Našiel sa recept na krízu EÚ...? 2./ Sarkozy žiada o pomoc Čínu;Rusko ide do WTO; FED znovu podporí ekonomiku USA...
Banky odpíšu 50 percent gréckeho dlhu. Euroval sa zvýši, Slovensko má výnimku.
Samit v Bruseli: Banky odpíšu 50 percent gréckeho dlhu.
Euópski lídri v Bruseli sa dohodli, ako budú bojovať proti dlhovej kríze.
08:57 | Dnes 27.10.2011 | Aktualizované | Stanislava Luppová.
Brusel - V Bruseli skončil jeden z najdôležitejších samitov Starého kontinentu. Európska sedemnástka našla riešenia ako pomôcť Grécku s dlhovými problémami.
Súkromní veritelia Grécka odpíšu 50 percent dlhu, vďaka čomu sa zadlženie krajiny zníži o 100 miliárd eur a zároveň sa tak umožní spustenie novej oficiálnej pomoci Grécku v rovnakej výške.
Po skončení rokovania lídrov eurozóny, ktoré trvalo od stredy, /dňa 26.10.2011/ večera do dnešných ranných hodín, to potvrdil stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Informovali o tom agentúry Reuters a AP. Súčasťou dohody je aj to, že veriteľské štáty odpustia Grécku ďalších 30 miliárd eur. "Našim cieľom je znížiť do roku 2020 grécky dlh na úroveň 120 percent HDP. Som veľmi spokojná s výsledkom. Svet sa na nás dnes pozeral a my sme ukázali, že vieme robiť správne rozhodnutia," pochvaľovala si po samite Merkelová.
Merkelová sa spolu s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym stretla s bankármi v noci, aby vyjednali, koľko sa odstrihne z gréckeho dlhu. Napokon sa dohodli. "Na konci sme dali len jednu ponuku," povedala Merkelová podľa Financial Times Deutschland.
Dohoda podľa gréckeho premiéra Georgea Papandrea znamená, že dlh krajiny sa dostane na udržateľnú úroveň. Grécko sa zároveň zaviazalo, že od budúceho roka nebude vytvárať žiadne primárne deficity, teda rozpočet bez započítania splácania dlhu nebude v mínuse.
Navýšenie eurovalu na bilión eur.
Lídri eurozóny sa zhodli na tom, že sa euroval navýši na jeden bilión eur. Použije sa na to tzv. páka. Znamená to, že sa vydajú dlhopisy, ktoré budú niesť garancie, že stratu do výšky 20 percent zatiahne euroval.
"Slovensko sa tohto programu navýšenia nezúčastní. Slovenská republika má výnimku a bude sa zúčastňovať tohto programu len v tých intenciách, ako sa pôvodne zaviazala. O nič viac," vyhlásila premiérka Iveta Radičová a dodala, že sme jediná krajina eurozóny, ktorá si vymohla z tohto programu výnimku.
Ešte v nedeľu sa hovorilo aj o možnosti, že euroval si bude požičiavať peniaze od Európskej centrálnej banky. To sa neskôr zavrhlo, definitívne to zmietol zo stola aj nemecký parlament tesne pred schôdzkou európskych lídrov.
Rekapitalizácia bánk v suchu.
Politici sa na stretnutí 27 lídrov Európskej únie tiež dohodli na rekapitalizácii bánk. Peňažné ústavy by mali svoj kapitál navýšiť o 106 miliárd eur.
Banky by mali do polovice budúceho roka mať kapitálovú primeranosť (pomer kapitálu k rizikovo váženým aktívam) na deviatich percentách. Bankové domy, ktoré túto hranicu nedosiahnu, nebudú môcť vyplácať pre svoj manažment dividendy, až kým svoje imanie nenavýšia tak, ako to vyžaduje Únia, informoval novinárov český premiér Petr Nečas.
Svoj kapitál by malo navyšovať 90 európskych bankových domov. Peňažné ústavy si majú tieto prostriedky nájsť sami, štátna pomoc alebo peniaze z eurovalu majú byť len alternatívy, ak sa im to nepodarí.
Politici by mali rozhodnúť, koľko percent gréckeho dlhu sa odpíše.
Podľa Európskeho bankového dozoru potrebujú európske banky 106 miliárd eur. Grécke peňažné ústavy 30 miliárd eur, španielske viac než 26 miliárd, portugalské zhruba osem miliárd. Talianskym bankovým domom chýba takmer 15 miliárd eur, francúzskym bezmála deväť a nemeckým vyše päť miliárd eur.
Radičová očakávala dohodu.
Tesne pred odletom do Bruselu sa premiérka Radičová zúčastnila rokovania parlamentného výboru pre európske záležitosti. Na ňom vyhlásila, že Slovensko nebude súhlasiť s tým, aby mohli problémové európske banky čerpať peniaze od svojich bohatších dcérskych bánk.
Slovensko dlh našimi úsporami/teda občanov/ platiť odmieta.
Radičová zdôraznila, že túto klauzulu iniciovalo Slovensko. "Toto opatrenie sa stretlo s porozumením ostatných členských štátov," povedala premiérka.
Predsedníčka vlády tiež nesúhlasí, aby sa zjednocovali európske daňové politiky, chce aby si štáty výšku daní určovali samé. "Pripravujú sa návrhy, že problémové krajiny si budú musieť nechať schvaľovať návrhy štátneho rozpočtu," prezradila premiérka, o čom sa bavia politici na európskej pôde.
Slovensko má výnimku z pomoci Grécku.
A tak Slovensko nebude musieť požičiavať ďalšie peniaze Grécku, navýšenie eurovalu ale podporíme.
Brusel - Odpísanie polovice gréckeho dlhu, rekapitalizácia bánk, biliónový euroval. Na týchto dôležitých bodoch sa v uplynulých hodinách dohodli predsedovia vlád a prezidenti krajín, ktoré platia eurom.
Súčasťou balíčka opatrení je aj pomoc pre Grécko, ktorá bude vyššia o 21 miliárd eur, Slovensko sa tejto pomoci nezúčastní, informovala po bruselskej schôdzke na tlačovej konferencii premiérka Iveta Radičová.
Pomoc Grécku.
Na samite sa dohodlo odpísanie 50 percent gréckeho dlhu. Znamená to, že súkromní investori sa zrieknu sto miliárd eur. V gréckych dlhopisoch majú slovenské banky zainvestovaných zhruba pol miliardy eur.
Radičová:
Okrem toho bude Grécko potrebovať ďalšie peniaze, Slovensko sa však tejto pomoci nezúčastní. Podľa premiérky Ivety Radičovej to bude pre Slovensko znamenať, že ušetríme zhruba 200 miliónov eur.
"Takáto účasť je sprevádzaná vyššími nárokmi na verejné zdroje Grécka, chcem vám oznámiť, že tieto vyššie finančné zdroje sa Slovenskej republiky nedotýkajú. Výsledkom môjho rokovania s predstaviteľmi eurozóny je, že Slovenská republika má v tejto účasti výnimku," vyhlásila premiérka.
Mikloš s Ficom: Neušetríme nič...
Opačný názor však má minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho v tomto prípade Slovensko vôbec neušetrí. O čo menej dá totiž SR na pomoc pre Grécko, o to sa navýši jej participácia pre iných.
"Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 % zo 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme," podotkol.
"Vyjadrila som sa jasne, peniaze nepôjdu na navýšenie pre Grécko, tie peniaze sú v eurovale. Neviem, prečo treba posúvať vyjadrenia," zareagovala premiérka na Miklošove slová v lietadle na ceste zo samitu v Bruseli.
V tejto otázke sa minister financií dočkal podpory aj zo strany predsedu Smeru-SD Roberta Fica. ten totiž rovnako tvrdí, že Slovensko neušetrí ani cent.
"Náš podiel na eurovale zostáva nemenný. Budeme ho totiž musieť použiť inde. Peniaze, ktoré nepôjdu do Grécka, pôjdu nejakej inej krajine, ktorá by mohla potrebovať pomoc," skonštatoval Fico.
Rekapitalizácia bánk.
Politici sa na stretnutí 27 lídrov Európskej únie tiež dohodli na rekapitalizácii bánk. Peňažné ústavy by mali svoj kapitál navýšiť o 106 miliárd eur.
Banky by mali do polovice budúceho roka mať kapitálovú primeranosť (pomer kapitálu k rizikovo váženým aktívam) na deviatich percentách. Bankové domy, ktoré túto hranicu nedosiahnu, nebudú môcť vyplácať pre svoj manažment dividendy, až kým svoje imanie nenavýšia tak, ako to vyžaduje Únia.
"Ďalšie nariadenie bude riešiť nemožnosť navyšovania základného imania materských bánk cez dcérske banky. Táto časť dohody je pre Slovensko veľmi dôležitá, aby nenastal odliv kapitálu z bánk na Slovensku," pripomenula Radičová.
Biliónový euroval.
Politici tiež vyrokovali, aby mal euroval kapacitu jedného bilióna eur, a to bez toho, aby museli parlamenty jednotlivých krajín euroval znova navyšovať. Práve kvôli zmenám v prvom eurovale padla vláda Ivety Radičovej.
Záchranná sieť sa nafúkne iným spôsobom, jednou z možností je využitie tzv. pákového efektu. Lídri sa však zatiaľ nedohodli, akým spôsobom to urobia. Nechali to na ďalšie rokovania.
Euroval nemusí byť všeliekom proti dlhovej kríze.
"Technicita bude vyriešená na úrovni ministrov financií v novembri," povedala premiérka.
Premiérka tiež dodala, že Lisabonská zmluva sa zrejme otvárať nebude, a ak, tak sa bude vzťahovať len na posilnenie fiškálnych pravidiel. Radičová sa tiež vyjadrila k harmonizácii daní v Európe, nie je proti zjednoteniu nepriamych daní.
Zlomový samit.
"Európa má za sebou veľmi ťažké obdobie. Presne sme pomenovali, čo spôsobilo krízu, opatrenia sú o budúcnosti, aby sa takéto problémy neopakovali, aby sme sa kríze vyhli," povedala o dlhom nočnom rokovaní predsedníčka slovenskej vlády.
Podľa premiérky bol samit európskych lídrov zlomový.
"Zlomový bol práve v tom, že padli tie najzásadnejšie dohody, ako napríklad, že potrebujeme mať koordinované ekonomiky na ekonomický rast. Zlomovosť je v nových pravidlách, v nových princípoch, je to obrovský posun vo fungovaní v Európskej únii aj v eurovale," povedala premiérka na ceste do vlasti.
Radičová verí, že to, na čom sa štátnici dohodli, by mohlo spraviť dlhovej kríze škrt cez rozpočet.
"Pokiaľ sa tie nástroje, ktoré sa dohodnú, začnú veľmi rýchle realizovať, tak by to mohlo začať fungovať, lebo je to celý balík, od bánk cez naštarovanie hospodárskeho rastu," dodala predsedníčka vlády.
------------------------------------------------------------------Poznámka: České denníky priniesli nadpisy ako: "Sarkozy, Merkelová a Juncker klekli na banky jako mafiáni...Banky dostaly během nočního summitu eurozóny v Bruselu nabídku jak vystřiženou z mafiánského filmu,..."
Tu sa mi žiada pripomenúť, že na takéto ich počínanie zrejme najviac zapôsobila revolúcia na Islande,kde ľudia jasne povedali, kto nesie za krízu najväčší podiel...!
------------------------------------------------------------------
2./2./Sarkózy požiada o pomoc Čínu?
Sarkozy kôli peniazom zavolá čínskemu prezidentovi.
09:15 | Dnes 28.10.2011 | TASR
Brusel - Francúzsko nemá námietky proti tomu, aby Čína finančne pomohla eurozóne v jej úsilí o prekonanie krízy. Povedal to zdroj blízky francúzskej vláde prítomný v stredu 26.októbra večer večer na samite eurozóny.
Francúzsky prezident má vo štvrtok v tejto súvislosti telefonicky hovoriť s čínskym prezidentom Chu Ťin-tchaom, uvádza informačný portál belgickej televíznej a rozhlasovej stanice RTBF.
Veľké rozvojové ekonomiky, na čele s Čínou, v stredu prejavili záujem o európsky dopyt po finančnej pomoci zvonku, uvádza RTBF s tým, že je to náznak toho, že Európa vlastnými silami nestíha riešiť dlhovú krízu aj keď sa európski lídri dlhodobo snažili presvedčiť okolie, že túto krízu zvládnu sami.
Teraz je už všetko jasné, uvádza RTBF, lebo európski štátnici dospeli k názoru, že nedokážu postaviť dostatočne silný finančný val na zabránenie šírenia krízy z jednej krajiny na druhú, ochranný mechanizmus, ktorý by zabránil prepuknutiu krízy najmä v Taliansku, čo by okamžite ohrozilo celú menovú úniu.
RUSKO IDE DO WTO.
Medvedev: RF sa začiatkom augusta stane právoplatným členom Svetovej obchodnej organizácie.
7.06.2012, 16:35
Rusko sa začiatkom augusta daného roku stane právoplatným členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Na zasadnutí vlády o tom informoval premiér RF Dmitrij Medvedev.
Predseda vlády poznamenal, že pred vstupom Ruska do WTO sa musia pripraviť plány adaptácie jednotlivých odvetví ruského hospodárstva k podmienkam členstva v danej organizácii. Pričom zdôraznil, že po pripojení sa k WTO "budeme plniť dohodnuté povinnosti a podmienky a ďalšie povinnosti neprevezmeme“.
FED ZNOVU PODPORÍ EKONOMIKU USA, KEĎ TO BUDE POTREBA...
Washington 8.6.2012.
Americká centrálna banka Fed je pripravená podporiť ekonomiku, ak to bude potrebné, uviedol šéf Federálneho rezervného systému (Fed) Ben Bernanke.
Nesignalizoval však, či banka v blízkom čase pristúpi k ďalším monetárnym stimulom. Bernanke povedal v americkom Kongrese, že Fed monitoruje "veľké riziká" ohrozujúce zotavenie ekonomiky USA spojené s európskou dlhovou a bankovou krízou.
"Federálny rezervný systém je naďalej pripravený konať, ak to bude potrebné, aby chránil americkú ekonomiku, ak by finančné turbulencie eskalovali," uviedol Bernanke.
Slabé minulotýždňové údaje z amerického trhu práce a prehĺbenie krízy v eurozóne podporili špekulácie, že Fed opäť prijme opatrenia na podporu krehkej ekonomiky. Podľa Bernankeho sú však vyhliadky amerického vývozu aj napriek európskej kríze dobré.
Ekonomika USA by mala v najbližších kvartáloch pokračovať v miernom raste, myslí si Bernanke. Poukázal predovšetkým na zvyšovanie spotrebiteľských výdavkov, na ktoré pripadá v Spojených štátoch až 70 % ekonomickej aktivity. Prekážkou oživenia je predovšetkým európska dlhová kríza a realitný trh.
Európa podľa šéfa Fed síce už prijala celý rad opatrení, ale zrejme bude potrebné vytvorenie fiškálnej únie v eurozóne. Dodal, že situácia amerických bánk sa síce zlepšila, ale európska kríza predstavuje veľké riziko aj pre americký finančný systém a ekonomiku. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
Poz.: Autor web.stránok sa pýta: Ako podporiť? Snáď nie tak ako v dobe Reaganovej vlády, keď USA začínala s "hviezdnými vojnnami" a po vyčerpaní štátnej pokladnice začala napokon FED neobmedzene tlačiť nekryté doláre, ktoré v konečnom dôsledku majú na svedomí aj súčasnú zadĺžennosť USA, ktorá presahuje biliónovú hranicu dolárov a má na svedomí aj túto krízu?!!