Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Albert E I N S T E I N /l879-l955/. - Pri príležitosti svetového Roku Einsteina - Kto by nepoznal meno tohto velikána teoretickej fyziky; objaviteľa špeciálnej teórie relativity z r. l905, keď presne pred sto rokmi, vtedy ešte celkom neznámy nemecký fyzik Albert Einstein, po prvýkrát vystúpil s veľmi odvážnou, ale pritom duchaplnou myšlienkou, že svetlo v objektívne existujúcom svete sa ku všetkým sústavám a systémom vo vesmíre šíri rovnakou rýchlosťou, t. z. 299 776 km/sec, a to bez ohľadu na ich vzájomný pohyb. Táto rýchlosť je hraničná a prakticky nemôže byť prekročená, lebo pri jej dosiahnutí by sa zastavil čas. To znamená, že každý pohyb v priestoročase môže byť vždy iba relatívny. Toto je základná poučka špeciálnej téorie relativity. No a keďže základnou fyzikálnou, čiže hmotnou časticou svetla je foton ako nosič energie, ktorý násobený časom vyvolá konštantné kvantum /dostatočné množstvo/ na svoju premenu, tak z toho potom Einstein usúdil, že každá masa /m/, teda hmota, pochádza vždy z nejakej energie /E/. A vyjadril to aj svojou slávnou matematickou rovnicou E = m .c². Tým dokázal prenos energie na iné druhy častíc, a tak potvrdil v súlade s Planckovou kvantovou teóriou /konštantov/ z r. l900, že energia je rovnako atomická ako hmota, lebo riadi všetky výmeny energie v atomových sústavách. O ll rokov neskôr Einstein k svojmu prvému objavu pričlenil aj ďalší objav - obecnú teóriu relativity, ktorej základ tvorí poznatok, že odstredivá sila vzniká v dôsledku zotrvačnosti, a že táto sila je rovnaká ako sila príťažlivá, a keď teleso nie je v blízkosti iných telies /v príťažlivom kontakte/, tak naň nepôsobia žiadné sily a jeho pohyb je určovaný vlastnosťami priestoru a času tých miest, kadiaľ prechádza. Preto v prázdom priestore v blízkosti ťažkých telies je priestor zakrívený. Táto vesmírnogalaktická teória sa stala východiskom aj možných ciest do vesmíru v 20. storočí. Ak sme sa r. 2005 pri príležitosti 50. výročia Einsteinovej smrti, /l8.4.l955/ zamýšľali nad jeho objavmi a nad tým ako dômyselne zúročil fyzikálne poznatky od doby I. Newtona, a koľko vychoval na vysokých školách svojich následovníkov; vo švajčiarskom Zürichu, alebo v Prahe vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, či aj na americkom pôsobišti v Princetone, tak vyhlásenie svetového roku fyziky aj za Rok A. Einsteina, je nanajvýš správne rozhodnutie. Nebudeme sa tu už ďalej ponárať do jeho teórií o relativite, ktoré najviac prispeli k zmene nášho života v 20. storočí, a to až do takej miery, že sme sa tesne potom ako navždy tento velikán fyziky opustil náš pozemský svet, predovšetkým jeho zásluhou, vydali na vesmírne cesty; keď NASA vyslala amerického Slováka E. A. Cernana na Mesiac. No a tento vesmírny vyslanec, r. l974 navšívil aj vlasť svojich rodičov, vtedy na otázku televízneho komentátora: "Ako sa cítite doma, vo vlasti?" Odpovedal: „Áno, moja vlasť je Slovensko.“ A po chvíľke odmlčania, zrejme pri pomyslnej predstave svojej mesačnej prechádzky, dodal: „Som rád, že som zobral na mesiac aj kúsok Slovenska.“ Myslel tým vtedajšiu čs. vlajočku. Nuž a od tej doby nad našou krásnou modrou planétou sme stačili zriadiť aj stálu vedeckú orbitálnu stanicu, a vo vesmíre je dnes „zavesených“ množstvo rozmanitých stacionárnych prístrojov, ktoré nám uľahčujú život na Zemi, čo je tá lepšia stránka veci. Zároveň nám ale tento pozemský svet niektoré z týchto prístrojov pomáhajú aj ničiť: pustošiť krajiny, majetok a dokonca zabíjať i ľudí..., no a to je tá odvrátená, smutná stránka, ktorá je akoby druhou stranou mince. Ale aj napriek všetkým týmto skutočnostiam, ktoré predovšetkým Einsteinova teória priniesla do života nás pozmešťanov, nemožno si tohto velikána fyziky nepripomenúť, lebo jeho všeobecná teória relativity sa rodila aj u nás, vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, keď v rokoch l9ll-l2 pôsobil ako vedec a pedagóg na nemeckej univerzite v Prahe.* *Poznámka: Bližšie pozri článok: Rudolf Kolomý, Působení Alberta Einsteina v Praze /1911-1912/, - XVII. ZBORNÍK DEJÍN FYZIKY, článok z Medzinár.seminára dejín fyziky - 6.MESDEF ´99/, konaného v RICHŇAVE pri B. Štiavnici, v dňoch 23.9.-26.9./99. Pri príležitosti Roka A. Einsteina, vo februári 2005, napísal: Július Suja-Žiak.