Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


K zrodu olympijských hier v starom Grécku; NEMECKO A MMF už nechcú Grécku pomáhať..

4. 6. 2010
Niekoľko slov K ZRDODU OLYMPIJSKÝCH HIER V STAROM GRÉCKU. ÚVOD. Keď grécke kmene začali osídľovať územie dnešného južného Balkánu a maloázijského pobrežia, tak najzachovalejším historickým prameňom z tohto obdobia /XI. - IX. stor. pred Kr./, ktorý sa zachoval a podáva nám o tejto dobe isté písomné svedectvá, sú Homérove eposy Ilias a Odysea. Z nich vieme, že vznik prvých otrokárskych mestských štátov, ktoré sa dotvorili na troskách rozpadajúcich sa rodových spoločenstiev, spadá do obdobia VIII. - VI. stor. pred Kr. Celkom ich v tomto období, vrátane maloázijského pobrežia a Sicílie či južného Talianska, /teda na území Veľkého Grécka,/ vzniklo do l200 a svojim občanom zaručovali hospodárske, politické a osobné práva. No mimo hraníc týchto svojich mestských štátov, občan tieto práva postrádal, bol bezprávny. A snáď aj preto väčšina obyvateľov toho- ktorého mestského štátu svoje trvalé sídla dobrovolne menili len zriedkakedy, a keď, tak poväčšinou preto, že boli vyobcovaní za hrubé a závažné priestupky. Politické zriadenie gréckych mestkých štátov sa dotváralo buď v duchu aristokratického, alebo demokratického sociálneho systému. Aký politicko-sociálny charakter či typ si tá ktorá mestská správa pri zakladaní svojej komunity zvolila, v rozhodujúcej miere záviselo predovšetkým na klimatických a geografických podmienkach. Pokiaľ v prípade tzv. aristokratickej formy mestského štátu polis, sa jeho občania orientovali k pozemkovému vlastníctvu, ako napr. Sparta, tak v demokratickej forme štátu polis, prevládala vrstva občanov, orientujúca sa na remeselnú výrobu a obchod, ako boli napr. Atény či mestské štáty na pobreží Malej Ázie, kde bola lepšia možnosť komunikácie s inými komunitami. OSLAVA GRÉCKEHO DUCHA V HRÁCH. Gréci v dobe homérskej prežívajú veľký rozmach v oblasti kultúry, filozofie, histórie, ale už aj niektorých prírodovedných disciplín, ako napr. matematiky, geometrie, geografie a ď. Mohutným hýbateľom tohto pokroku sa stala predovšetkým grécka abeceda, ktorá síce vzišla z abecedy fenickej, no tá poznala iba spoluhlásky, preto sa ich slová ťažko vyslovovali. Tento nedostatok v artikulácii odstránili Gréci tým, že toto písmo obohatili o samohlásky, čím sa stalo lepšie čitateľné a viac ľúbozvučné. V tomto období okrem už rozšírenej keramickej výrobe na hrnčiarskom kruhu, zdokonalili aj razbu peňazí /mincí/ a začali používať pluh, sekery, no aj železné kopije a pod., čo malo veľký vplyv na rozmáhajúci sa rozvoj ďalších remesiel a obchodu. Podobné vynálezy a zdokonalenia výrobnej techniky sa objavili aj v iných oblastiach života. Tento rozmach, či už výroby alebo obchodu, bol vlastne úspechom človeka pri zdolávaní síl prírody, a to vyvolávalo potrebu - vzdať česť na posvätných miestach bohom za dosahované úspechy. Podobne oslavovali úspechy aj po víťazných vojnách a iných dôležitých udalostiach. Gréci už od samého začiatku svojich dejín prírodu využívali nielen k svojej obžive, ale, ako sme to naznačili, aj na oslavu a zábavu. A práve v homérskej dobe dosiahli podivuhodných úspechov, keď v tejto činnosti vynikali nad ostatnými národmi vtedajšieho sveta, najmä svojim nevšedným záujmom - pestovania telesnej krásy a sily. Táto ich túžba po telesnej zdatnosti, dokonalosti a kráse sa začala presadzovať predovšetkým prostredníctvom vlastného ja, teda zdokonaľovaním svojho tela, no i pestovaním vôľových vlastností, teda svojho ducha, čiže subjektívne. A ako hovorí Hegel vo svojej Filozofie dejín, robili to iba preto, aby sa človek „stal cieľom na iné účely a mohol by sa zjaviť aj sám ako cieľ.“ A práve v tom nachádzal grécky človek svoj zmysel a pôžitok - z úcty k sebe samému. Teda mať radosť zo seba, pestovať sebacit voči zmyslovej prirodzenosti a potrebe nielen sa veseliť, ale sa aj prejavovať „slobodne ako vták, čo spieva v povetrí.“ Táto, v plnom slova zmysle, subjektívna stránka gréckeho umeleckého prejavu svojej telesnosti, keď v ladnom pohybe môže človek stvárňovať svoju ľudskú, telesnú mohutnosť, ale i zdatnosť a krásu, ktorá sa stala pre Grékov najvlastnejším prejavom slobodného ducha, je filozofom Heglom vysoko hodnotená, o čom sa vyjadruje takto: „Gréci vypestovali najsamprv seba samých v kráse postavy a potom ich znázornili objektívne v mramore a na obrazoch.“ Teda netvorili sochy a maľby jednoduchým kopírovaním predmetov a javov vonkajšieho sveta, prírody, ale tieto si najskôr privlastnili, s nimi sa stotožnili, a až potom prešli k ich umeleckému stvárneniu, akoby tak pečatili sami seba v prírode. No a táto ich tvorivá vlastnosť sa prejavovala aj v športe a v rozličných oslavných hrách, keď na inom mieste o tom nemecký autor spomenutého diela píše: „Veľmi staré sú nevinné preteky v hrách, v ktorých každý ukazuje čo dokáže.“ Pritom sa odvoláva na Homéra, kde na úsvite gréckych dejín spomenie aj Achillove hry, ktoré podľa neho stáli na začiatku týchto športových osláv, teda pri samom zrode olympijských hier. Pripomeňme si preto s odstupom viac ako 2780 rokov tento ich zrod, a to najmä v olympijskom roku, keď sa znova na gréckej pôde predstavuje krása pohybu a sila vôle, ktorá, ako sme si to už vyššie spomenuli, slávi krásu tela i ducha človeka. Odvíja sa od Achilla, hrdinu trójskej vojny, a Homér túto udalosť opísal vo svojom epose Odysea, približne takto: Achillove hry sa začali konať na počesť Patrokla, svojho priateľa a bojového druha, ktorého Achilles poslal do boja pomôcť Grékom pri dobýjaní Tróje. V boji s Hektorom, synom Priama, Patroklos padol a Achilles sa potom rozhodol, že sám bude bojovať s Hektorom, aby tak pomstil smrť svojho bojového druha a priateľa. V tomto súboji napokon Hektora zabil a od tej doby Achilles pravidelne usporadúval na počesť Patrokla oslavné športové hry. V nich Homér spomína, že sa konali v pästiarskom zápasení, v behu, jazdy na koňoch a na vozoch, vo vrhaní disku alebo oštepu a streľby z luku. No a celé toto športové podujatie bolo sprevádzané spevom a tancom i s veselou podporou v kruhu stojacého obecenstva. Tieto oslavné hry, obsiahnuté v Homérovom epose vo veršoch, ktoré sa nám zachovali v krátkych obsahových reprodukciach, sa ústne odovzdávali z pokolenia na pokolenie, zrejme už od l3. storočia pred Kristom. Ich výpovedná a vysoko umelecká hodnota spočíva v tom, že vznikli ako ľudová tvorba, ktorá sa uchovávala v pamäti ľudu na oslavu víťazstva tak, ako ich o niekoľko storočí neskôr obohatila aj o maratónsky beh, keď Gréci pod vedením vynikajúceho stratéga Miltiadesa porazili viacnásobne silnejšie vojsko Peržanov pri Maratóne /490 r. pred Kr./. Aj táto udalosť sa stala dôvodom na oslavu maratónskeho posla, ktorý zdolal 42 km dlhú trasu, len aby Aténčanom čímskôr oznámil túto radostnú zvesť, že zvíťazili nad vojskom vtedy najmocnejšej ríše kráľa Dáriusa, ako to zaznamenal vo svojich análoch aj sám historik Herodotos. Popri týchto oslavných podujatiach a hrách, či už na znak víťazstiev alebo pri iných významných príležitostiach, sa Gréci zúčastňovali aj na ďalších, povedali by sme, lokálnych hrách; istmických, pýtijských a nemejských. Postupne sa ale všetky tieto jednotlivé športové podujatia stále viac integrovali do jednotných, t. z. celonárodných športových osláv, keď sa časovo a miestne ustálili aj na pevne určené obdobia štyroch rokov, počínajúc rokom 776 pred Kr. Ich stálym miestom konania bolo ustanovené mesto Olympia na Peloponéskom poloostrove, čím tak ešte viac stúpol ich význam, ako - celogréckych olympijských hier. O ich dôležitosti v živote Grékov hovorí aj tá skutočnosť, že všetci občania celého Grécka počas hier nepracovali ani nebojovali, ba aj roky rátali iba podľa olympiád. Bol to ich najväčší sviatok zasvätený na oslavu všetkých Grékov a ich bohov, ktorí sídlili na hore Olymp, a ktorým vzdávali úctu a štedré milodary. ZÁVER. Ak sme tu spomenuli myšlienku, že aj roky rátali podľa olympiád, /až do obdobia kresťanskej éry/ ako napríklad, že istá udalosť sa udiala, povedzme v l. roku 35. olympiády, tak tento prevod do našho letopočtu /podľa gregoriánskeho kalandára/ je následovný: za východisko si vezmime prvý rok prvej olympiády, ktorý je Homérom spomínaný, a v našom poňatí je ním rok 776 pr. Kr. K tomuto roku sme došli tým spôsobom, že l. rok 35. olympiády sme zmenšili o jedno číslo /l/, lebo sa jedná o prvý rok olympiády, a tak sme dostali číslo 34. Takto získané číslo vždy vynásobíme číslom štyri /4/, lebo olympijské hry sa konajú každý štvrtý rok. Výsledok je l36. K nemu pripočítame číslo l, pretože sa jedná o prvý rok olympiády, ak by to bol druhý rok olympiády, pripočítali by sme dvojku, u tretieho trojku a u štvrtého štvorku. V tomto našom prípade sme dostali číslo l37. Toto číslo potom odpočítame od roku 777 a dostaneme zodpovedajúci rok 640. Príklad: 35-l = 34; 34.4 = l36; l36+l = l37; 777-l37= 640. Čiže, prvý rok 35. olympiády je podľa nášho kalendára rok 640 pred Kr. Samozrejme, že tento prepočet sa dá previesť aj inými počtovými úkonmi, ale to nie je a ani nebolo naším zámerom, aby sme sa tým hlbšie zaoberali. Lebo nám išlo o to, aby sme si každé štyri roky, v tzv. olympijskom roku, aspoň niekoľkými vetami čo-to o zrode olympijských hier povedali, a tak osviežili pamäť ešte zo školských lavíc, ako vlastne tieto hry vznikli. Veď od r. l896, keď boli v novej ére znova obnovené, ako najvýznamnejšie športové hry už celého sveta, si túto našu pozornosť aj zasluhujú. l0. august 2004 PhDr. Július Suja - Žiak NEMECKO A MMF UŽ NECHCÚ GRÉCKU ĎALEJ POMÁHAŤ. 23.7.2012. Berlín/Brusel. Bankrot Grécka sa stal opäť reálnejším. Jeden z najdôležitejších veriteľov, Nemecko, už nechce podporovať Grékov viac, ako už bolo dohodnuté. Už skôr vyšla správa v liste Der Spiegel, že ani Medzinárodný menový fond (MMF) sa nezúčastní prípadnej ďalšej pomoci Grécku. Nemecký minister hospodárstva Philipp Rösler už nepovažuje vystúpenie Grécka z eurozóny za nepravdepodobné. "Odchod Grécka ma už dávno nedesí," uviedol Rösler minulý týždeň pre ARD. Tiež bol veľmi skeptický v tom, či Atény budú aj naďalej plniť záväzky. Po krátkom čase sa tak opäť nad Gréckom vynárajú otázniky. Zdroje nemeckej vlády podľa Süddeutsche Zeitung uvádzajú, že je "nemysliteľné, aby Merkelová ešte raz raz pred parlamentom žiadala na súhlas tretí balík pomoci Grécku". Podľa zdroja agentúry Reuters sa Grécko snaží o získanie preklenovacieho úveru na pokrytie štátnych výdavkov až do konca septembra. Súčasná finančná pomoc Európskej únie a MMF podľa Grécka vydrží do augusta. Ďalšiu dohodnutú financie však Gréci uvidia najskôr až v septembri. Včerajšie vydanie Der Spiegel informuje, že podľa nemenovaného vysokého úradníka v Bruseli Medzinárodný menový fond odmietol ďalšiu pomoc Grécku. Zástupcovia MMF, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky - tzv. Trojky, kontrolujú reformné kroky Grécka. Krajina by mala dostať pravdepodobne v septembri ďalšiu časť z dohodnutej pomoci vo výške 12,5 miliardy eur. Zástupcovia Trojky by sa mali do Grécka opäť vrátiť 26. júla. Grécky premiér Antonis Samaras sa vyjadril, že predstavitelia Trojky naposledy odišli z Grécka s tým, že krajina sa neriadi úspornými opatreniami a mala by pridať v reformnom programe. Atény by mali podľa dohodnutých podmienok v rokoch 2013 a 2014 ušetriť 11,5 miliardy eur. Vláda v Grécku by však chcela vyjednať zmeny v reformných opatreniach a tento termín chce posunúť na roky 2015 a 2016. Grécko vraj už nezvládne ďalšie uťahovanie opaskov. Podľa odhadov grécka ekonomika, ktorá sa nachádza v hlbokej recesii, aj tento rok klesne takmer o 7 %. Podľa Der Spiegel by viac času Grécku znamenalo ďalšie financie v rozmedzí od 10 do 50 miliárd eur. Avšak väčšina krajín eurozóny už nechce "dotovať" Grécko. Podľa agentúry DPA krajiny ako Fínsko a Holandsko chcú, aby sa zapojil do pomoci aj Medzinárodný menový fond. V piatok sme sa dozvedeli, že Európska centrálna banka (ECB) prestane akceptovať grécke dlhopisy ako zábezpeku za úvery poskytnuté komerčným bankám. To samo o sebe je pochopiteľné, keďže dlhopisy skrachovaného a nepredstaviteľne zadlženého štátu nemajú žiadnu hodnotu. Kto si teraz myslí, že ECB konečne začala dôsledne plniť svoje hlavné poslanie, ktorým je stabilita meny, sa mýli. Po prvé, ide len o plánované ukončenie „buy-back“ schémy, ktorá bola zriadená začiatkom marca z dôvodu, aby ECB nevznikli straty. ECB totiž v rozpore s pravidlami nakúpila grécke dlhopisy a tie potrebovala ochrániť pred stratami, ktoré by vznikli pri februárovom odpustení dlhov Grécku. Po druhé, už koncom februára rozhodla ECB, že potrebnú likviditu je možné čerpať cez ELA úver. ELA znamená Emergency Liquidity Assistance a tieto úvery poskytuje priamo Grécka národná banka. Grécka národná banka teda môže defacto „tlačiť“ peniaze. A po tretie, koncom minulého roka rozhodla ECB, že ako zábezpeku môžu národné banky akceptovať už aj úverové pohľadávky voči firmám, čím ešte viac znížila nároky na zábezpeky. Grékom sa teda nič hrozné nestalo, akurát budú mať o niečo drahšie úvery.