Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Július SUJA-ŽIAK: Z MôJHO ŽIVOTA. Spomienky. Vlastná edícia,ISBN 80-968646-5-3, Martin 2001, s.191. Poz.: Stručnejšie výňatky zo Spomienok sú obsiahnuté aj v prácach na web. stránkach: časť 1., "Slúžil som v čs. socialisitickej armáde" a časť 2., "Vojak čs. armády v zálohe." Pre čitateľov, ktorí majú v obľube ešte kratšie články, tzv. rešerše, môže poslúžiť curriculum vitae, ale aj tento stručný životopisný prehľad, spracovaný na základe: l. Stručný biografický slovník /A-Ž/, vydalo: Združenie voj. obrody MO SR, BA l994; 2. “Myšlienky a fakty.“Aperiodikum slovenských prírodovedcov a technikov, r. 9, č. l-4/2003; 3. Slovenské národné noviny č. 7/2000, roč. ll /l5/ z 28. 3. 2000; 4. “Z môjho života“- spomienky. Vlastné vydanie, Martin 200l, /ISBN-80-968646-5-3/. ---------------------------------------------------------------- Július sa narodil v Poltári ako posledné, piate dieťa Františka Suja-Žiaka a Emílie, rod. Vilhanovej, v r. 1935. Jeho celý rod ale pochádza z južného Podpoľania z Hriňovej-Slanca, ktorá v tej dobe patrila do katastru obce Detva; prastarý otec Juraj Suja-Žiak narodený v Detve-Riečky r. 1828, mal s manželkou Máriou Hanesovou syna Jána. Po meči to bol Júliusov starý otec, narodený r. 1856 v Detve -Slanec /dnes Hriňová-Slanec/. Ten sa oženil sa so zámožnou Annou Hrončekovou a spolu mali tri deti; prvé dieťa bol chlapec František a potom nasledovali ešte dve dcéry Júlia a Elena. Jeho otec František sa narodil r. 1890, a ten mal päť detí: troch chlapcov a dve dievčatá. František, už ako 24 ročný sa v novembri 1914 oženil s Emíliou Vilhanovou z Korytárok pri Detve. Ale po vypuknutí 1. svet. vojny, keď začiatkom augusta 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Rusku, musel narukovať do c.k. rakúsko-uhorskej armády a hneď sa aj zúčastnil bojov na východnom, ruskom fronte. V druhej polovici mája 1915, ako sa Taliani pridali na stranu dohodových mocností, bol František z ruského frontu presunutý do oblasti alpských Dolomit, kde sa otvoril nový talianský front. Františkov otec Ján Suja-Žiak, teda Julov starý otec, zo strachu, že v bojoch v oblasti mesta Trentinu /Trident/ a na Pijave, kde sa schyľovalo k tvrdým bojom, stratí svojho jediného syna, ho z c.k. rakúsko-uhorskej armády vykúpil. A veru to bolo veľké šťastie, pretože tu sa odohrávali snáď naväčšie bitky v celej 1. svetovej vojne, kde padlo na oboch bojujúcich stranách veľa tisíc vojakov. František tak mohol byť svojmu otcovi naozaj vďačný, lebo vďaka jemu sa z talianského frontu vrátil zdravý a šťastný späť k svojej rodine do Hriňovej-Slanca. V roku 1918 sa po štyroch rokoch mladému manželskému páru narodilo prvé dieťa, a bol to chlapec menom František, takže ako prvorodený syn dostal meno po otcovi. Po troch rokoch sa narodilo ešte aj dievčatko, menom Mária. Na to sa táto mladá a dobre finančne zabezpečená rodinka rozhodla, že si v Poltári zakúpi v hodnote asi za vyše trištvrte milióna Kčs poľnohospodársky majetok, a hneď z Hriňovej-Slanca sa do nového pôsobiska aj presťahovala. A tu sa rodina rozšírila o ďalších troch potomkov: Jána narodeného r. 1924 a po troch rokoch sa narodilo aj dievčtko Emília. Július ako posledný z piatich detí, sa narodil r. 1935. V 30. rokoch však v USA vypukla veľká hospodárska kríza, ktorá tak ako táto súčasná, rovnako pôvodom ako i dôsledkami, mala veľmi nepriznivý dopad aj na Európu. Takže počas nej František Suja-Žiak zbankrotoval. Stalo sa tak najmä preto, že bol veľmi nezodpovedným otcom a manželom; pretože svojími ľahkomyselnými podpismi sa viacerým občanom trpiacich nedostatkom peňazí z okolitých dedín, lučeneckej banke zaviazal ako ručiteľ. Tí, keďže nemali žiadne úspory, si za takto vypožičané peniaze zakúpili cestovné lístky k odchodu za prácou do zámoria, ale aj do iných štátov Európy, ktoré krízou boli menej postihnuté. No, keďže istú finančnú čiastku v zmysle zákona museli títo ľudia banke zaplatiť a vrátiť aj stanovený poplatok štátu za opustenie republiky, tak táto zadĺženosť sa u nich ešte viac navýšila. A zrejme aj z týchto príčin sa späť na Slovensko radšej už nikdy nevrátili. Banka preto siahla na majetok Františka ako ručiteľa. Takýmto spôsobom prišiel zámožný statkár Francko, ako ho tamojší ľudia familiárne oslovovali, o všetko čo mu jeho otec, Ján Suja-Žiak ako hriňovský podnikateľ s drevom našetril, aby tak svojho syna finančne čo najlepšie zabespečil. Matka po narodení svojho najmladšieho syna Júliusa a po bankrote otca onemocnela na zápaľ pľúc a v r.1938, iba vo veku 44 rokov, po neúspešnej liečbe v Komárne chorobe podľahla. Pred smrťou ho ani nie trojročného ešte stačila dať do opatery k svojmu mladšiemu bratovi Štefanovi Vilhanovi na hriňovské lazy Jasenovo. Bola presvedčená, že iba uňho má záruku, že o jej dieťa bude dobre postarané, kde dostane aj správnu výchovu. Jeho strýc Štefan Vilhan ako veľmi zručný maloroľník, ktorý sa tešil úcte tamojších osadníkov, sa skutočne spolu so svojou matkou Katarínou, teda s Julovou starou materou, v skromných podmienkach lazníckeho života o sestrine dieťa veľmi zodpovedne staral, a to až do skončenia 2. svetovej vojny. Julova túžba spoznať otca a starších súrodencov bola však už v tej dobe natoľko silná, že jedného dňa na začiatku leta, keď mal iba vyše desať rokov, sa vybral s niekoľkými mincami zviazanými do uzlíčka vreckovky na železničnú stanicu do Kriváňa, a odtiaľ po zakúpení cestovného lísku, že pocestuje vlakom do rodného Poltára za otcom. Ale keďže vojnou poškodené koľaje ešte neumožňovali vlakovú premávku, čo on nevedel, odhodlal sa ísť po hradskej pešo. Pri obci Podkriváň mu našťastie zastavil nákladiak, ktorý ho zviezol až k Lučencu, takže do Poltára za otcom to mal už iba 15 km, ktoré poľahky prešiel pešo. Svojho otca našiel v Slanej Lehote v tehelni, kde vtedy žil a pracoval. Našiel ho tu celkom osamoteného, lebo starší súrodenci sa po úmrtí matky, každý vydal svojou vlastnou cestou; Fero s Janom sa dali na remeslo a Mária s Milkou si našli zamestnanie v blízkych fabrikách v Opatovej a vo Fiľakove. Takže o jeho opateru na dobu jedného roka sa postarala otcova mladšia sestra Juliša, lebo u otca by iba strádal. Nebolo to od Poltára až tak ďaleko, iba asi tri kilometre v Hájikoch. Bola to malá poľnohospodárska usadlosť, odkiaľ potom aj jeden rok navštevoval 4. triedu štátnej ľudovej školy. V ďalšom roku v školskej dochádzke pokračoval už od druhej otcovej sestry Eleny, ako ju tam všetci volali, Ilonky. Tá žila v Lučenci, v blízskej osade Havaška, ale po odchode Maďarov z neďalekej Fabianky sa po pár mesiacoch presťahovali tam, a keďže mu bola zároveň aj krstnou mamou, rada sa o neho starala. Na jeho výchove sa neskôr ešte podieľali, už vtedy aj obe vydaté sestry: Mária, ktorá sa na rozhraní rokov 1946/47 odsťahovala do Mostu v severných Čechách a Emília, ktorá žila vo Fiľakove. A takto striedavo, raz pri tetkách, potom pri svojich sestrách v českom Moste a hneď nato vo Fiľakove a znova v Lučenci u tetky Ilonky, roku l952 základnú povinnú školskú dochádzku aj ukončil. Bratia, František a Ján sa na jeho výchove nepodieľali. Strednú školu ale už vyštudoval v armáde, kam ho prihlásila tetka Ilonka, a to len preto, že jej miestní funkcionári z Lučenca sľúbili, ak svojho chovanca dá do vojenskej školy, nebudú ju už nútiť vstúpiť do JRD. V armáde roku 1954 v Ružomberku aj zmaturoval. Potom ešte absolvoval Delostrelecko-technické učilište /DTU/ v Martine, kde roku l957 štúdium ukončil a stal sa technikom poručíkom čs. armády so špecializáciou: - technik delostrelectva a ručných zbraní. V roku 1958 sa oženil s Máriou, rod. Kosovou, s ktorou má dve deti, dcérku Janu a syna Miroslava. Roku l96l si vojenskú odbornosť rozšíril absolvovaním Pyrotechnického kurzu vo Východnom vojenskom okruhu v Trenčíne, a hneď nato bol Krajskou vojenskou správou v Banskej Bystrici poverený vykonávať aj funkciu hlavného pyrotechnika Oravy, keďže tu u vojenského útvaru v D. Kubíne aj slúžil. Takže k jeho služobným povinostiam náčelníka výzbroje, mu pribudla aj povinnosť zneškodňovať všetkú nájdenú a nevybuchnutú muníciu po 2. sv. vojne v celom oravskom regióne. Okrem toho ako pyrotechnik sa podieľal aj pri výstavbe VSŽ v Košiciach, kde železničné vojsko svojími stavebnými mechanizmami v 60. rokoch začalo s výkopovými prácami pre základy nového hutného kombinátu VSŽ, keď zároveň popritom tu stavali aj železničnú širokorozchodnú prípojnú trať na dovoz železnej rudy zo ZSSR. V rokoch l957-l967 Július Suja-Žiak zastával v čs. armáde zväčša technické funkcie; počínajúc Starším technikom pozemnej výzbroje v Kostelci nad Orlicí. Po dvoch rokoch bol ale na vlastnú žiadosť prevelený na Slovensko, keď sa vzápätí stal náčelníkom vyzbrojovania u spomenutého vojenského železničného útvaru v Dol. Kubíne. Po troch rokoch odchádza na vlastnú žiadosť do Vyššieho delostreleckého účilišťa Martin, kde napokon svoju vojenskú kariéru na 23 rokov prerušil. Medzitým ešte v rokoch l96l -1967 diaľkovo vyštudoval aj FF UK v Bratislave, a to pedagogickú špecializáciu: filozofia a dejiny. Ale už roku l966 svojou diplomovou prácou, “Odcudzenie človeka za socializmu“ naznačil, že jeho život v socialistickom štáte nebude bezproblémový. Najmä ak počas vojenskej služby dva razy odmietol i ponuku, aby vstúpil do KSČ. Samozrejme, že to malo negatívny dopad aj na jeho ďalšie zotrvanie v armáde, lebo za celú dobu jeho vojenskej služby mu, napríklad neudelili ani žiadné vyznamenanie, ktoré sa automaticky prideľovalo za výsluhu rokov. Aj s povyšovaním do vyšších hodností mal problémy, lebo základná organizácia KSS v armáde ho nemala vo svojej evidencii, a bez jej súhlasu sa vlastne nemohlo uskutočniť žiadne povýšenie, či udelenie akejkoľvek odmeny. Takže zakaždým ho povýšili iba akoby dodatočne, a to až na základe jeho protestu. Aj preto, akonáhle svoj záväzok vojenskej služby voči čs. armáde za poskytnuté školské vzdelanie roku 1967 splnil, okamžite z armády v hodnosti kapitána na vlastnú žiadosť odchádza do civilu, i keď po istých prieťahoch. V tom samom roku bol konkurzným konaním prijatý na funkciu odborného asistenta PdF-UK do Trnavy. No a tu po polroku ho ustanovili do funkcie: Vedúceho sekcie filozofie a logiky. Keď ale na fakulte súdruhovia s úžasom zistili, že nie je v komunistickej strane, dali mu podmienku, že sa musí stať jej členom. Vtedy dostal aj prihlášku, že do nového školského roka by v mieste svojho trvalého bydliska mal vstúpiť do ich partaje. Medzitým bol v máji l968 prijatý aj na Karlovu univerzitu do Prahy k externému ašpirantskému štúdiu: Filozofické problémy kybernetiky. Sú tu prázdniny, a zároveň v tomto období dochádza aj k okupácii našej vlasti vojskami Varšavskej zmluvy. On vzápätí, a to iba tri dni po okupácii /24.8.1968/ na protest proti vpádu vojsk Vašavskej zmluvy do republiky, vstupuje v mieste svojho trvalého bydliska v Martine, do tzv. Dubčekovej strany. Do prihlášky vtedy napísal, že tak sa "rozhodol z vlastnej vôle na protest okupácie vojskami Varšavskej zmluvy." Vo fakultnej základnej organizácii KSS PdF UK v Trnave o tom, do akej to on vlastne strany vstúpil, nič nevedeli, preto ho bez problémov zaregistrovali do svojej fakultnej ZO KSS. Takže na katedre pri prvej vylučovacej vlne dokonca aj obstál. Ba, ponechali ho i vedúcim sekcie filozofie a logiky. Až neskôr, keď z príkazu Moskvy r. l969 G. Husák na všetkých vysokých školách v rámci väčšej centralizácie moci prikázal zriadiť Ústavy marxizmu-leninizmu /ÚML/, začínajú sa na jednotlivých fakultách zriaďovať podriadené zložky tohto ÚML, tzv. Kabinety marxizmu-leninizmu, kam boli popri iných oddelení začlenení aj všetci učitelia filozofie. Z nich sa potom ustanovili i vedúci preverovacích komisií. No a táto organizačná zmena zároveň znamenala v školstve aj začiatok už všeobecnej normalizácie, v rámci ktorej sa vykonávali preverovania všetkých členov katedier a ostatných zamestnancov celej Komenského univerzity. Aj jeho ašpirantské školiace pracovisko v Prahe zrušili, lebo kybernetika bola v tom čase, po krátkej dobe oživenia a slobody, znova prehlásená za buržoáznu pavedu. V ďalšom štúdiu ašpirantúry mohol pokračoval, už iba na UK v Bratislave, a to len v takej špecializácii, ktorá bola schválená Ústavom marxizmu-leninizmu, no a v jeho prípade to bola: Vedecko-technická revolúcia /VTR/. Behom dvoch rokov spravil všetky predpísané skúšky z ašpirantského minima a v zimnom období r. l970-71 bol ako vedúci sekcie filozofie a logiky, ale zároveň už aj ako člen ich partaje, Ústavom ML UK v Bratislave a OV KSS v Trnave, dokonca menovaný do preverovacej komisie nestraníkov, a to dvoch katedier: - dejín a západných filológií. Na túto činnosť boli na vysokých školách za predsedov ustanovovaní zásadne iba členovia Ústavov marxizmu-leninizmu. OV KSS v Trnave na zvláštnom školení všetkým menovaným do preverovacích komisií dôrazne upozornil, že tieto pohovory sa musia zamerať najmä na všetkých revizionistov a oportunistov, ktorí sa na pracoviskách nachádzajú. Lebo týmito previerkami sa malo dokázať, že u nás kontrarevolúcia, proklamovaná Moskvou, naozaj bola. A v tomto zmysle sa malo postupovať aj na PdF UK v Trnave. Vtedy, Július Suja-Žiak, v úlohe vedúceho, svojim dvom kolegom v preverovacej komisie povedal, že žiadnych revizionistov či oportunistiov si pri preverovaní vyrábať nebudú, a na jeho podnet všetkých členov oboch katedier aj preverili; a to i vrátane vedúceho katedry západných filológii, ktorý bol známy ako horlivý kresťan, prof. Ľudevíta Nováka, DrSc. Okresný výbor KSS v Trnave ich previerky neuznal, lebo vraj nenašli žiadného "triedného nepriateľa," a s členmi preverovacej komisie začali viesť vyšetrovanie. Okresný výbor KSS v Trnave s vedením fakulty ustanovil novú preverovaciu komisiu a Júliusa Suja-Žiaka preložili na LF UK do Martina, kde OV KSS už ho do funkcie vedúceho filozofie LF neschválil. No, rektor KU v Bratislave prof. Huraj jeho menovací dekrét napriek tomu nezrušil. Takže súdruhovia v Martine museli zvoliť iný spôsob ako ho definitívne pozbaviť funkcie. Najskôr v spolupráci s martinskou Okresnou vojenskou správou ho v r.1972 cez prázdniny vyslali na dvojmesačné vojenské cvičenie do Vojenskej akadémie A. Zápotockého /VAAZ/ do Brna, kde bol preškolený z technickej vojenskej špecializácie na novú veliteľskú funkciu klasického delostrelectva: a to na Náčelníka štábu delostreleckého pluku v zálohe. On však tento kurz vo VAAZ absolvoval s výborným prospechom a následne ešte vo Vojenskej akadémii bol povýšený do hodnosti majora v zálohe. Medzitým OV KSS v Martine požiadal akademických funkcionárov Komenského univerzity, aby ho pozbavili vedenia sekcie filozofie a zakázali mu prednášať. Vtedy ho prof. Michal Topoľský v Bratislave, ako jeho priamy nadriadený, stačil vyslať na polroka do Moskvy, aby na Lomonosovej univerzite absolvoval, tzv. Inštitút povýšenia kvalifikácie učiteľov VŠ /IPK/ a napísal kandidátsku prácu. Medzi rečou mu vtedy povedal: "Rýchle si vybav vycestovacie doklady, a možná, ak im zídeš s očí, zídeš im aj z mysle a načas ti dajú pokoj." On Inštitút v Moskve absolvoval, prácu “K niektorým zákonitostiam rozvoja techniky v podmienkách VTR“ napísal, ale k obhajobe “CSc” stranícke povolenie už tu doma po návrate z Moskvy, nedostal. Okresný výbor KSS v Martine vtedy Krajskému výboru strany do Banskej Bystrice poslal zamietavé stanovisko s tým, že vraj “v minulosti i súčasnosti zastával antimarxistické postoje." /List je k dispozícii, a je súčaťou jeho osobného archívu/. Cez ďalšie prázdniny v júli l974 ako školiteľ poslucháčov LF UK v Martine, v rámci vedeckej činnosti študentov, sa ešte stačil zúčastniť aj Celoštátnej odborno-vedeckej súťaže lekárskych fakúlt v Prahe, kde jeho poslucháči, ktorým v letnom semestri prednášal, tým najlepším robil i školiteľa. No a keďže tí tu na Hygienickej fakulte Univerzite Karlovej za svoje práce získali tie najvyššie ocenenia, tak mu na základe toho bola ako školiteľovi udelená i Čestná plaketa: Universitas Carolina Ordine rei publicae insignia Praga. Po návrate z Prahy okresné orgány komunistickej strany s ním už začali viesť nekompromisné vyšetrovanie, a to pod zámienkou, že použili vopred odcudzený jeho stranícky preukaz. Z toho titulu si z Ústredného výboru KSS z Bratislavy vyžiadali aj jeho doklady o vstupe do strany. A v nich súdruhovia zistili, že svoj vstup do tzv. Dubčekovej strany uskotočnil “na protest proti okupácii ČSSR vojskami VZ.“ No a po dvojročnom vyšetrovaní, ktoré zrejme aj zámerne preťahovali, aby nahnali strach i ďalším potenciálnym kritikom, ho zo strany r. l975 definitívne vylúčili. Ale rok predtým mu zakázali na LF prednášať, takže na katedre pracoval už iba v knihovni ako prekladateľ. Keď z Komenského univerzity v Bratislave dostal výpoveď, tak z päťdesiatich žiadostí o nové zamestnanie mu z celej republiky ani v jednom prípade nedošla kladná odpoveď./Tieto listy má tiež vo svojom archíve./ Ba, v jednom prípade dostal kladnú ponuku zamestnania od Výskum. ústavu spojov v Prahe, ale po mesiaci, keď prišli jeho osobné doklady na riaditeľstvo, že je vedený na indexe politicky nespoľahlivých, ho okamžite prepustili. Preto mu nezostávalo nič iné, než začať brigádovať, lebo rodina nemohla zostať bez finančného zabezpečenia. Tak sa stal kuričom v Tesle B.Bystrica, potom robil strojníka kompresorov v tom samom podniku, až napokon zakotvil na Váhostave v L. Mikuláši pri výstavbe vodného diela Lipt. Mara a Čierny Váh. Prijali ho za vodiča, ale po dvoch mesiacoch bol ustanovený, bez toho aby o to sám požiadal, za ekonómoma Dopravného strediska. Tu zotrval päť rokov a potom sa prihlásil na inzerované miesto v tlači, a to na funkciu: Vedúceho ekonóma Projektového ústavu obchodu a cestovného ruchu v Bratislave, pracovisko Ružomberok. Po polroku sa stal aj projektantom pre Plánovanie a organizáciu výstavby /POV/. Roku l984 mu OV KSS v Martine napokon povolil vrátiť sa späť k rodine a nájsť si tu novú prácu. Začiatkom roka 1985 nastúpil do ZŤS IDOP Martin na funkciu: Vedúci ekonóm inžinierskych činností so zameraním na Automatizované výrobné systémy. Neskôr bol ustanovený do funkcie: Samostatného odborno-technického pracovníka s povinnosťou organizovať a zabezpečovať propagáciu výrobkov z podnikov ZŤS, na všetkých strojárskych výstavách a veľtrhoch, najmä z oblasti automatizovaných výrobno-technických systémov. Po “zamatovej“ revolúcii v r. l990 mu bola Ministerstvom obrany udelená prvá medaila: Za službu vlasti v čs. armáde a zároveň bol povýšený do hodnosti podplukovníka v zálohe. V tom samom roku bol mimosúdne rehabilitovaný s tým, že môže nastúpiť späť do čs. armády. Prijal ponuku pedagóga vo Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Tu záujem prejavil o učiteľské miesto z filozofie, ale všetky posty už boli obsadené bývalými "politrukmi" od vojenských útvarov, ktorým tieto funkcie u vojenských útvarov boli práve zrušené. Preto prijal miesto na katedre fyziky a po jednoročnom pôsobení a následnom konkurznom konaní začal učiť na Katedre spoločenských vied, kde prednášal dejiny. Po dvoch rokoch, na základe ďalšieho konkurzu, sa stal Náčelníkom učebnej skupiny dejín. Vo februári r. l992 bol ministrom obrany ČSFR povýšený do hodnosti plukovníka čs. armády. Tunajšia organizácia Vojenskej obrody si ho potom zvolila aj za svojho predsedu s tým, že by sa v Akadémii, v zhľadom k zmeneným spoločenským podmienkam, mali vo vojenskom školstve vykonať aj niektoré obrodenecké zmeny. V tejto oblasti ale k žiadnému obrodeniu nedošlo, lebo za vlády takých politických strán, aké vtedy na Slovensku vládli, sa k tomu nevytvorili potrebné, zákonné opatrenia, takže vedúce funkcie zostali aj naďalej v rukách starých štruktúr. Koncom roka l995, keď bol ministrom obrany bývalý, agilný člen KSS Pavol Kanis, musel Július Suja-Žiak zažiadať o výsluhový dôchodok. Dňa 1. januára l998 mu bola pri príležitosti 5. výročia samostanej SR ministrom obrany, ktorého nominovala do vlády V. Mečiara SNS, udelená aj Pamätná medaila l. stupňa. Ešte v r. l970 sa stal členom Slovenskej filozofickej spoločnosti, resp. dnes už Slov. filozofického zduženia pri SAV. Je členom Matice slovenskej, jej Politologického odboru. Od r. l990 je členom aj Odbornej skupiny dejín a metodológie Fyziky Slovenskej fyzikálnej spoločnosti a Dejín vied a techniky pri Slovenskej akadémie vied. A rovnako je aj členom Slovensko-ruskej spoločnosti. Publikovať začal ešte na PdF-UK v Trnave, keď mu v r. l970 v Zborníku fakulty vyšla prvá práca: K niektorým problémom kybernetiky. V publikačnej činnosti pokračoval aj na LF UK v Martine. Tu spolu s prof. MUDr. J. Korpášom, DrSc., publikoval dve filozoficko-medicínske práce: K problému kauzality v medicíne /uverejnená v zborníku Univerzity Komenského r. l973,/ a Jav ako objekt poznania, ktorá vyšla v r. l976 v časopise ČSAV Praha, vo Fysiológii. Pre potrebu LF UK v Martine preložil z ruštiny Zborník vedeckých prác, “VTR a medicína." V rokoch normalizácie mu síce publikovať bolo zakázané, ale aj napriek tomu písal články z oblasti automatizácie výrobných procesov do odbornej periodickej tlače, najmä do Technických novín a Smeru, ako napríklad: Robot na miesto montážnikov; Chcú len kvalitu; Perfektná modulárna stavebnica; Úspešný softvér z B. Bystrice; Na pomoc projektantom a ď. V Zborníku ZŤS publikoval aj hlavnú časť svojej kandidátskej práce: K niektorým zákonitostiam rozvoja techniky v podmienkach VTR. No a ako gestor a odborno-technický poradca technického námestíka generálneho riaditeľa ZŤS Ing. Milana Čatloša, sa podieľal aj na zorganizovaní a výrobe náučno-populárneho filmu pre zahraničného zákazníka: O automatizácii výrobných a riadiacích systémoch v ZŤS Prakovce, ktorý pod jeho odborno-technickým vedením natočil v r. l986 Krátky film Barrandov Praha. Ďalej v spolupráci s podnikmi ZŤS a za pomoci Slovenskej televízie, /menovite kameramana ST M.Rolla/ podľa vlastného scenára vyhotovil tieto videofilmi: O rácioenergii, O automatizovaných výrobných systémoch v ZŤS a O automatizácii projektovania. Z filozofie, histórie a politológie publikoval niekoľko desiatok odborných prác a štúdií, či už v zborníkoch Vojenskej akadémie alebo v zborníku Odbornej skupiny dejín fyziky; v Slovenských národných novinách a pri niektorých významných výročiach aj v celoslovenských denníkoch. S RNDr. plk. A. Droppom je spoluatorom i knižnej publikácie: Stručný biografický slovník /A - Ž/ mimosúdne rehabilitovaných vojakov z povolania a občianskych zamestnancov vojenskej správy prepustení z čs. armády v rokoch l948 až l989 na Slovensku, ktoré vydalo MO SR r. l994. A sám pri príležitosti svojho životného jubilea napísal a knižne vydal v r. 200l aj svoje pamäte: Z môjho života /ISBN 80 - 968646 - 5 - 3./ Okrem vyššie spomenutých publikovaných prácach ešte stále publikuje, najmä z oblasati: filozofie, histórie, politológie, ale aj dejín fyziky. Na svojich internetových webových stránkach /www.suja.estranky.sk a www.ziak.estranky.cz/ má volne prístupných vyše 150 odborných článkov a štúdií, predovšetkým z filozofie a metodológie vied, histórie, ale aj z politológie, ktoré v hojnom počte využívajú už niekoľko rokov študenti Vojenskej akadémie v L.Mikuláši, ale aj ďalší poslucháči VŠ na Slovensku ale i v Česku. Výber z diela, - k o n i e c - --------------------------------------------- -----------------------------------