Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Tomas Bacon, anglický filozof

BACON, Francis /1561-1626/. Boli dvaja, ten starší z trinádsteho storočia bol Roger Bacon. Keďže žil v období feudalizmu, bol poplatný svojej dobe, lebo jeho prírodovedné myšlienky boli popretkávané vtedy ešte rozmanitými alchymistickými či magickými predsudkami. No Bacon Francis, bol už zakladateľom novodobej experimentálnej vedy, a ako lord kancelár kráľovnej Alžbety a Jakuba I., bol ako barón z Veluramu zároveň aj strážcom veľkej pečati. Žil v dobe, keď sa Anglicko začalo zmáhať a po pokorení Španielska, ako aj po vypuknutí 30 ročnej vojny, v ktorej najsilnejší kontinentálny súper Nemecko, bolo vyradené zo svetovej politiky, začalo sa Anglicko zbavovať stredovekých pút a stávalo sa svetovou veľmocou. Francis Bacon bol človek ctižiadostivý, ktorý túži po moci a na tejto ceste nepoznal prekážok. Jeho krédom bolo, že poznanie musí smerovať vždy po ovládnutí iných. Preto sa rozhodol, ako sme to už ukázali na iných miestach naších stránok, že sa vôbec nerozpakoval zaútočiť nielen proti filozofii Aristotela v práci Nové organon, ale aj voči vtedajšej knižnej vzdelanosti, scholastike. Jeho základná téza bola, že celé poznanie sa musí sústrediť iba pre život a v prospech človeka; samozrejme že mal na mysli, anglického človeka, ktorý by mal vlastnými silami ovládať a riadiť nielen spoločnosť ale aj prírodu! A táto jeho téza defacto ovplyvnila celú anglickú filozofiu natoľko, že tá prevláda až do dnešných čias. On je vlastne "otcom" anglického empirizmu, lebo razil zásadu, že v poznaní majú rozhodujúce miesto iba fakty a preto navrhoval nevyhnutnú zmenu metód poznania. A základom jeho metódy poznania mala byť indukcia, ktorá je schopná doviesť človeka k novým objavom, lebo len cez ňu ho uchráni rôzným klamom, čiže tzv. idolom, ktorým je človek po celý svoj život vystavený v podobe akýchsi ilúzií. Sú to tieto idoly /klamy/: 1. Idoly rodu - vyjadrujú na ceste poznania také prekážky, ktorým človek podlieha, ak usudzuje o prírode na základe analógie so svojimi vlastnosťami, napríklad teologickými, ktoré vraj vo všetkom vidia účel a cieľ celého ľudstva. No a pretože človek robí potom všetko za týmto účelom, má sklon potom dopredu tento účel prisudzovať všetkému dianiu. 2. Idoly jaskyne sú chyby, ktorých sa človek dopúšťa svojou subjektívnou náklonosťou, sympatiami a antipatiami. Je to zrejme Baconova narážka na Platónove podobenstvo o jaskyni, pretože jedni si viacej všímajú to čím sa veci líšia, druhí zas čím sa zhodujú. Jedni veria v neomylnosť autorít, druhí zas dávajú prednosť iba novému. 3. Idoly trhu, to sú prekážky a klamy, ktoré vznikajú tak, že ľudia si vymieňajú myšlienky iba prostredníctvom slov, ktoré v mnohých prípadoch nevyvierajú z podstaty poznania javov či predmetov, ale vznikajú iba na základe náhodných dojmov o istom predmete či dianí. 4. Idoly divadla, sú také prekážky a klamy v procese poznania, ktoré vo vede vznikajú nekritickým preberaním aj mylných názorov. Nie sú nám vrodené, ale vznikajú vtedy, ak sa rozum podriadí chybným názorom. Bacon považoval za základ správneho poznania iba empirickú metódu indukcie, ktorá by bola tesne spojená s analýzou. Dedukciu neodvrhoval, ale ju považoval za metódu, pomocou ktorej odvodzujeme a vysvetľujeme veci. Francis Bacon bol typický renesančný mysliteĺ, ktorý sa ešte celkom nezbavil mechanického chápania a nazerania na svet. Nemal pochopenie pre najskvelejšie vedecké úspechy na svet svojej doby, či už to boli Galileove objavy v astronómii, alebo aj Keplerove názory.Bolo tomu tak aj preto, že hviezdy ho ako vzdialené vesmírne telesá nezaujímali, lebo zrejme pre človeka, podľa neho, nemali veľký význam. Vo svojej Novej Atlantíde, ale predbehol aj najväčšieho francúzskeho fantastu J. Verna, keď už dvesto rokov pred ním vo svojej utópii svetu predstavuje parné stroje, automobily, podmorské člny, telefón, ba dokonca aj lietadla či ľudské roboty. Bacon vôbec bol človek veľkých predsavzatí, keď napríklad ešte vo svojom dosť mladom veku mal už veľké ambície, že vypracuje monumentálne dielo o Veľkej obnove vied, ktoré malo mať šesť dielov, no podarilo sa mu zrealizovať z toho množstva iba dva diely a to: O dôstojnosti a pokroku vied, a už tu spomenuté, Nové organon.