Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


16.Medzinár.ekon.fórum v Petrohrade;Eurozóna nevydrží?Venezuela-svet.líder..;Tymošenková za vraždu..;Summit EÚ 28.-29.VI.2012

MEDZINÁRODNÉ EKONOMICKÉ FÓRUM V PETROHRADE. 13.06.2012. V dňoch 21. - 23. júna sa na 16. Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre stretnú predstavitelia svetovej politickej a podnikateľskej elity, ako aj poprední ekonómovia a politológovia, aby spoločne posúdili otázky globálnej ekonomiky. Hlavné zasadania tohto fóra budú venované úlohe rozvíjajúcich sa krajín so zameraním na zostavení regionálneho a globálneho rokovacieho poriadku. Na plenárnom zasadaní prehovorí aj prezident RF V. Putin. Hlavný výkonný riaditeľ Deutche bank v Rusku, Igor Loževskij v interview pre Hlas Ruska zdôraznil, že fórum je dôležité preto, lebo poskytuje možnosť stretnúť sa mnohým význačným odborníkom nielen s členmi obnovenej ruskej vlády, ale aj s jej novozvoleným prezidentom Putinom. Účasť na fóre predovšetkým umožní získať aktuálne informácie z prvých rúk a pohovoriť si s lídrami medzinárodného spoločenstva a predstaviteľmi najväčších ruských spoločností. Prvá otázka na hlavného riaditeľa bola: Ktoré otázky plánujete posúdiť na pôde fóra a aké diskusie najviac očakávate? - Sme súčasťou globálnej platformy Deutche bank, ktorá pôsobí vo viac ako 70 krajinách sveta, preto najväčší záujem máme o všetky diskusie okolo stavu globálneho finančného systému a tiež vplyvu finančnej krízy na činnosť medzinárodných bánk a regulujúcich organizácií. Chceli by sme tiež pochopiť, aké sú cesty nadobudnutia stability na svetových trhoch a ako to vidia lídri biznisu i politickí činitelia Ruska. Druhá otázka: Aké výzvy sú dnes hlavným nebezpečenstvom pre svetové hospodárstvo? - Momentálne stredobodom nestability pre svetové hospodárstvo je jej suverénna dlhová kríza v Európe. V tejto etape cesty prekonania krízy sú síce jasné, ale bariérou pre úspešnú realizáciu tohto prekonania sú rozhodnutia a nálady voličov v mnohých európskych krajinách, prevažne v tých južných regiónoch Európy. Vo Francúzsku v minulých voľbách zvíťazili predstavitelia smeru, ktorý nepodporuje tvrdé opatrenia na zabránenie krízy. To samé sa očakáva v Grécku. Podľa nás takáto situácia môže viesť k nedodržiavaniu dosiahnutých dohôd v Európe na jej stabilizáciu rozpočtu, čo zasa môže destabilizovať bankový sektor. Toto všetko môže viesť ku prehĺbeniu medzinárodnej finančnej krízy čo nás neteší. Dnes rozvíjajúce sa hospodárstva hrajú stále významnejšiu úlohu. Preto je potrebné pri takomto trende hovoriť aj o tom, akú perspektívu majú nové, budúce ekonomické centrá? - Podľa mňa, bezpochyby táto perspektíva je tu veľká. Už sme sa priblížili k tomu, že Čína sa premenila na druhé hospodárstvo sveta. Preto úloha rozvíjajúcich sa trhov rastie a v tomto raste sa bude pokračovať aj v najbližších rokoch. Ich trhy majú veľmi veľký potenciál ekonomického rastu. Moskva preto vytýčila úlohu stať sa prinajmenšom významným regionálnym centrom, aj keď v určitých smeroch to už dosiahla. Na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre predseda rady riaditeľov Goldman Sachs Asset Management Jim O´Neill vyhlásil, že vklad Ruska do svetovej ekonomiky podľa výsledkov desaťročia sa ukáže vyšší v porovnaní so všetkými ostatnými krajinami Európy dokopy. Keď komentoval vyhlásenie ekonóma Nouriela Roubini o tom, že Rusko je „slabý článok“ v BRICJ, Jim O´Neill vyhlásil, že Rusko je jedna zo štyroch krajín BRICJ, ktorá v tomto roku všetkých príjemne prekvapila. „Takže neviem odkiaľ vznikla táto myšlienka. Pre mňa osobne takéto úvahy sa zdajú nudnými a smiešnymi.“ NA SUMMITE V PETROHRADE RIADITEĽ JAPON.BANKY VYHLÁSIL. 21.6.2012. Rusko v budúcnosti sa môže stať lokomotívou svetového hospodárstva. Takýto názor vyslovil v interview RIA Novosti účastník Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra, výkonný riaditeľ japonskej banky Mizuho Corporfate Bank Atsushi Narikava. Podľa neho Rusko stále viac priťahuje japonské podniky nielen ako krajina, ktorá má veľmi bohaté prírodné zdroje, ale aj ako intenzívne sa rozvíjajúci spotrebný trh. Začínajúce sa vo štvrtok fórum demonštruje dynamizmus ruskej politiky a ekonomiky, dovoľuje riešiť dôležité problémy s účastníkmi najvyššej úrovni, poznamenal Narikava MEDVEDEV NAVRHOL JEDNOTNÚ MENU EUROÁZIJSKÉHO ZVäZU. 15.06.2012. Premiér Ruska Dmitrij Medvedev, vystupujúc na podnikateľskom fóre „Jednotný ekonomický priestor: nové možnosti priemyselného rozvoja“ v Petrohrade, navrhol pouvažovať o zavedení jednotnej meny v rámci Euroázijského ekonomického zväzu, ktorý plánuje vytvoriť päť krajín SNŠ do 1. januára 2015.Podľa mienky Medvedeva jednotná mena zatiaľ nieje predmetom prebiehajúcich jednaní, avšak s prihliadnutím na nestabilitu na globálnych trhoch je potrebné už teraz sa zamýšľať nad jej vytvorením. EUROZÓNA NEVYDRŽÍ V SÚČASNEJ PODOBE VIAC AKO ROK?! Podľa prieskumov agentúry Reuters, vydrží súčasná podoba eurozóny ešte jeden rok. 14.6.2012.Londýn. Španielsko sa podľa väčšiny ekonómov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, bez ďalšej zahraničnej pomoci nezaobíde. Z celkového počtu 59 ekonómov a finančných analytikov z Európy a USA si 35 myslí, že Španielsko sa vydá "gréckou cestou". Podľa nich podobne ako aj Grécko, Írsko a Portugalsko si aj Španielsko požiada o pomoc do jedného roka. Ostatní si myslia, že takýto scenár je nepravdepodobný. Po tom, ako sa ministri eurozóny dohodli na 100 miliardovej pôžičke Španielsku, agentúra Moody's znížila rating Španielska o tri stupne z A3 na Baa3. To znamená, že je už teraz len jeden stupeň nad špekulatívnym pásmom. Podľa analytičky Moody's Kathrin Muehlbronnerovej je požiadanie Španielska o finančnú pomoc znakom slabosti krajiny. Sulík: Španielsku nepomôže ani 100 miliárd 100 miliárd eur ma byť v Španielsku použitých na rekapitalizáciu bankové sektora. Podľa Moody's sa síce zmiernia finančné problémy Španielska, no na druhej strane vzrastie štátny dlh. Agentúra predpokladá, že dlh Španielska tento rok porastie až na 90 percent HDP. A bude narastať aj po ďalšie roky. Ďalší vývoj eurozóny ohrozil aj výnos z predaja španielských dlhopisov, ktorý sa dostal na 6,8 percenta. To je nový rekord počas existencie eurozóny. Sedempercentná úroková sadzba je považovaná za dlhodobo neudržateľnú. Na druhej strane vyhlásenia politikov eurozóny sú stále priveľmi optimistické. "Sme si istí, že Španielsko si môže postupne opäť získať dôveru investorov a účastníkov trhu a vytvoriť podmienky pre návrat k udržateľnému rastu a vytváraniu pracovných príležitostí," uviedol predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso a eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn v spoločnom vyhlásení. Čítajte: Ako dlho to eurozóna vydrží? Dodali, že EK "rýchlo" pristúpi k technickému zhodnoteniu potrieb španielskych bánk, spoločne s Európskou centrálnou bankou, Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) a Medzinárodným menovým fondom (MMF). Euroskupina vo vyhlásení informovala, že Španielsko dostane finančnú pomoc z Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho mechanizmu pre stabilitu, tj. súčasného a budúceho záchranného fondu eurozóny. Úloha MMF bude obmedzená na "podporu uplatnenia a monitorovanie finančnej pomoci s pravidelným informovaním", uviedla Euroskupina. Či eurozóna vydrží viac alebo menej ako rok je stále otázne. Stabilizovanie eurozóny komplikuje aj situácia v Španielsku. Ďalšou otázkou je ako to bude vyzerať po opakovaných parlamentných voľbách v Grécku. Či sa krajina bude držať úsporných opatrení alebo nie bude mať určite svoj vplyv na celú eurozónu. Do eurovalu prispieva aj Slovensko, preto sa to týka aj každého z nás. Podľa ministerstva financií by nás napríklad prípadný bankrot Grécka mohol stáť 723 miliónov eur. TERAJŠIA INTEGRÁCIA EUROZÓNY - obnoví dôveru v euro, ale vyžaduje si čas. 16.6.2012.Brusel. Olli Rehn píše: Plán na vytvorenie bankovej únie a tesnejšiu fiškálnu integráciu eurozóny by mal pomôcť obnoviť dôveru trhov v euro, ale investori by si mali uvedomiť, že tento proces si vyžaduje určitý čas. Upozornil dnes eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Tesnejšia integrácia krajín eurozóny má ukázať, že euro je nezvratný projekt a menová únia sa nerozpadne, ale naopak upevní. Investori sa však obávajú, že Grécko po víkendových predčasných voľbách možno odíde z eurozóny, čo povedie k oslabeniu eura a zvýšeniu nákladov na obsluhu španielskeho a talianskeho dlhu. Madrid tak možno bude nútený požiadať o finančnú pomoc. Lídri eurozóny budú rokovať o tom, čo je potrebné urobiť a ako prehĺbiť ekonomickú integráciu 17 krajín, ktoré zaviedli spoločnú menu, na nadchádzajúcom summite Európskej únie 28. a 29. júna 2012. Proces ekonomickej integrácie je pritom z politického hľadiska veľmi náročný a potrvá roky. No v konečnom dôsledku prinesie spoločné európske dlhopisy, čo trhy veľmi uvítajú. "Potrebujeme načrtnúť smer a kroky smerom k vytvoreniu úplnej hospodárskej únie," vyhlásil Rehn, podľa ktorého pre obnovenie dôvery v eurozónu bude kľúčový práve "politický záväzok" jej členov smerom k tesnejšej integrácii. Informovala o tom agentúra Reuters. VENEZUELA - predbehla Saudskú Arábiu v ťažbe ropy. Venezuela sa stala svetovým lídrom v zásobách ropy a predbehla Saudskú Arábiu. Hovorí sa o tom v každoročnom štatistickom prehľade svetovej energetiky, ktorý pripravila ropná a plynová spoločnosť BP. Podľa jej údajov na koniec roka 2011 zásoby ropy vo Venezuele činili 296,5 miliárd barelov, alebo asi 18 % svetových zásob. Saudská Arábia má 16 %. Na treťom mieste je Kanada - 11 %. Rusko podľa BP má 88,2 miliárd barelov (5,3 %) a doposiaľ je najväčším výrobcom ropy vo svete. TYMOŠENKOVÁ ZA VRAŽDU PRED SÚD? 18.6.2012. Generálna prokuratúra Ukrajiny chce obviniť Júliu Tymošenkovú z organizácie vraždy podnikateľa a poslanca parlamentu Jevgenija Ščerbaňa. Vyhlásil to prvý námestník generálneho prokurátora Ukrajiny Renat Kuzmin v interview pre denník Kommersant-Ukrajina. Podľa Kuzmina prokuratúra má dosť údajov, ktoré umožňujú tvrdiť, že Tymošenková bola organizátorkou vraždy a takisto ju financovala. Ministerka zdravotníctva Ukrajiny Raisa Bogatyrovová vyhlásila, že proces rehabilitácie bývalej premiérky Júlie Tymošenkovovej, ktorá bola počas pobytu vo väznici hospitalizovaná s diagnózou na chorobu chrbtice, je úspešne ukončený. Vláda predtým netajila, že má záujem na rýchlom ukončení liečenia Timošenkovovej. Napríklad generálna prokuratúra prisľúbila predložiť bývalej premiérke nové obvinenia (z účasti na vražde poslanca Najvyššej Rady Jevhena Ščerbaňa). Okrem toho kvôli tomu, že sa Tymošenkovová nachádza v nemocnici, vláda ju nemôže nechať predviesť do súdnej siene, kde prebieha ešte jedno súdne konanie vo veci bývalej hlavy vlády (o zneužití v korporácií “Jednotné energetické systémy Ukrajiny”). SUMMIT EÚ /28.-29./ V ÚZSKOM KRUHU V BRUSELI /N.,F.,Š.,T./ 26.6.2012. Pred summitom Európskej únie (28. - 29. júna) lídri Nemecka, Francúzska, Španielska a Talianska prediskutovali rozpory v Európskej menovej únii v úzkom kruhu. Šetriť alebo míňať? Prísna disciplína alebo aktívna podpora? Odpovede na dané otázky rozdelili štáty Európskej únie do dvoch táborov. V prvom je nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá je kategoricky proti použitiu prostriedkov európskych protikrízových fondov na podporu trhov obligácií topiacich sa ekonomík Južnej Európy. V prvom rade ide o Taliansko a Španielsko. V druhom tábore sa nachádza Francois Hollande, ktorý je presvedčený o potrebe stimulácie ekonomického rastu a na to sú potrebné prostriedky protikrízových fondov EÚ a vydaj kolektívnych euroobligácií. Lídri Nemecka, Francúzska, Španielska a Talianska sa koncom minulého týždňa zišli v Ríme a vyjadrili svoju vieru v euro ako jednotnú menu a vyzvali k väčšej politickej integrácii EÚ. Napriek tomu sa potvrdilo, že sa ich postoje a názory o jednotnej Európe rozchádzajú. Očakávané stretnutie americký finančník a investor George Soros označil za veľmi dôležité pre osud euro. Domnieva sa, že summit je poslednou nádejou pre zachovanie euro. Problémy EÚ nevznikli len kvôli dlhom, poznamenal riaditeľ ruského Inštitútu problémov globalizácie Michal Deljagin: - Problém Grécka nespočíva vo veľkých dlhoch, ale v tom, že v krajine je slabá vlastná výroba. Grécka kríza je časťou celoeuropského problému, ktorý je súčasťou celosvetovej krízy. A to vyvoláva skeptický postoj k perspektíve prekonania krízy v európskej zóne. Členovia EÚ, ktorí si ponechali národnú menu, majú vlastný postoj k vyriešeniu ekonomických problémov. Vyšehradská štvorka – Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Česko – adresovala vedeniu EÚ list o tom, že budúcnosť európskej ekonomiky a menovej únie by mali posudzovať všetci členovia EÚ, nielen eurozóny. Zo štyroch stredoeurópskych krajín na jednotnú menu prešlo len Slovensko. Analytik Vladimír Soloduchin označil žiadosť daných krajín za nevčasnú: - Ak ide o záchranu kľúčových ekonomik, hlas malých hospodárstiev nebude vyslyšaný, naviac, je bezvýznamný. Hlavné ekonomiky sa medzi sebou nevedia dohodnúť. Ak sa k tomu pridajú potreby periférnych krajín, rozpad menovej únie sa len urýchli. Svoje požiadavky Vyšehradská štvorka môže vyjadriť aj v Brusseli. Bez vzájomných výčitiek sa summit nezaobíde. Podľa mnohých odborníkov o úspechu stretnutia bude možné vravieť len vtedy, ak sa jeho účastníci dohodnú o vydaní euroobligácií. MERKELOVÁ:NEMCI NEBUDÚ PLATIŤ DLHY ZA INÉ ŠTÁTY EÚ, POVEDALA PRED SUMMITOM. 27.6.2012. Kancelárka Nemecka Angela Merkelová vyhlásila, pred nadchádzajúcim simmitom v d ňoch 28. - 29. 6. 2012, že nedopustí situáciu, kedy jej krajina bude musieť zodpovedať za dlhy iných štátov eurozóny, takých ako je Taliansko a Španielsko. Informujú o tom britské médiá. Hlava vlády Nemecka tak kategoricky zamietla ideu zriadenia spoločných dlhových záväzkov krajín eurozóny, za ktorú vystupujú veľké krajiny EÚ. V prípade vydania spoločných obligácií zóny eura, vymenia časť štátnych záväzkov problémových krajín obsluhujúcich svoj dlh, predovšetkým Španielska a Talianska, na spoločné obligácie. Nemecko ako najbohatšia veľmoc EÚ by malo v dôsledku takej operácie zodpovedať za pôžičky vlád iných štátov. Výroky Merkelovej zazneli v predvečer zahajujúceho sa vo štvrtok summitu EÚ, na ktorom sa posúdia opatrenia boja s krízou eurozóny. NA SUMMITE EURO 2012 SA DOHODLI NA BANKOVEJ ÚNII. BRUSEL 29.6.2012. Talianansko a Španielsko, ktoré nedávno odmietli Európsky pakt pre rast a zamestnanosť, stiahli svoje námietky. Tieto dve krajiny nakoniec súhlasili s podpísaním zmluvy po 13 hodinách rokovania. Podľa paktu pre rast a zamestnanosť sa má na dlhodobé obdobie pre stimuláciu ekonomiky vyčleniť 120 miliárd eur. Pakt bol predstavený na začiatku summitu EÚ, 28. júna.Taliansko a Španielsko boli najprv proti podpísaniu trvajúc na tom, že v prvom rade je potrebné prijať krátkodobé opatrenia, ktoré im pomôžu znížiť náklady na úvery, ale napokon sa podvolili. V ZPRÁVE SA ĎALEJ UVÁDZA: EURO 2012. Európske záchranné mechanizmy, tzv. dočasný (EFSF) a trvalý (EMS) euroval, budú môcť požičiavať svoje prostriedky priamo problémovým bankám bez toho, aby to zvýšilo dlh príslušnej krajiny. Po celonočných rokovaniach, ktoré začali už vo štvrtok (28.6.) popoludní, sa na tom v Bruseli dnes nadránom dohodli lídri Európskej únie (EÚ). Angela Merkelová: Toto rozhodnutie, ktoré stály predseda Európskej rady (ER) Herman Van Rompuy označil za "prelomové", súvisí predovšetkým s aktuálnymi problémami Španielska. Krajina žiada pomoc pre svoj bankový sektor v objeme do 100 miliárd eur. Medzitým sa jej však výrazne predražuje financovanie. Cieľom je stlačiť náklady financovania španielskeho dlhu z terajších neudržateľných úrovní. Predstavitelia členských krajín EÚ sa na summite tiež dohodli, že krajiny, ktoré by si v budúcnosti chceli požičať zo záchranných mechanizmov a priebežne už pracujú na potrebných rozpočtových a ekonomických reformách, nebudú podliehať takému prísnemu dohľadu a podmienenosti pomoci ako doteraz. Tento výsledok presadzoval najmä taliansky premiér Mario Monti, ktorý však zdôraznil, že jeho krajina v súčasnosti neuvažuje požiadať o pomoc. Taliansko je po Španielsku považované za ďalšiu problémovú krajinu a jeho financovanie sa momentálne tiež výrazne predražuje. Van Rompuy nadránom po skončení rokovaní oznámil, že lídri eurozóny sa zhodli aj na vytvorení spoločného bankového dohľadu a predstavitelia celej EÚ vo všeobecnosti súhlasili s dlhodobým plánom užšej fiškálnej a politickej integrácie únie. Ide o štyri "stavebné bloky", ktoré predstavil predseda ER vo svojom strategickom dokumente tento týždeň. Detaily tohto procesu sa však nebudú riešiť skôr ako v októbri tohto roka. Dokument, ktorý dovtedy pripraví, už bude podľa Rompuya "cestovnou mapou" s konkrétnymi termínmi jednotlivých krokov smerujúcich k vytvoreniu "skutočnej" hospodárskej a menovej únie. "Cieľom je spraviť z eura nezvratný projekt," avizoval predseda rady.