofónov. Parížske fórum, na ktorom sa zišli Rusofóni rôznych regiónov ukázalo, nakoľko rozsiahle je ruský jazyk zaužívaný v krajine, rozpráva novinár a spisovateľ Kiril Privalov:
- Zúčastnili sa na ňom nielen Rusi, ale aj predstavitelia kaukazských národností, Ukrajinci a obyvatelia Pobaltských krajín. Prv nebola vo Francúzsku asociácia zjednocujúca všetky organizácie Rusofónov. V iných krajinách – v Nemecku a Veľkej Británii už také asociácie vznikli. Ale my sme sa zišli po prvýkrát pod egidou ruského veľvyslanectva. Organizovalo sa niekoľko okrúhlych stolov. Jeden z nich bol venovaný médiám a druhý duchovným problémom. Tretí bol venovaný zachovaniu a šíreniu ruského jazyka.
Šírenie rodného jazyka a kultúry je úloha zjednocujúca všetky vlny ruskej emigrácie a to tým viac, že rok 2012 vyhlásili za Rok ruského jazyka vo Francúzsku, pripomína hlava parížskej filiálky Európskeho ústavu demokratickej spolupráce Natália Naročnická.
Hoci aj Rusko nevchádza do EÚ, ruský jazyk by mali oficiálne uznať v rámci Bruselu, Štrasburgu a iných metropol zjednotenej Európy, hoci aspoň aj preto, že 6% obyvateľstva krajín EÚ rozpráva po rusky, domnieva sa novinár Dmitry de Koshko:
- Treba pravdaže súhlasiť, že ruština je teraz nielen úspech jednej krajiny a nielen jedného národu. V Európskej únii môžeme legitímne žiadať, aby bol ruský jazyk oficiálny, ak vychádzame z toho, že mnohí ľudia v EÚ sú Rusofóni.
Fórum sa obrátilo na Najvyššiu radu audiovizuálnej informácie Francúzska so žiadosťou, vydeliť frekvencie FM rozsahu na vysielanie v ruštine. Rozhlasová stanica vznikne za podpory Hlasu Ruska. Všetky návrhy, ktoré zazneli v Paríži, posúdia účastníci Medzinárodnej konferencie o štatúte ruského jazyka v Moskve 17. až 18. októbra.
AJ V ČESKU SA UČIA RUŠTINU.
Profesor univerzity Jana Evangelisty Purkyne v Ústí nad Labem Anatolij Orlov o výučbe ruštiny v Česku na margo správy pre Svetovú konferenciu O štatúte ruského jazyka v cudzích krajinách, ktorá sa práve skončila v Moskve, povedal:
-Našou hlavnou úlohou je, aby ruština z Českej republike nezmizla. Tam sa jej stalo to isté, ako v priestore bývalého ZSSR. Najskôr ju začali všetci rýchlo "zabúdať" a keď nebol o profesorov ruštiny záujem, začali zo svojho odboru odchádzať. Ale počas posledných 5-6 rokov sa situácia zásadne zmenila. Teraz je katastrofálny nedostatok pedagógov. V ročníku, v ktorom vyučujem Základy podnikania v Rusku („obchodnú ruštinu“) a Medzinárodný management, mám trikrát viac poslucháčov ako pred dvoma rokmi. Bývam v Tepliciach, na hranici s Nemeckom. Tu ruština vytlačila dokonca aj nemčinu a stala sa druhým najvyhľadávanejším cudzím jazykom na štúdium. Všetci moji študenti chcú pracovať v plynárenských a strojárskych spoločnostiach. Chcú predávať západné výrobky v krajinách SNŠ. A ruština im príde vhod nielen v Rusku, ale aj v Kazachstane, Uzbekistane ba dokonca v Gruzínsku.
Kurz profesora Orlova navštevujú mladí Česi, Slováci, Rakúšania a Poliaci. Mladí ľudia spájajú svoju budúcnosť predovšetkým s ruským trhom, ktorý pokladajú za najperspektívnejší. A profesor - pôvodne úspešný podnikateľ vo sfére automobilovej prepravy - ich učí umeniu ako treba rokovať, zoznamuje ich so zvláštnosťami ruského managementu. Za svoje poslanie v Českej republike považuje popularizáciu "ruského sveta". Dokázal získať pre ruštinu študentov miestneho gymnázia, má tam hodiny porovnávacej lingvistiky, prekvapil deti tým, že rovnaké slová v našich jazykoch majú rôzny význam. Orlov sa podieľa na príprave Učebnice ruštiny pre Čechov.
Nedávno Anatolij Orlov priviezol z Ruska výstavu Obrázky starého Petrohradu. Na tunajších vysokých školách ju už videlo 10 tisíc študentov.