Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


A./Čo píšu svetové média o Slovensku a páde vlády I. Radičovej; B./Ako ďalej...? C./10 dôvodov pádu vlády...

A./Čo píšu svetové médiá o neschválení eurovalu a páde slovenskej vlády. Maličké Slovensko sa v utorok vzoprelo silnejším susedom a odmietlo rozšírený záchranný fond eurozóny, čím regionálny plán na odvrátenie širšej ekonomickej krízy fakticky "drží ako rukojemníka". Po utorkovom neschválení dočasného eurovalu v slovenskom parlamente to uviedol denník Washington Post. Hoci sa slovenskí politici okamžite snažia o nové hlasovanie, odmietnutie znepokojí už nervóznych investorov a ešte viac naruší dôveru svetových lídrov v schopnosť Európanov vyriešiť si vlastné problémy, uviedli noviny na svojej webovej stránke. Schopnosť Slovenska prekaziť dôležitú záchrannú akciu demonštrovala nevyspytateľnosť európskeho vládnutia a "zbabrané" pokusy o ekonomickú záchranu, dodal americký denník. BBC sa pýta: Prestali Slováci milovať euro? Reportér britskej BBC sa opýtal, či sa Slovensko, "malá krajina, ktorá mala jednoznačne osoh z členstva v EÚ", zrazu stala krajinou eurospektikov, či Slováci prestali milovať euro alebo či SR nepočúva výzvy finančného a politického sveta, že eurozónu je potrebné "zaočkovať proti gréckej nákaze". Odpovedá si však, že tomu nie je celkom tak. Nadšenie pre EÚ a euro sa zmenšilo, no stále existuje a Slováci si plne uvedomujú, čo je v stávke. Odpoveď na súčasný vývoj leží v zložitej slovenskej politickej scéne, dodáva. "Riskovala veľa a stratila: Hoci Iveta Radičová ešte v minulom volebnom boji kritizovala pomoc Grécku, v utorok stavila všetko na euro-kartu," uviedla tlačová agentúra DPA, ktorá Slovensko označila za "malú krajinu s veľkým dosahom". Bild: Eurodráma v Bratislave. "Dramatické hlasovanie v parlamente", "Eurodráma v Bratislave" či "Slováci šokovali Európu!" hlásal v titulkoch nemecký denník Bild. Podľa časopisu Spiegel "Európa dúfa v druhú šancu od Bratislavy", pričom Európa a svet "ešte nikdy Slovensko nesledovali tak napäto". Britské noviny Guardian podobne konštatovali: "Zriedka v krátkej histórii Slovenska boli oči toľkých ľudí obrátené na tak málo ľudí." "Slovensko to Európe neuľahčuje. Nechápe, prečo by ako chudobný štát malo pomáhať bohatšiemu Grécku. No Európa nefunguje ako klub egoistov. Nikto Slovákov nenútil zavádzať euro. Chceli ho. Teraz musia pomôcť pri jeho záchrane. Nie je možné, aby malý, päťmiliónový národ Európu uvrhol do bankovej krízy, proti ktorej bola predošlá kríza len prechádzkou," komentovali nemecké noviny Rheinische Post. Televízia CNN podobne ako mnohé svetové médiá poukázala na to, že utorkové hlasovanie nevyhnutne neznamená stroskotanie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF). Znamená však pád vlády premiérky Ivety Radičovej, pričom nová vláda by mohla uskutočniť druhé hlasovanie už vo štvrtok alebo piatok. "Svetové hospodárstvo závisí od maličkej krajiny", uviedol v titulku svojej správy austrálsky spravodajský portál news.com.au. Konštatoval tiež, že rozšírenie eurovalu je kľúčové pre vytiahnutie Grécka a ďalších zadlžených krajín z krízy a zabránenie tomu, aby sa táto "nákaza" rozšírila ako "nekontrolovaný požiar" európskymi ekonomikami. The Australian: Pozoruhodný výjav v Bratislave Noviny The Australian uviedli, že nedostatok politického vodcovstva v eurozóne dosiahol v utorok večer nový vrchol, keď "nedávno vytvorená liberálna strana zastupujúca... sotva 0,2 percenta 332 miliónov voličov eurozóny zastavila" ekonomický záchranný plán. "Pozoruhodný výjav" v Bratislave podľa denníka zrejme posilní nespokojnosť voličov aj v Nemecku i ďalších štátoch. Podľa novín New York Times sa ukázalo, ako sa môže z opatrenia, ktoré má zvýšiť dôveru v eurozónu, môže stať jasný príklad nedostatkov systému spoločného prijímania ťažkých rozhodnutí v rôznorodej skupine krajín. Noviny Wall Street Journal uviedli, že od úspechu eurovalu závisí veľa: mnohí investori a tvorcovia politiky v Európe i svete sa domnievajú, že kríza sa môže bez rozhodných krokov vymknúť kontrole, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť aj celosvetový rast. Nemecký ekonomický denník Handelsblatt uviedol, že spor na Slovensku demonštroval pomalé rozhodovanie v eurozóne i jej zásadnú, dosiaľ nevyriešenú dilemu: politické dianie je čoraz viac určované na národnej a nie európskej úrovni. "Takto to ďalej nemôže ísť. Pred 17 členmi eurozóny stoja pravdepodobne ďalšie mimoriadne dôležité rozhodnutia. Dlhým váhaním politikov už teraz euro stratilo celý rok. Úzkoprsé správanie na Slovensku musí byť posledným únikom tohto druhu. Inak je euro skutočne stratené a všetci v Európe budú čoskoro znova platiť svojimi národnými menami," uviedol Handelsblatt. Britské listy. http://www.blisty.cz/ ISSN 1213-1792 deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví. 12.10.2011 Slovenský parlament neschválil podporu mechanismu EFSF, vláda padla. Vláda Ivety Radičové po roce a třech měsících padla. Osudným se jí stalo hlasování o Evropském fondu finanční stability (EFSF), který poslanci Národní rady odmítli. Premiérka spojila hlasování s vyslovením důvěry vládě. Jenže pro EFSF hlasovalo jen 55 ze 124 přítomných poslanců, kdežto 9 bylo proti a 60 se zdrželo hlasování. Návrh podpořili poslanci za strany SDKÚ, KDH a Most, kdežto strana SaS předsedy parlamentu Sulíka nehlasovala. Nejsilnější poslanecký klub opoziční strany Smer sice svou přítomností zajistil usnášeníschopnost sněmovny, ale pro ESFS ruku nezvedl. Hlasování předcházela takřka šestihodinová rozprava. Poslanci a ministři vní zopakovali své postoje prezentované již řadu měsíců. Pravicové koaliční strany se navzájem obviňovaly z rozpadu vlády. Neoliberálové z SaS, na jejichž rozhodnutí osud kabinetu závisel, svůj postoj nezměnili. Podle nich by podpora fondu EFSF byla v rozporu s koaliční smlouvou. Ke slovu se nyní dostane prezident Ivan Gašparovič, který rozhodne, co bude následovat. Může navrhnout předčasné volby nebo rekonstrukci vlády. Podle všeho povede nejprve konzultace s představiteli parlamentnícch stran. Premiérka Radičová řekla: "Dnes rozhodujeme o dobrom mene a dôveryhodnosti Slovenska. Rozhodujeme o tom, kam bude Slovensko a jeho občania patriť, je to o tom, kto budú naši partneri. Je to o tom, či sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších." Podle lídra opozice Roberta Fica si koalice může za situaci sama. Údajně jí nabídl dopisem jednání o EFSF, ale dostal odpověď že jde o vnitřní věc vládní koalice. Ficův postoj je takový, že spojení hlasování s vyslovením důvěry vyloučilo Smer z hlasování o eurofondu. B./ Ako ďalej? Na otázky redaktora odpovedá Radoslav Procházka: Predčasné voľby sa dajú stihnúť do štyroch mesiacov. Vláda Iveta Radičovej padla. S predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR R. Procházkom sme sa zhovárali, čo sa bude diať ďalej. dnes,12.10.2011, 08:50 Bratislava. Otázka: Premiérka nezískala dôveru, čo bude teraz nasledovať? Odpoveď:Teraz pán prezident republiky má ústavnú povinnosť vládu odvolať. A aj keď tá vláda bude odvolávaná, bude vykonávať svoju funkciu až do okamihu, než bude vymenovaná pánom prezidentom nová vláda a tá bude mať 30 dní na to, aby predstúpila pred parlament s programovým vyhlásením vlády a získala preň podporu. Otázka: Koho má prezident podľa ústavy vymenovať? Odpoveď: Pán prezident nemá povinnosť oslovovať nikoho konkrétneho. Je v jeho kompetencii, koho vymenuje, ale tá osoba musí získať do 30 dní väčšinu. Otázka: Nemusí osloviť Roberta Fica? Odpoveď: Nie. Ono to bude závisieť od prezidenta, ale aj od dohody politických strán, ktoré sú v parlamente. Otázka: Ešte predtým, ako prezident niekoho vymenuje, by sa však tri koaličné strany najskôr mali dohodnúť so Smerom a prijať požiadavky tejto strany. Je to tak? Odpoveď: Myslím že tie rokovania sa rozbehnú v stredu a budú prebiehať na úrovni predsedov politických strán. V tejto chvíli nemám žiadne konkrétne očakávania. Očakávam, že vláda bude odvolaná a že sa tri koaličné strany, ktoré sa usilujú o presadenie eurovalu, dohodnú so Smerom, za akých podmienok si vie predstaviť, že ponúkne svoje hlasy. Otázka: V prípade, že sa dohodnú na predčasných voľbách, aký bude ďalší postup? Odpoveď: Musel by byť prijatý ústavný zákon o skrátení tohto funkčného obdobia a ten aj povie, o koľko sa skráti a kedy budú tie voľby. V zásade sa to dá reálne stihnúť do štyroch mesiacov. Myslím si, že bude skôr vôľa dať to na neskôr. Otázka: Čo si myslíte, budú predčasné voľby, alebo bude pokračovať menšinová vláda? Odpoveď: Ja predpokladám, že Smer za tejto situácie pôjde po maximalistickej verzii svojich požiadaviek a bude žiadať predčasné voľby. Ale je to len moja domnienka. C./10 dôvodov pádu vlády Ivety Radičovej. Prečo padla vláda? Môže za to euroval, alebo sa to k tomuto stavu približovalo dlhšie? Aktuality.sk vám prináša 10 dôvodov, ktoré mohli viesť poslancov SaS k tomu, aby nezahlasovali za euroval a dôveru vláde Ivety Radičovej. včera, 13:28 Bratislava. Iveta Radičová: 1. Nekompromisnosť. Odmietavý postoj SaS k eurovalu, neochota prijať ústupky a dohodnúť sa so zvyškom koalície. 2. Zásadovosť. SaS sa rozhodla na základe svojho presvedčenia, že euroval je chybným riešením bez ďalšieho kalkulu. Verejnosti vyslali signál, že sú zásadovou stranou. 3. Risk nie je vždy zisk. Rozhodujúcim bolo spojenie eurovalu s hlasovaním o dôvere vláde (rozhodli o tom SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd), keď SaS bola presvedčená, že tak premiérka neurobí. O to viac bola SaS prekvapená, keď návrh na spojenie hlasovaní padol, ale už nemohli cúvnuť, lebo by stratili pred voličmi tvár. 4. Podľahli verejnej mienke. Predpokladali, že na svojom postoji môže v budúcnosti zarobiť a získať voličov. Strana reagovala na prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých má nesúhlas k eurovalu silnú podporu verejnosti. 5. Prví euroskeptici. Snaha vymedziť sa oproti konkurencii, ostatným politickým stranám v budúcnosti, keď sa politika bude rozdeľovať na eurorealistov a europesimistov a zaplniť tento priestor. Čítajte o páde vlády: Takto prebiehalo hlasovanie o eurovale a dôvere vláde Premiérka zaútočila na SaS! Chce ich hlavy. 6. Tvrdohlavosť. Neskúsenosť SaS, ktorá je krátko v politike, zároveň tvrdohlavosť Richarda Sulíka. 7. Nechceli skončiť ako ANO. Nechceli dopadnúť ako Ruskova ANO, teda poklesom preferencií a rozpadom strany. Poučili sa, vystihli dobrý okamih na odchod a možné zvýšenie voličských preferencií. 8. Nedokázali presadiť svoju agendu. čakajte prosímSúhlasíte s postojom SaS, ktorej poslanci nehlasovali za euroval a tým ani za dôveru vláde? Nemali to spájať a vláda by pokračovala. Do Programového vyhlásenia vlády nedostali agendu, ktorú presadzovali pred parlamentnými voľbami. Voliči zostali sklamaní, odrážalo sa to na poklese preferencií. 9. Museli sa priveľmi prispôsobovať Prijímané reformy boli po koaličných dohodách okliešťované, nezodpovedali predstavám SaS, príkladom je daňovo – odvodová reforma, ktorú sa koalícia rozhodla meniť. 10. Argument menom programové vyhlásenie vlády Euroval nebol súčasťou Programového vyhlásenia vlády, koaličné strany neboli viazané podporiť euroval, čo je najčastejší argument SaS.