Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


STOICIZMUS. Vznikol koncom IV.stor. pr. Kr. Delí sa na tri obdobia: stará stoya, stredná a nová.Asi v polovici II.storočia jej ídey prenikajú až na Apeninský poloostrov do Ríma. Bolo to v strednom období, keď jej základné tézy, najmä učnie o etike, je ovplyvnené učením Platónovej Akadémie,ale aj filozofiou Aristotela.Nová stoya sa rozvíja zásadne už v dobe rímskej, a v nej prevládajú otázky etické. Zakladateľom stoicizmu je Zenon z Kitia /cca336-264/. Narodil sa na Cypre v meste Kition ako syn obchodníka.A zdá sa, že i on bol obchodník, lebo keď jeho obchodné loďstvo na jednej plavebnej ceste do Atén okolo r. 315 stroskotalo, rozhodol sa, že po otcovi zdedenú profesiu obchodníka zanechá a začal sa v Aténach venovať filozofii. Zo začiatku sa pripojil ku kynikom, až napokon cez stúpencov megarskej školy sa priklonil k učeniu Herakleita z Efezu.Okolo r. 300 pr. Kr.sa rozhodol, že si založí vlastnú filozofickú školu. Jej umiestnenie bolo situované do stĺpovej chodby,ktorá sa nazývala "pestrý sál", takže podľa stĺporadia dostala aj pomenovanie, škola "stoická".Po 72. rokoch života sa Zenon rozhodol svoj život ukončiť tým, že spáchal sebevraždu. Jeho nástupcom sa stal Kleanthes z Assu /331-232 pr. Kr./ Predtým než sa rozhodol venovať filozofii, bol pästným zápasníkom. No keďže žil vyše sto rokov, a jeho pozemská púť sa mu natoľko zunavala, že sa jednoducho rozhodol z tohto sveta dobrovolne odísť, a to spôsobom, že jednoducho začal odmietať stravu. Inak stoickú filozofiu ničím neobohatil, ale iba pokračoval v šlapajách Zenona. Takže konečnú podobu stoickej filozofie dal až Chrisippos zo Soloi./cca 280-205 pr. Kr./ On podobne ako Zenon, tiež vychádzal z učenia kynikov, ale rozvíjal ho o etickú filozofiu Platóna, o logiku a fyzikálne výskumy Aristotela, i Herakleitovho učenia o večnom živlu - oheň, no prevzal aj o jeho "logos" a dynamiku. Napokon za pomoci týchto východiskových zdrojov vytvoril vlastnú, ucelenú koncepciu - svet ako večne živý, rozumný a jednotný celok, ktorý v sebe zahŕňal tri časti: 1.logiku; 2. fyziku; 3. etiku. Istou zvláštnosťou u nich bol oproti predchádzajúcim filozofickým učeniam ich postoj k vlasti,voči ktorému síce prechovávali vernosť a lásku, ale neodmietali ani myšlienky kynika Diogéna, o svetovom štáte, kde by prevládala rovnosť všetkých občanov, no bez súkromného vlastníctva a peňazí.Snáď to bolo motivované aj tým, že filozofi tejto školy nepochádzali zo zámožnejších vrstiev obyvateľstva, a i národnostne neboli všetci Gréci. Takže zrejme aj preto mali bližšie ku kozmopolitnému svetoobčianstvu. A ich utopistické náhľady /zavrhovanie vlastníckych vzťahov a peňazí/ boli zrejme myšlienkovým odrazom, či reakciou na celkový úpadok Grécka, ako aj na rozpad svetovej ríše Alexandra Macedónskeho. No skutočnosť, že vyššie spomenuté tri časti;logiku, fyziku a etiku chápali v nerozlučnej, organickej jednote, bolo správne najmä preto, že proklamovali myšlienku: - "žiť podľa prírody", kde by sa pomocou logiky odstraňovali omyly v myslení, čím by "rozum bol lepšie pripravený k pochopeniu fyzikálnej a etickej sústavy." Pod fyzikou si predstavovali raz telesný organizmus, a druhý raz dušu. Takže v tejto otázke nezaujímali jednoznačné stanovisko, a snáď aj preto ho považovali za zložitý organizmus, ktorý si "vyžaduje ešte hlboké bádanie." Už sme vyššie uviedli, že pri chápaní fyzikálnych problémov vychádzali z Aristotela; teda hmotu chápali v dvojakom význame: 1. ako pasívnu, 2. ako aktívnu hmotu. Z pasívnej sa aktívna stáva vtedy, keď božský princíp "logos" udelí hmote aktivitu, a tým dostáva určitý tvar a určitú kvalitu, prípadne i smer pohybu. No pasívna hmota je bez "určitých" kvalít. Stoici oproti desiatim kvalitám Aristotelovým, ale uznávali iba štyri kvality: 1. substancia, 2. kvalita /u pasívnej hmoty/ 3. určitá kvalita /tú má iba aktívna hmota/, 4.vzťah, ktorý je daný podľa určitej kvality. Stoici boli fatalisti, lebo podľa nich "všetko čo sa vo svete udialo, sa muselo tak stať." Osud je podľa nich prozretelnosť božia. Kozmos to je podľa stoikov obmedzený priestor.A priestor je tá časť kozmu, ktorá je zaplnená vecami. Za Hranicami kozmu existuje už iba prázdno. Logickú časť filozofie delili na rétoriku a dialektiku. V teórii poznania boli síce senzualistami, ale logické myslenie by podľa stoikov malo zmyslové poznanie dokonale preverovať, aby sa vyvarovalo chýb. Rozhodujúci vplyv na život nemá ani tak logika, ako etika. Tá je rozhodujúca, lebo určuje praktickú kvalitu života. Stoici posmrtný život nerozoberali, pretože ich zaujímal iba život svetský. Ten hodnotili takto: "Duša je pneuma" a po oddelení tela môže existovať, no nieje nesmrteľná.Duša sa rozptyľuje v dôsledku dlhej doby...Najdôležitejšie je, aby /človek/ pokorne očakával smrť, lebo tá prichádza ako dôsledok rozkladu prvkov, z ktorých sa organizmus skladá...Veď tak si počína aj príroda, a čo je s ňou v súlade, nemôže byť predsa špatné".U stoikov je "súlad" to samé, čo znamenala u epikurejcov "cnosť. "Ideálnym človekom je podľa Stoy ten, čo stojí "nad materiálnymi vecami", ktorý dokáže "všetko znášať". Sú to proste ľudia, ktorí sú nenároční,strdiemo požívajú potraviny a vôbec celkový ich život je v súlade s prírodou." Rímsky Seneca síce píše, že múdrych ľudí, ktorí by tieto zásady aj dodržiavali je málo, keď píše: "Múdry sa rodí raz za sto rokov. Ostatní sú nerozumní; sú ako húf zvierat." Aj Zenon sníval "o štáte mudrcov...; o štáte, v ktorom bude všeobecné bratstvo medzi národmi." Stoicizmus sa ďalej rozvíjal na pôde rímskej spoločnosti, zachovávajúc východiská gréckeho stoicizmu. Treba pozrieť web.stránku: "Rímsky stoicizmus od Senecu po Marca Aurélia." Július Suja-Žiak