Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Niektoré z príčin oneskorenie rozvoja fyziky...

3. 6. 2010
NIEKTORÉ Z PRÍČIN ONESKORENIA ROZVOJA FYZIKY NA SLOVENSKU PO VZNIKU 1.ČSR. Autor: Július Suja-Žiak, prednesené na Celoštátnom seminári dejín fyziky /CESDEF/ ´91 v Šlapaniciach u Brna dňa 26.9.1991. In: IX ZBORNÍK dejín fyziky, Vysoká vojenská technická škola v L. Mikuláši, 1991, s.73-90. /Výber podstatnej časti z textu uverejnenej práce v IX. zborníku dejín fyziky, CESDEF ´91, Šlapanice u Brna./ 1. ÚVOD. -------- Hneď na úvod sa žiada pripomenúť, že najsamprv si ukážme aké pomery na Slovensku vtedy prevládali. Totiž, všetko sa dotvára celkom odznova, lebo po Rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa pomery na Slovensku veľmi zhoršili, a to nemožno obísť bez toho, aby sme si tie časy nepripomenuli. Treba mať na pamäti, že slovenské školstvo predstavovalo hlavnú zbraň proti odnárodňovacej politike Slovákov a zároveň bolo liahňou pre rozvoj spoločenskovedných a prírodovedných disciplín, a teda aj fyziky. Tento stav sa neoslaboval, ale naopak po vzniku republiky narastal. Preto si naň poukážme a poohliadnime sa trocha späť. V období dualizmu, t. z. od r. 1867 - 1918 si Maďari dovoľovali uplatňovať svoju neobmedzenú moc na porobených národoch Uhorska aj takým spôsobom, že začali so systematickou likvidáciou všetkých buditeľských a národnostných spolkov a ustanovizní. Medzi túto odnárodňovaciu kampaň neváhali zahrnúť ani národnostné slovenské školstvo. Tak napríklad roku 1875 nebolo na dnešnom území Slovenska ani jednej slovenskej strednej školy, píše český autor V. Mencl a pokračuje: "Od meštianskych škôl začína úplná nadvláda maďarčiny...Mestá na Slovensku sa ponemčili alebo pomaďarčili". Naozaj by bolo zaujímavé zistenie, koľko priezvisk slovenských rodín v tomto období malo pomaďarčené krstné mená či priezviska?!"...len ich robotnícke okolie ostávalo slovenské." 1/ Tak o tom píšu viacerí doboví autori, ako aj v tomto prípade, V. Mencl. Situácia sa zhoršila aj na obecných školách.Tak napríklad: "Z trochtisíc obecných škôl ich po 35. rokoch zostalo v r. 1910 iba 482 a v r. 1917 už len 265." 2/ Píše ďalší český autor Stanislav Klíma, vo svojej útlej, ale pritom veľmi poučnej knížôčke,"Obrázky ze Slovenska" z r. 1911, keď ďalej uvádza, že "až 180 tisíc slovenských detí chodí do obecných škôl maďarských, kde za celý rok nepočujú ani slovíčko po slovensky! Len 70 tisíc slovenských detí je tak šťastných, že v škole sa učia takú reč, akej ich učila vlastná mať. Ale aj ony sa musia plných 17 hodín týždenne učiť po maďarsky gramatike, počtom, zemepisu a dejepisu." 3/ Pritom už z histórie vieme, napríklad z českého obrodenia, ale aj z doby Štúrovcov, že bez vlastného jazyka, vlastnej literatúry, ktorú by mal ľud ovládať, nie je možný rozvoj kultúry či umenia, ba ani vedy. A toto si dobre uvedomovali maďarskí mocipáni, a preto aj podľa toho konali. "Slovenské národné povedomie sa udržiavalo len v hŕstke národovcov, a tak vidíme, že koncom roka 1918 zo 6 000 učiteľov nebolo ani 1 000 národne slovensky cítiacich a ani jedna desatina všetkých učiteľov neovládala dobre slovenčinu. A pomery medzi profesormi na stredných školách boli v tom čase ešte horšie." 4/ Odnárodňovacia politika Maďarov na Slovensku bola dokonale premyslená, a preto aj žala úspech. Ona totiž nezasiahla iba školstvo ako také, ale jeho zrušením zasiahla aj celú slovenskú pospolitosť, teda celý národ. Tak napríklad: "Z 324 redaktorov na území Slovenska sa vtedy k slovenskej reči hlásilo iba 11, a z 30 tisíc štátnych zamestnancov to bolo len 2 000...Bolo nás tak málo, že sme sa skoro všetci poznali aj osobne." 5/ Píše vo svojich Pamätiach V. Šrobár. Veru, Slovák hovoriaci po slovensky nemal uplatnenia ani v úrade, ani v škole, preto sa k materinskej reči radšej nehlásil. Slovenská vysoká škola, alebo vysoká škola, kde by sa prednášalo po slovensky, na našom území obývanom Slovákmi, v tom čase nebola žiadna. Slovák preto vysokoškolské vedomosti mohol čerpať iba veľmi obmedzene, a to len v cudzom jazyku. Jedna z takýchto vysokých škôl, ktorá pre rozvoj vzdelanosti na Slovensku, no najmä pre rozvoj fyziky a techniky mala zvlášť veľký význam, bola Vysoká škola banícka a lesnícka v Banskej Štiavnici, ktorá ale rozpadom Uhorska v r. 1918 zanikla. Jej obnova po vzniku 1. ČSR nebola možná, lebo prevážna časť jej materiálneho vybavenia, ako učebné pomôcky, prístroje a technické vybavenie ako aj ďalší školský materiál nevyhnutný k prevádzke školy bol začiatkom roka 1919 odsunutý do Maďarska.No a učitelia, ktorí na škole pôsobili sa rozišli do krajín z ktorých prišli či pochádzali, resp. kde mohli uplatniť svoje pedagogické schopnosti a vedomosti vysokoškolského učiteľa. Podobne dopadli aj maďarské stredné školy na Slovensku, lebo celé vybavenie škôl sa odviezlo do Maďarska. Na prelome rokov 1918/1919 Maďari rušia nielen maďarské vysoké školstvo na Slovensku, ale aj vedecké ústavy a všetky pracoviská. "Takto bolo napr. zrušené na tú dobu prístrojove veľmi dobre vybavené observatórium v Starej Ďale /Hurbanove/. V r. 1918 hvezdáreň vlastnila 3 veľké refraktory /10, 8 a 6 palcové/, 2 Zöllnerove fotometre, zbierku spektrometrov a spektografov a celý rad ďalších menších prístrojov. Začiatkom r. 1919 však bola väčšina týchto prístrojov a zariadení odvezená do Maďarska." 6/ Podobné odsuny strojného zariadenia urobili i z fabrík, závodov ako napr. zo želez. dielní z Vrútok, ale aj ďalších. Tak napr. z Kremnickej mincovne začali vypratávanie 9. novembra 1919 a v 50 vagónoch odviezli do Maďarska všetko čo sa dalo. No a čo nestihli v tomto roku, tak to pobrali pri maďarskom bolševíckom vpáde v jarných mesiacoch toho samého roka. Takže v štatistických hláseniach môžeme z toho obdobia čítať aj takéto správy: "Všade, kam maďarský vpád zasiahol, bolo zapotreby začať úplne odznova, lebo Maďari vydrancovali všetko...služobné pomôcky, plány telegrafných a tefónnych vedení, zariadenia...vylúpili sklady s náhradnými dielmi atp. 8/ OBNOVA SLOVENSKÉHO ŠKOLSTVA SO ZAMERANÍM NA PREDMET FYZIKY. ---------------------------------------------------------- V Pamätníku slovenského školstva si učitelia po vyslobodení sa s maďarskej poroby v novej ČSR spomínajú na svoje začiatky takto: "Aká to zázračná premena sa stala naším oslobodením! Novoutvorené slovenské školstvo sa stalo radostným miestom vzdelania a ozajstnou duchovnou kolískou slovenskej mládeže." 9/ Áno, boli to školy, ktoré mali zabezpečiť rozvoj vzdelanosti na Slovensku, a tým aj rozvoj Fyziky. Lenže kde vziať učiteľov, pre túto tak prepotrebnú pedagogickú činnosť?! S rozvojom priemyslu najviac je pociťovaná potreba technikov a bez znalostí fyziky a fyzikálnych vied, je to nemožné zabezpečiť; veď všetko je vydrancované! Vavro Šrobár, z titulu svojej funkcie, ako minister poverený riadiť štátnu správu na Slovensku, nato spomína takto: "Že máme dnes po piatich rokoch na Slovensku ľudové a hlavne stredné školy slovenské, máme čo ďakovať iba výdatnej pomoci odborných českých síl. Ja som vlastne celú svoju prácu založil na predpokladoch, že český národ bude môcť poskytnúť Slovensku pomoc, aspoň 1 000 učiteľov a 500 - 600 odborných učiteľov a profesorov." 10/ Tento predpoklad sa ukázal byť odôvodnený, lebo len čo česko-slovenská štátnosť prevzala správu nad Slovenskom, ešte v novembri 1918 bolo otvorené prvé slovenské gymnázium v Skalici, kde sa očakávala pomoc predovšetkým moravských pedagógov. Hneď nato boli poslovenčené gymnázia v Trenčíne, Ružomberku, Liptovskom Sv. Mikuláši, Trnave, Banskej Bystrici, reálky v Žiline a v Kremnici atď:, takže koncom prvého školského roku, po získaní slobody a samostatnosti, bolo na Slovensku 12 gymnázií, resp. reálnych gymnázií, 3 reálky a jedno dievčenské lýceum v Bratislave. 11/ Takže získať dostatočný počet učiteľov pre základné a stredné školy z Čiech a Moravy, pre zabezpečenie výučby na Slovensku v šk. roku 1918/19, ale aj v rokoch nasledujúcich, bol čin mimoriadne záslužný a nemalo by sa naň zabúdať, lebo od neho sa odvíja novodobá slovenská vzdelanosť. Aj keď sme s výučbou na stredných školách, ale rovnako to platí i o školách základných, museli začínať, takpovediac od nuly; lebo nebolo učebníc, uč. pomôcok, prístrojov a ďalšieho vybavenia. No najväčším problémom bolo nedostatok školských priestorov, lebo tých niekoľko málo škôl, ktoré sa na Slovensku nachádzali, boli vojnou natoľko spustošené a schátrané, že bez väčších opráv sa nedali prevádzkovať. Okrem toho bolo treba premýšľať aj o výstavbe nových škôl, vedeckých a výskumných ústavov, kultúrnych ustanovizní atp. Všetky tieto problémy a ťažkosti bolo treba čímskôr prekonať a materiálne zabezpečiť. Dokázalo sa to mimoriadnou snahou a s nadľudským úsilím každého člena novej republiky; najmä učiteľov a pedagogických pracovníkov, ktorí pre túto prácu boli zvlášť zanietení, lebo otázka národnej spolupatričnosti a istej hrdosti na slovenskú identitu po vzore obrodencov z pred niekoľkých desaťročí, dodávala všetkým toľko odhodlania, že za pomoci učiteľov z Čiech a Moravy sa to všetko aj zvládlo. No, aby sa s výčovaním mohlo okamžite začať, nestačila iba ochota a odhodlanie, ale aj ďalšie veci; veď sa začínalo, takpovediac celkom odznova bez pomôcok, učebníc, prístrojového vybavenia atp. A situáciu komplikuje aj problém jazykový. Ale to všetko sa prekonalo, lebo nadšenie do práce nepoznalo hraníc; prekladajú sa učebnice z češtiny, ale aj z nemčiny. Tak napr. Prírodospyt /prvá čať chémia a druhá fyzika/ pre meštianské školy chlapčenské a dievčenské; už r. 1921 je z češtiny do zrozumiteľnejšej slovenčiny preložená. Táto učebnica o 123 stranách, keď v druhej časti je fyzika, tak tá vtedy obsahovala celú tradičnú štruktúru z fyziky, počínajúc náukou o fyzike, magnetizmom, elektrinou a pokračujúc náukou o mechanike pevných, tekutých a plynných látok. Ďalej sa pokračuje akustikou, optikou a končias vtedy najnovšími objavmi z oblasti rádiatechniky a jeho žiarenia, doplnené až 50 historickými poznámkami o celkom nových a najvýznamnejších objaviteľoch z oblasti fyziky a chémie, ktoré sa do tej doby uskutočnili. Ťažko nám je dnes na základe tejto učebnice porovnávať osnovy a vtedajšiu úroveň výučby fyziky, ktorá určite najviac závisela na osobnosti učiteľa, ako od predpísaných tém. No to, že učebnica nebola monotematická, že nebola zameraná iba na predmet fyziky, čo by sa na tomto stupni bolo žiadalo, nám naznačuje, že fyzika v tejto dobe bola ešte stále na nízkom stupni rozvoja. Veď napríklad aj matematika bola na tom lepšie než fyzika. Podobný problém bol v tomto začiatočnom období aj s výučbou fyziky, najmä na stupni základných, teda obecných škôl. Tu je situácia zložitá aj preto, lebo učitelia museli výučbu zabezpečovať i v niekoľkých ďalších dedinách, kde neboli potrební odborníci na výučbu fyziky. Veď žiaci na najnižších stupňoch ešte stále používali iba šľabikár, počtovnicu, či bridlicovú tabuľku s gríflikom, takže tu na tomto stupni preklad učebníc bol akútnejší ako na vyšších stupňoch. V tomto si celkom dobre počínala v roku 1919 prešovská knihtlačiareň, keď za pomoci zostavovateľa Pavla Gallu je vytlačená aj prvá slovenská učebnica fyziky, či vlastne silospytu, pre základný stupeň. No ešte stále sa využívajú aj staršie učebnice fyziky ako napr. od Gustáva Kardoša.12/ Tu jednotlivé problémy a okruhy otázok viac zodpovedali ale praktickým potrebám, než aby vysvetľovali deje v prírode, ktoré by mal žiak pochopiť. A keď aj tieto deje objasňuje, tak iba určitú ich javovú oblasť, a to tak, že vysvetľuje formou popisnou, ako napríklad:čo sú to telesá, aké majú vlastnosti; že majú tiaž, teda váhu, že sú rozložené v priestore, že majú isté tvary atp. No a čo sa týka najjednoduchších strojov, tak žiakom sa predkladajú k pochopeniu najmä hriadele, škripce, skrutky, /šrauba/, pricíp pumpy, striekačky, mechy a všetko to čo nejak súvisí s ich praktickým uplatnením ako napr. gápeľ. Okrem toho sa žiaci učili spoznávať aj tlak vzduchu, i to, ako vznikajú vodné úkazy /napr. dúha/, čo je archimedov zákon a čo sú to spojené nádoby, vodováha atp. Ďalej nasledovali úkazy a problémy, ktoré si žiadaly vysvetlenie; ako povedzme čo je to svetlo, teplo, vzduch zatmenie, ale aj čo je to kyslík, uhlík, dusík, horenie, voda, zvuk a jeho šírenie, ozvena atp. Napokon sa prešlo k magnetizmu, elektriny, plynu /metán/ a iné. Žiaci sa zoznamujú aj s teplomerom, tlakomerom /barometrom/ a ďalšími meracími prístrojmi, ktoré sa používali v domácnostiach ale i v priemysle. Na strednom stupni sa vyučovalo vo dvoch evanjelických gymnáziách, na 17 reálnych gymnáziách, jednom evanjelickom reálnom gymnáziu a 5 reálkach a ď. Spolu to bolo 33 slovenských stredných škôl, ktoré v šk.roku 1919/20 navštevovalo 19 423 študentov. V nasledujúcom škol.roku stúpol počet stredných škôl rôzných typov na 43, do ktorých chodilo až 20 490 študentov. Poslucháči, ktorí úspešne absolvovali skúšky dospelosti na učiteľských ústavoch vrátane pedagogických akadémií sa stali novou posilou slovenského učiteľského zboru. Ich stav bol následovný: V šk.r. 1918/19 absolvovalo učiteľ. pedag. štúdium 273 poslucháčov a rok nato 275 poslucháčov. Národnostné zloženie učiteľ. stavu na slovenských stredných školách a uč. ústavoch bol k 15. 4. 1920 následovné: Slovákov 84 učiteľov, čo bolo 19, 13% Čechov 328 učiteľov, čo bolo 74, 72% Maďarov 23 učiteľov, čo bolo 5, 24% Nemcov 2, Poliakov 1, Rusínov 1, čo bolo 0, 91% Z uvedeného prehľadu vidíme, že aj napriek veľkej snahe vyhovieť výzve Slovenska o pomoc pri dotváraní školstva, sa podarilo pokryť iba tie najnevyhnutnejšie potreby učiteľov stredných škôl a učiteľských ústavov. Teda zabezpečiť požadovaný stav, najmä prírodoved. predmetov, no predovšetkým fyziky, ktorý napriek veľkému úsiliu nebol ani z ďaleka uspokojivý. Veď na nižších stupňoch škôl, z celkového počtu 38 vyučovacích hodín, pripadalo v 3. ročníku na predmet fyzika iba dve hodiny týždenne, čo bolo veľmi málo. V 4. ročníku to boli iba 3 hodiny fyziky v týždni, čo s porovnaním s matematikou to bolo stále menej. A podobne to bolo s výučbou fyziky aj na vyšších stupňoch stredných škôl. Menovite u klasických gymnázií sa v 3. ročníku vyučovalo iba 3 hodinám fyziky a vo 4. ročníku dokonca iba 2 hodinám týždenne. A o hodinu viac to bolo aj u reálnych gymnázií a reálok. Ak by sme to mali porovnať k matematike, tak tá mala dvakrát toľko hodín ako fyzika. Čech František Hýbl to v podmienkach Česka zaznamenal tak, že od r. 1849, čo sa zaviedla Exner-Bonitzova školská reforma, sa nič nezmenilo, lebo do súčasnosti nepribudli žiadné hodiny navyše, keď píše: "Na tomto stupni, rovnako ako na nižších stredných školách, nebola fyzika samostatným predmetom a vyučovala sa len popisným spôsobom v rámci prírodovedy....Týždenne sa vyučovalo fyzike na gymnáziách šesť a na reálkach deväť hodín." 13/ No a S. Žitavský v Pamätníku slovenského školstva, pre rovnaké typy škôl u nás, uvádza tieto čísla: plánovaný počet na slovenských reálkach je 6 hodín týždenne, teda je to o 3 hodiny menej ako v Česku. Z čoho možno usúdiť, že školské osnovy ešte v tom čase neboli jednotné pre celú ČSR, takže na Slovensku sa zrejme prebral model maďarský z obdobia Uhorska, ktorý zaostával za tým Rakúskym, podľa ktorého sa riadila školská správa v Česku. Literatúra: 1/ Mencl, V. a kol.: Kťižovatky 20. století, 1. vyd.Praha 1990, s.83; 2/ Tamtiež; 3/ Klíma, S.: Obrázky ze Slovenska, vydané svazky OSENÍ, KMČ, Praha 1911, s.15; 4/ Žitavský, A. S.: Pamätník slovenského školstva za účinkovania T. G. Masaryka, 1. vyd., Blava 1937, s. 17; 5/ Ako 1/ s. 84; 6/ Pöss, O.: Dejiny výskumu medziplanetárnej hmoty na Slovensku. In.: Zborník dejín fyziky VII. VVTŠ SÚT L. Mikuláš 1989, s. 148; 7/ Rašín, A.: Státni finanční hospodářství. In.:Sborník, Deset let Československé republiky, svazek druhý, vyd.Státní tiskárna v Praze MCMXXVIII, s. 242-243; 8/ Nosek, F. - Nep, J.: Pošta, telegraf, telefón, rádio. In.: Sborník, Deset let Československé rpubliky, svazek druhý, vyd. Státní tiskárna v Praze MCMXXVIII, s. 242 - 243; 9/ Ako 4/ s. 17; 10/ Ako 4/ ; 11/ Ako 4/ s.18; 12/ Hlaváč, A. : Gustáv Kardoš a jeho dve fyziky. In.: Zborník dejín fyziky VII.VVTŠ SÚT Lipt.Mikuláš 1989,s. 114; 13/ Ako 4/, s. 18; 14/ Hýbl, F. : Fond učebníc fyziky oddělení dějín českého školství okres. vlastvědního muzea J. A. Komenského v Pŕerově. In: Zborník dejín fyziky VII. VVTŠ. SÚT Lipt. Mikuláš 1989, s. 87 . Autor:J.Suja-Žiak Reklama