Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Ktorá z ídeových koncepcií prevládne v postmoderne?

Všimol som si, že v oblasti filozofických diskúsií niektorí myslitelia sa zamýšľajú aj nad tým, ktorá z ídeových koncepcií prevládne v nastávajúcej postmoderne; bude to pragmatizmus či vlastne neopragmatizmus, alebo neomarxizmus? V období globalizujúcej sa Európy sa vytvára priestor pre obsahovú orientáciou spomenutých koncepcií, najmä akým spôsobom a v ktorých oblastiach vo väčšej či menšej miere poznačia svojim obsahom posmedernizmus. Je síce pravda, že postmodernizmus vo väčšej miere vychádza z pragmatizmu, ale v niektorých prípadoch jeho proklamované tézy sú pre zachovanie života spoločnosti skôr jeho ohrozením ako perspektívnym riešením životaschopnosti. A práve v tom spočíva väčšia pozícia pre uplatnenie sa neomarxizmu. A ktoré by to mohli byť oblasti, nám v náznakoch môže naznačiť aj tento prehľad obidvoma koncepciami: 1/ PRAGMATIZMUS - /Pierce, James, Dewey a ď., pozri aj článok na osobitnej web. stránke tohto súboru pod rovnakým názvom./ No napriek spomenutému článku uveďme si aspoň heslovite jeho niektoré hlavné myšlienky: * Je to filozofia činu a úžitku z konca 19. storočia; * Pragmatizmus nechcel byť obyčajnou filozofiou, ale sa usiloval byť metódou poznania a programom na vytváranie svetonázoru a morálky novej americkej spoločnosti pri zlepšovaní jej života podľa potrieb a želaní ľudí; * Pragmatizmus zovšeobecnil nový pohľad vedy na svet:chápe ho ako stály, nekonečný proces, nepodriadený nijakému cieľu alebo vôli nejakej vyššej bytosti, pretože svet je tým, čo z neho urobí človek. Tým je určené aj pragmatické chápanie mravnosti: keď nie je len jeden cieľ, nie je ani len jedno dobro, lebo čo je pre jedného užitočné, inému môže škodiť, preto dobro je to, čo napomáha praktickej činnosti človeka a to samé platí aj pre pravdu (užitočnosť = dobro = pravda); * Pravda nie je nemenná idea, ktorú sa všetci usilujeme nájsť, lebo sa vyvíja v čase. Pragmatizmus teda odmieta metafyzické chápanie pravdy (vývoj vedy ukázal, že možnosť nájsť absolútnu pravdu je iba ilúziou) - chápe ju konsenzovo: ľudia sa dohodnú, čo budú považovať za pravdu, ako napr. vo výskume, alebo keď sa počas konštituovania USA v 70. povstaleckých rokoch 18. storočia americkí osadníci z východného atlantického pobrežia dohodli, že medzi prirodzené práva začlenia aj vlastníctvo pôdy, aby si tak vymohli u anglického kráľa Juraja II. pre seba aj uznanie v Amerike na samostatnosť; * Pragmatická morálka závisí od konkrétnej kultúry alebo situácie, v ktorej sa zhodou okolností v danom čase nachádzame. Čo je praktické a užitočné, je potom aj správne a pravdivé; * Myslenie podľa pragmatizmu nie je odrazom sveta, ale umením dostať sa z ťažkej situácie a dosiahnuť úspech (ako krysa v labyrinte, keď náhodou nájde cestu). V ňom funkcia myslenia je vytvárať návyky na konanie - inštrumentalizmus; * Teória pragmatizmu má umožňovať človeku realizáciu a sebarealizáciu v praktickom živote tým, že redukuje svoju psychiku vo svojom správaní podľa reakcií. Aj Dewey kladie dôraz na aktívnu účasť každého. No zastával názor, že u žiakov vo vzdelávacom procese by sa malo prihliadať na ich prirodzené nadanie, robiť s nimi experimenty, simulovanie prípadov z bežného života, porovnávanie atp.; * Viera je osobnou vecou každého človeka, t. z., ak si želám, aby Boh bol, potom verím, že on je. 2/ NEOMARXIZMUS - Neomarxizmus začali rozvíjať v Európe nekonformní marxisti zo soc. krajín - Lukács, Schaff, Bloch a frankfurtská škola - Horkheimer, Adorno, Fromm, Marcuse a ď., a to ešte pred 2. svetovou vojnou. Prví zástancovia tohto smeru boli filozofi tzv. Frankfurtskej školy, ktorá vznikla v 20. rokoch 20. storočia a v súčasnosti sa usiluje o celkovú analýzu európskej kultúry, v rámci ktorej môžu vznikať spoločensky a ekonomicky odlišné systémy; * Frankfurtská škola mala veľmi silný vplyv na študentské hnutie 60. rokov. A títo myslitelia aj naďalej pokračujú v kritike buržoáznej spoločnosti, ale Marxovo hodnotenie považujú už v mnohom za zastaralé, pričom kritike podrobili aj negatívne javy reálneho budovania socializmu; * Neomarxistické názory sú často spojením Marxových myšlienok (pričom sa vychádza najmä z jeho diel z mladosti) s modernými teóriami filozofickými, čiastočne i existencialistickými a anarchistickými, ale tiež so psychologickými, no predovšetkým psychoanalytickými; * Napriek rozdielom, ktoré sa medzi neomarxistami vyskytujú, v niektorých základných tendenciách sa myšlienkovo zhodujú a sú jednotní; * Antropologický obrat - inšpirovaní existencializmom dospeli niektorí neomarxisti k bohatšiemu obrazu človeka, než je tomu v ortodoxnom marxizme - leninizme. Stredom záujmu sa stáva človek ako slobodná tvorivá osobnosť, ktorá má svoju samostatnosť a zodpovednosť; * Kritika - antropologický obrat vedie ku kritike súčasného stavu s cieľom odstrániť spoločenské bezprávie; * Demokratizácia - neomarxisti sú presvedčení, že všetky nerovnosti medzi ľuďmi sú v podstate nespravodlivosťou, ktorá vznikla spolu s triednou spoločnosťou a s ňou musia byť aj odstránené; * Kritika technológie - Marx si domnieval, že základným zlom, ktoré vedie k odcudzeniu človeka človekom, je technológia spolu s výrobnými prostriedkami, ktoré sú v súkromnom vlastníctve; * Nový typ človeka, v ktorom sú predpoklady nerobiť zlo ale dobro, sa objaví sám od seba, a ten bude robiť všetko preto, aby sa zdroj zla odstránil. Neomarxisti vo všeobecnosti odmietajú súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, ale základné zlo chápu širšie. Ich kritika smeruje predovšetkým proti majiteľom gigantických technológií, ktorí v hospodárskom súťažení za účelom hromadenia zisku s ľuďmi manipuluju podľa svojej ľubovôle. Technika a veda sú podľa nich, v ich rukách ideologickými zbraňami. Nová veda a technika vzniknú až oslobodením sa z ich područia, čím zároveň dôjde k totálnemu prehodnoteniu hodnôt, potrieb a cieľov, pretože mechanizmy konzumnej spoločnosti sú rovnako veľkou hrozbou pre slobodné myslenie ako totalitné spoločnosti; * Indivíduá sa menia na prispôsobiteľných a predvídateľných konzumentov, závislých na rastúcom objeme tovarov a služieb. Habermasova teória komunikácie chce vytvoriť protiváhu, ktorú predstavuje reflexia a kritické uvažovanie (spoločnosť môže existovať len vtedy, keď jednotliví aktéri bez akýchkoľvek obmedzení koordinujú svoje jednania na základe rozumného konsenzu - autonómia a závislosť sa dostávajú do uspokojivého vzťahu; * Revolúcia je nevyhnutná, domnieva sa väčšina neomarxistov, no konštatujú, že robotníkom, ktorí by ju mali uskutočniť, nie je revolučné zmýšľanie vlastné. Časť neomarxistov je teda presvedčená, že oni sami, ako malá intelektuálna elita, ale hlavne aj študenti, sú oprávnení túto sociálno-ekonomickú revolúciu uskutočniť. -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------