Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


A je po volbách, alebo ako prehrať vyhrané voľby...

A je po voľbách...! Podobný článok, len s výstižnejším názvom, "Ako je možné prehrať vyhrané voľby", som si pred časom prečítal na českom internetovom portále Czechfreepress, a ku podivu presne tak dopadli aj tieto naše voľby u nás na Slovensku, len s tým rozdielom, že politická strana SMER-SD vyhrala so značne väčším rozdielom než ČSSD. O to viac musela byť slovenská verejnosť sklamaná, keď jej 35-percentná voličská základňa, ktorá svoj hlas dala Smeru-SD, sa na istú dobu na vládnej moci podieľať nebude. Veru, aj to sa vo voľbách stáva, najmä ak víťazná strana nemá partnera, s ktorým by mala vytvoriť parlamentnú väčšinu. Teraz treba iba dúfať, že si aj v opozícii bude strana SMER-SD počínať sociálne, národne, ale aj kresťansky. To kresťanstvo pripomínam najmä preto, lebo si myslím, že SDKÚ ako libarálna strana akosi kresťanskodemokratické a konzervatívne hodnoty doteraz skôr odmietala ako by ich podporovala i keď vo svojom názve si to "kresťanské" stále ponecháva. Celkom jasne sa to potvrdilo pred štyrmi rokmi, keď Dzurindova vláda odmietla podporiť KDH v otázke zmluvy s Vatikánom "o výhrade svedomia", načo KDH odstúpila z vlády. No i napriek tejto skutočnosti kresťansko-konzervatívni lídri dúfajú,/teda KDH/ že tentokrát ich tá istá liberálna strana, teda SDKÚ už podporí.Ale v KDH sú niektorí jej čelní predstavitelia, ktorí dobre vedia čo ich do tejto koalície priťahuje. A to aj napriek tomu, že teraz do koalície pribudla ďalšia politická strana, ktorá je v otázkach etiky ešte liberálnejšia ak nechceme povedať až bezbrehá, a to je SaS. Ani strana Most-Híd nebude naklonená programu KDH, lebo tá prevezme aj niektoré body z programu SMK, o presadzovanie ktorých sa bude všemožne usilovať, i keď to bude na úkor väčšinového, a teda štátotvorného národa, vďaka ktorému môže táto strana pôsobiť ako politický subjekt vo zvrcholovej politike SR. Súčasnej a vedúcej koaličnej pravicovej strane SDKÚ, kam pribudla nová politická strana SaS, sa už len ťažko dá veriť, pretože v dobe svojho vládneho pôsobonia sa v otázkach obhajoby národnych záujmov jej lídri ukázali ako nezodpovední hazardéri.V parlamente by preto strana SMER-SD svoj poslanecký potenciál v kontradikcii k parlamentnej pravici, mala tieto skutočnosti využíť k dôslednej parlamentnej kritike. Áno, aj takéto sú pravidlá demokracie, kde obhajoba štátnych záujmov má zvrchované postavenie nad akýmsi liberalisticko virtuálnym svetoobčianstvom. V ďalšom štvoročnom období nová koalícia svojim programovým vyhlásením bude musieť občanom ukázať ako si ctí ich názory,blaho a jeho spokojnosť. Najmä korupčné praktiky a súdne prieťahy sú veľkým tŕnom v oku nám všetkým, lebo nás to znepokojuje a gniavi už niekoľko volebných období, pritom žiadna z doterajších vlád si s tým nevie rady. Preto pochybujem, žeby terajšia nová koalícia v tejto problematike pokročila dopredu. Skôr si myslím, že sa bude pri každej príležitosti iba odvolávať a zvaľovať vinu na minulú vládu, lebo tento štýl si bohužiaľ osvojili ako ľavicové, tak predovšetkým aj pravicové strany, namiesto toho, aby problémy riešili. V súčasnej konštelácii je potom isté, že prinajmenej polovicu proklamovaných sľubov /téz/ dané svojim voličom, táto vláda nesplní a presunie ich do tzv. strednodobého horizontu. A to v podstate znamená do zabudnutia. Podobný postup je možné očakávať aj v otázke znižovania dlhu a finančného schodku ako najčastejšie opakovaného predvolebného argumentu. Takže k voličom sa nezachovajú veru férovo, a ja iba dúfam, že im to občania pri ďalších voľbách spočítajú a vystavia spravodlivý účet. Nateraz nám nezostáva nič iné, než žiť v očakávaní a v nádeji, či sa im v tejto pozliepanej štvorkoalícii s tak pestrým a protirečivým programom jednotlivých politických strán, vôbec niečo v prospech národa podarí spraviť?! Treba veriť, že aspoň na tretine z tých vytýčených téz by sa mali zhodnúť. Viem,že najradšej by okamžite začali privatizovať...?! Mám však pocit, že skôr než sa tak stane, veľa dní a týždňov sa premrhá výčitkami na adresu starej vlády čo všetko zle porobili, lebo ich prvoradou úlohou bude všakovakými spôsobmi sa svojim voličom ospravedlňovať zato, prečo nemôžu splniť svoje sľuby a hlavne, prečo dôležité body programových vyhlásení jednotlivých koaličných strán, na ktorých nalákali voličov, nemôžu splniť. Mňa však pri týchto voľbách ani tak neprekvapila táto pozliepaná stredopravá koalícia, ako ma prekvapila najstaršia politická strana na našej novodobej politickej scéne, a síce ĽS-HZDS, či vlastne jej predseda, Vladimír Mečiar. Je to už po druhýkrát čo mu voliči aj de facto potvrdili, že jeho mienka a presvedčenie nemusí byť vždy v súlade s objektívným dianím v spoločnosti, ktoré sa nespráva tak ako si to tento politik želá. On si ale nechce zanič na svete uvedomiť, že dianie v spoločnosti sa odohráva veľakrát nezávisle na vôli či želaniach aj tých zdanlivo najmocnejších lídrov, ktorí si za žiadnu cenu nepriznávajú svoje omyly a chyby. Voliči už pri voľbe na funkciu prezidenta pánu Mečiarovi dali jasne na javo, že si ho v čele štátu neprajú. No on je zrejme nepoučiteľný a nenapraviteľný. Tvrdošijne nás aj pred týmito voľbami vždy presviedčal, že preferencie, ktoré v prieskumoch naznačovali, že ĽS-HZDS neprekročí parlamentné kvórum, sú nedôveryhodné, a že on verí v dvojciferné číslo, ktoré jeho hnutie v týchto parlamentných voľbách dostane. Napriek tomu sa tak nestalo a súdny človek sa potom iba pýta, ako je to možné, že jeho hnutie nedosiahlo ani tých 5% hlasov, ktoré by ho posunuli do parlamentných lavíc?! Veď on na otázky redaktorov so stoickou istotou vždy opakovane odpovedal, že svojim voličom verí a iné ako dvojciferné číslo nepripúšťa. Pán Mečiar ale vie byť niekedy aj vtipkár, a kdekomu by mohol teraz oponovať, že jeho hnutie vlastne dosiahlo to, čo on predpovedal, ibaže to dvojciferné číslo nemyslel pred desatinou čiarkou, ale za desatinou čiarkou. A keďže on je neomylný, tak aj tentokrát mal pravdu. Druhou politickou stranou, ktorá dopadla podobne ako ĽS-HZDS, je aj SMK, teda politická stran založená na etnickom princípe. Jej voliči dali lídrom SMK a menovite P. Csákimu jasne najavo, že vyvolávanie nacionalistických vášní si neprajú, rovnako, ako si neprajú ani oživovanie iredentistických ambícií a všetky tie snahy o vytvorenie veľkého Maďarska v Karpatskej kotline. No a keď sme už pritom vyvolávaní rôznych etnických vášní a duchov, tak nemôžeme obísť ani SNS. Tá sa síce ešte tentokrát do parlementu dostala, ale iba veľmi tesne, a takpovediac s odretými bokmi. No ak sa v jej vedení nespravia potrebné personálne zmeny, tak za štyri roky to s ňou môže dopadnúť rovnako ako s SMK či ĽS-HZDS. Ďalšou politickou stranou, vlastne hnutím, ktoré podľa mňa síce zatiaľ ešte stabilnú voličskú základňu má, ale nie som si dosť istý, či tento stav bude aj naďalej uspokojivý. Lebo určitá nespokojnosť na strane voličov pri poslednom rozhodnutí vedenia, pridať sa ku koalícii s SaS, je prinajmenej ťažko pochopiteľná.Preto iba čas ukáže, či lídri KDH sa vydali tou správnou cestou, čo pri poslednom televíznom vystúpení spochybnil aj sám jej zakladateľ, J. Čarnogurský. Zaujímavým úkazom pri všetkých doterajších voľbách je ešte aj ďalší fakt, a to ten, že napríklad lídri menších politických strán, či už "starých", ale aj tých nových, sa vždy dopúšťajú jednej a tej istej chyby; a tá vyviera z ich subjektívneho, a nerozpakujem sa povedať i egoistického presvedčenia, že získajú aspoň to vytúžené kvórum, ktoré by ich posunulo do parlamentných lavíc. V tomto prípade mám na mysli tie straničky, ktoré sú orientované svojím programom doľava. Ich egoizmus a presvedčenie, že budú štyri roky sedieť v parlamente a za "ťažko zarobené" peniažky dostanú k tomu ešte aj rôzné výhody; ako poslaneckú imunitu, mať asistentov, lacný prenájom bytov, či robiť si výhodné nákupy v parlamentonom bufete a ako poslanci rozhodovať aj o tých najdôležitejších veciach štátu - o čom predtým iba tajne a dlho snívali,- sa im konečne splnia. No ako už vieme, tento sen sa im nesplnil. Tomu by sa však pri triezvejšom uvažovaní dalo predísť, najmä ak by svoje sily ešte pred voľbami spojili so zvoliteľnou stranou. Samozrejme, ak by si to tá ktorá zvoliteľná strana priala. Na pravej strane politického spektra sa to dvom malým stranám aj podarilo; jedna nová, "Obyčajní ľudia," a tá druhá, síce zložená zo starých svetoobčanov, ale poučená chybami minulosti, sa v pravý čas predsa len pridali k jednej alebo druhej zvoliteľnej pravicovej strane. Najmä spomenutá stranička "Obyčajní ľudia", tí veru neváhali a v predvolebnom boji využili všetky možné prostriedky, aj tie, ktoré hraničia s etickými princípmi. Veď uchýliť sa pod krídla liberálno extrémnej SaS a posilniť tak preferencie tejto strany, v ktorej sú sústredení ľudia rôzného razenia, nemôže spraviť každý, ale iba človek chorobne túžiaci po moci. Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS si štandardne na pravej strane politického spektra udržiavala druhé miesto, i keď ku podivu po tých nešťastných kauzách, keď si vyslúžila i dosť nelichotivý prívlastok "schránková" strana, vlastne obišla až neočakávane dobre a bez väčšej ujmy. Lebo s jej kauzami o praní peńazí, dnes prokuratúra mlčí, nič sa nevyšetruje, národ o ničom nevie a všetko ide po starom akoby sa ani nič nebolo stalo?! No a keď by predseda tejto strany obdržal ešte aj ministerské kreslo, tak to už naozaj verím, že v tej politike je možné všetko! Vieme síce, že táto politická strana sa rada prezentuje ako strana expertov na veľa vecí; veď si iba predstavme, že napr.taký pán I. Mikloš, dňa 20.6.2010, veľmi horlivo v televíznej debate presviedčal pani moderátorku Puškárovú o tom, že celé Slovensko už nie je červené, ale modré! A veru ani neviem prečo s tým vyrukoval, lebo takú otázku nedostal. Takže naozaj jeho horlivosť som len ťažko chápal. Ale keďže zrejme rád vnucuje svoje myšlenky iným, tak skutočnosť, že vo všetkých krajoch na Slovensku okrem Bratislavy dostala strana Smer-SD najviac hlasov, chcel týmto spôsobom dať verbálne všetkým najavo, že to nie je pravda. No a opakoval to s takým dôrazom a horlivosťou, že som si vtedy pomyslel, ach bože, veď ten človek sa správa ako ešte nedávno komunistickí demagógovia, ktorí pri Husákových previerkach po r. 1969 kdekoho presviedčali o tom, že kto nie je skutočný marxista či komunista, a svojimi postojmi to nedáva aj jasne najavo, tak taký človek nemôže byť preverený a treba sa s ním raz navždy rozlúčiť! No a pod tou rozlúčkou sa rozumelo aj to, že ho súdruhovia rýchlo poslali k lopate, a to aj napriek tomu, že mal vysokoškolskú kvalifikáciu. A takých ľudí bolo na tisíce! Takže súdny človek sa potom iba pýta, dokedy nás ešte budú niektorí politici nálepkovať a presviedčať o tom, že táto naša spoločnosť je taká alebo onaká a celé toto dianie okolo nás, nám budú vykresľovať bipolárne; ako čierno-biele či červeno-modré a s demgogickou žlčovou zaťatosťou či nenávisťou, budú svoje videnie vnucovať aj ostatným?! Nechýstaju sa títo pohrobkovia starých komunistických demagógov, podľa straníckeho trička či je "modré" alebo "červené", obsadzovať aj v súčasnosti lepšie platené miesta v štátnej a verejnoprávnej správe len tým svojim, tak ako to robili ešte pred dvadtsiatimi rokmi ich predchodcovia v službách Brežneva na čele s G. Husákom?!