Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


RUSSELL Bertrand /1872-1970/ - anglický filozof, matematik a verejný činiteľ. Tento filozof, matematik a logik sa významnym spôsobom pričinil o rozvoj modernej matematickej logiky, keď Abélardovu logiku vzťahov z 12.storočia - v polemike so stredovekým scholastickým realizmom - rozvinul do podoby modernej logiky vzťahov. Vo svojej práci, Problémy filozofie /The problems of philosophy/, objasňuje medzi pojmami vzťah "v", čo poníma tak, že tieto vzťahy existujú nezávisle na subjekte, teda na myslení, s čím sa v tejto otázke stotožňuje s francúzskym filozofom a milostným prozaikom P. Abélardom. No niektorí filozofi sú iného názoru, keď tvrdia, že jeho logika skôr vyvierá z Husserlovho logicizmu, a pritom sa odvolávajú na jeho prácu Fenomenológia a existencializmus.Pravdou však zostáva, že pri riešení jeho problému mu podnetom k novému poňatiu logického vzťahu nebola, napr. subjektivistická logika I. Kanta, ale práve P. Abélarda. Rovnako, ako je aj to pravdou, že Russell bol obdivovateľom najmä logiky G.W. Leibniza. Čo sa zdá byť celkom prirodzené, lebo to bol vlastne Leibniz, ktorý sa na prahu nového veku /2. polovica 17.stor./ začal vážnejšie zaoberať matematickou logikou, keď v jeho poňatí pojmové myslenie by malo byť nahradené algebraickou symbolikou v podobe značiek a formuliek. Napokon ak si uvedomíme, že Leibniz ako francúzky píšúci filozof, i keď Nemec, dobre poznal matematické diela R. Descarta, pretože keď tento veľký Kartezián umrel, on mal iba štyri roky. No bolo to ale obdobie najväčšej Descartovej slávy, akú vtedy tento učenec vo vede a filozofii dosiahol; a to práve v oblasti analytickej geometrie. A bol to on, čo odvrhol ešte dovtedy rôzné mauálne formy, ako kreslenie, rysovanie a iné, ktoré nahradil rovnicami. Preto bolo zákonité, že filozofia 17.storočia zauzlená Leibnizom do podoby matematickej logiky, bola celkom prirodzene Russellom v 20. storočí bohato zúročená. Takže vzťahová logika a svet obsiahnuteľnosti, či implikácie, sa stali základom Russellovej logiky. A navyše, organicky nadviazal, ako pokračovateľ anglického pozitivizmu, práve týmto svojim logickým pozitivizmom, na filozofiu J. S. Milla a H. Spencera. Okrem toho, že rozpracoval matematickú logiku do podoby modernej vedy, bol aj vynikajúcim teoretikom etiky. A bola to práve táto filozofická disciplína, ktorá ho snáď najviac preslávila vo svete. Vo svojej knihe, Manželstvo a mravnosť /Marriage and morals/, ktorá je preložená aj do češtiny, Russell považuje jednu z najvýznamnejších hodnôt ľudstva - lásku. Hovorí, že je to jediné východisko z osamelosti, ktorou trpia rovnako ženy ako muži po celý svoj život a zastáva názor; že láska je vtedy pravá, keď ruší hranice medzi dvoma bytosťami - ženou a mužom, a to tým spôsobom, že z dvoch bytostí vytvára jeden celok, t. z. novú bytosť. Bez lásky sa nedá uspokojiť pohlavný inštinkt, ak nie je na tomto vzťahu zúčastnená ľudská bytosť po duchovnej i telesnej stránke. Obapolná láska to je to nakrajšie a najlepšie čo ľudský život môže človeku dať. Podľa neho je nesprávna taká výchova v rodinách, kde odmala sú deti vedené k pocitu viny, hanby a strachu, lebo to neskôr môže človeka veľmi negatívne poznamenať na celý zbytok jeho života. Je výborné a žiadúce, aby sa manželia milovali úprimnou láskou a mali radi jeden druhého tak dokonale, že žiaden z nich nie je v pokušení nadväzovať nové známosti. Dobrý život sa nemôže zakladať na strachu, zákazoch a upodozrievaniach toho druhého. Bol aj veľkým nositeľom mierových myšlienok a zásad; napríklad spolu s Einsteinom navrhol stretnutie vedcov z celého sveta z oboch strán "železnej opony", kde by sa prejednali otázky nebezpečenstva atómovej vojny, lebo jej vypuknutie by znamenalo pre svet totálnu skazu. Jeho hlavné matematicko-logické diela sú: Princípy matematiky a Principia mathematica, čo napísal spolu s N. Whiteheadom. Svoje názory noetické sú obsahnuté v knihách: Naše poznanie vonkajšieho sveta a Analýza ducha a Analýza hmoty. No a z medzivojnového obdobia je to práca:Princípy sociálnej rekonštrukcie. J. Suja-Žiak